Kláštor Hronský Beňadik
Založenie a Raná História
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku je druhým najstarším opátstvom založeným na území Slovenska. Oficiálne bol založený v roku 1075 n.l. V poradí siedmy uhorský kráľ, Gejza I., vládol v rokoch 1074-1077 a ešte pred nástupom na trón spravoval Nitrianske údelné kniežactvo. Gejza I. počas svojej krátkej vlády podporoval cirkev a šírenie kresťanstva, zakladal kláštory, staval kostoly a udeľoval im majetky. Keď nastúpil na trón, snažil sa upevniť aj pozíciu kláštora vo Sv. Beňadiku. Rozhodol sa zároveň posilniť najvhodnejšie obranné miesto proti útokom na hory plné nerastného bohatstva.Prvou písomnou zmienkou o Hronskom Beňadiku je zakladajúca listina kláštora, ktorá pochádza z roku 1075. V tomto čase vznikla prvá románska kláštorná Bazilika sv. Benedikta, ktorá bola trojloďová.
Pohľad na kláštor Hronský Beňadik z vtáčej perspektívy.
Strategická Poloha
Kláštor v Hronskom Beňadiku bol vystavaný na strategickom mieste - na križovatke dôležitých obchodných ciest. Vstup do Pohronia, tkz. bránu" (Porta Slovenica), spolu s neďalekou sieťou obranných hradísk (napr. Archeologické výskumy tu potvrdili prítomnosť staršieho osídlenia.Vývoj a Prestaby Kláštora
V polovici 14. storočia sa začalo s výstavbou dnešnej gotickej katedrály (1346-1410), ktorá sa monumentálne týči nad obcou učupenou v úzkom údolí Hrona. Kláštorný komplex zažíval svoje obrodenie s nástupom Ľudovíta I. Veľkého z Anjou na uhorský trón. S príspevkom panovníka sa svätobeňadický kláštor postupne začal meniť na vrcholno-gotickú stavbu.Prestavba kláštorného komplexu pohltila nemalé finančné prostriedky, čo malo za následok, že ešte v prvej dekáde 15. storočia nebol kostol sv. Benedikta zaklenutý. Pápež Inocent VII. dokonca vtedy udelil odpustky všetkým, ktorí pomohli s dostavbou opátstva. Aj napriek finančným ťažkostiam sa v kláštornom kostole podarilo nazhromaždiť cenné gotické umelecké diela vrátane Božieho hrobu.
Husitské a Jiskrove Pôsobenie
V 15. storočí prenikli na sever Uhorska husiti, ktorí šírili svoje revolučné myšlienky a politický vplyv. Husiti prenikli na Pohronie niekoľkokrát. V roku 1435 napadli aj kláštor a vypálili jeho okolie. V lete 1451 počas svojej výpravy do Šiah, obsadil kláštor v Sv. Beňadiku Jan Jiskra, ktorého hlavným sídlom sa na čas stal aj Zvolenský zámok.Relikvia Kristovej Krvi
V roku 1483 pri posväcovaní kostola daroval kráľ Matej Korvín kláštoru vzácny dar: relikviu Kristovej Krvi. Matej Korvín dostal túto relikviu zrejme ako poďakovanie za pomoc v bojoch proti Turkom od pápeža Pavla II. Ide o kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi. Od toho času sa úcta k Božej Krvi začala šíriť po celom okolí.
Relikvia Kristovej Krvi v kláštore Hronský Beňadik.
Kláštor ako Pevnosť
V priebehu 16. storočia bola celá stredná Európa zmietaná tureckými nájazdmi. V Uhorsku nastalo obdobie horlivej výstavby a prestavby opevnení. Cieľom bolo zabrániť Turkom preniknúť jednak k Viedni, jednak k stredoslovenským banským mestám. Dôležitú úlohu tu zohrala aj strategická poloha kláštora na skalnom výbežku nad údolím Hrona.Cez Sv. Beňadik sa totiž tiahla jedna z najdôležitejších komunikácií z Nitry k banským mestám. V prvých stavebných etapách v 30. rokoch 16. storočia, postupne pribudla nová brána medzi kláštorným kostolom a tzv. opátskym krídlom, padací most a od juhu pristavali nárožné delové bašty. V šesťdesiatych rokoch sa na pevnostný objekt zmenil aj kostol sv. Benedikta. Čiastočne na ňom zamurovali okná, zvýšili múry a na toto prevýšenie pridali strieľne.
Významné Prestavby
V druhej polovici 16. storočia výrazné stavebné zmeny ovplyvnili dovtedajší stredoveký ráz objektu. Zbúraním južného a západného krídla vznikol priestor pre stavbu nových traktov, ktoré výrazne zväčšili plochu nádvoria. Areál obstavali múrom. Vstup do neho tvorili tri brány, z ktorých sa zachovali dve; tzv. Čierna brána od severu, z obce a menšia , tzv. Abaciálka (t. j. opátska brána) z juhu. Z pôvodných objektov tak vznikla nová pevnosť.Tabuľka: Vývoj Opevnenia Kláštora
| Etapa výstavby | Roky | Charakteristika ||---|---|---|| Prvá etapa | 30. roky 16. storočia | Nová brána, padací most, delové bašty || Druhá etapa | 60. roky 16. storočia | Prestavba kostola na pevnosť, zamurovanie okien, strieľne || Tretia etapa | Druhá polovica 16. storočia | Nové trakty, zväčšenie nádvoria, tri brány |Neskoršie Obdobie a Súčasnosť
Rok 1683 znamenal začiatok konca tureckých výbojov v Uhorsku. V roku 1881 Sv. Beňadik utrpel škody po požiari, ktorý vypukol v niektorom z domov v obci. V rokoch 1881-1883 po požiari prebehla zásadná romantizujúca rekonštrukcia objektu. V 19. storočí sa však pamiatková obnova niesla v znamení purizmu.V sedemdesiatych rokoch 20. storočia vykonali ďalšie archeologické výskumy zamerané na kláštor. Výkopy sústredené na nádvorie odkryli základy románskych a gotických stavieb a dokonca ešte staršie nálezy.
Interiér kláštora Hronský Beňadik.
Moderná História
V rokoch 1951-89 bol v kláštore zriadený internačný tábor pre rehoľné sestry. V súčasnej dobe sa využíva ako miesto na duchovné cvičenia pre všetkých ktorí hľadajú Božie požehnanie a pokoj duše. V rokoch 1929 až 1950 kláštor spravovali saleziáni. Od roku 1999 do roku 2014 sa o kláštor starali bratia rádu pallotínov. Od roku 2015 je kláštor v správe Biskupského úradu v Nitre.V súčasnosti je kláštor otvorený denne počas komentovaných prehliadok. V budove sýpky sú umiestnené expozície z histórie kláštora a nedávno pribudla expozícia opátskeho krídla.
tags: #benediktinsky #opevneny #klastor #v #hronskom #benadiku