Na Slovensku sa nachádza niekoľko významných sakrálnych pamiatok, ktoré si zaslúžia pozornosť. Jednou z nich je aj národná kultúrna pamiatka - opevnený benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku, ktorý sa týči na skalnom návrší nad obcou.
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku sa nachádza v údolí Hrona medzi pohorím Pohronský Inovec a Štiavnickými vrchmi, v miestach nazývaných "Slovenská brána".
Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku tvorí súbor opevnených sakrálnych stavieb a je súčasťou Pohronskej hradnej cesty. Ide o zaujímavú turistickú cestu, ktorá spája 16 turistických pamiatok v povodí Hrona.
Kláštor v Hronskom Beňadiku bol vystavaný na strategickom mieste - na križovatke dôležitých obchodných ciest. Archeologické výskumy tu potvrdili prítomnosť staršieho osídlenia.
Letecký pohľad na kláštor.
História Kláštora
Dejiny kláštora spadajú do roku 1075, kedy bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané panovníkom Gejzom I. majetkové práva a privilégiá.
Podľa historických dokumentov ho založili na základe rozhodnutia kráľa Gejzu II. v roku 1075 s cieľom kolonizovať dovtedy riedko osídlenú dolinu Hrona a podporovať myšlienky kresťanstva. Prvá písomná zmienka o kláštore je už z r. 1075 , kedy je uvádzaný ako " ecclesia Sancti Benedikti ". V tej dobe už kláštor stál, takže vybudovaný bol o mnoho skôr.
Gejza I. kláštoru daroval veľkú časť majetku patriaceho vtedajšej Tekovskej župe.
1075 - kláštor v Hronskom Beňadiku bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané majetkové práva a privilégiá panovníkom Gejzom I.
Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku slávnostne posvätili v roku 1075 v prítomnosti zakladateľa kláštora, uhorského kráľa Gejzu I.
Kláštorný komplex, ako to vyplýva zo zakladacej listiny rádu, bol už vtedy stavebne dokončený. Súčasne so zriadením rádu kráľ v listine priznal novovzniknutému kláštoru majetkové práva a privilégiá. Podľa nej kláštoru patrili rozsiahle majetky okrem samotnej Tekovskej stolice aj v stoliciach Nitrianskej, Ostrihomskej, Novohradskej a ďalších; k privilégiám patrilo napr. právo vyberanie tzv.
Najstaršou časťou kláštorného komplexu bola románska bazilika, ktorú vysvätili v roku 1075. Pod súčasným trojloďovým gotickým kostolom sv . Benedikta postavenom v rokoch 1346-1375 boli pri reštauračných prácach v 19. storočí objavené základy pôvodnej románskej baziliky z roku 1075.
V prvej polovici 14. storočia došlo k úpadku kostola aj kláštora. 1. pol. 14. storočia - úpadok kláštora.
Kláštorný komplex zažíval svoje obrodenie s nástupom Ľudovíta I. Veľkého z Anjou na uhorský trón. S príspevkom panovníka sa svätobeňadický kláštor postupne začal meniť na vrcholno-gotickú stavbu.
14. storočie - výstavba komplexu.
Komplex tak ako ho poznáme v súčasnosti bol postavený v polovici 14. storočia. Nachádzal sa tu gotický kostol a trojica svätýň, kláštorné budovy a dvojica veží. Na jej základoch v rokoch 1346 až 1375 postavili dnešnú gotickú Baziliku sv. Egídia.
V roku 1366 sa pre obec a kláštor začína používať rovnaké meno, Sv. Beňadik.
V roku 1483 dostal kláštor od kráľa Mateja Korvína vzácnu relikviu Kristovej krvi. 1483 - kláštor získal vzácnu relikviu Kristovej krvi.
V roku 1483 pri posväcovaní kostola daroval kráľ Matej Korvín kláštoru vzácny dar: relikviu Kristovej Krvi. Matej Korvín dostal túto relikviu zrejme ako poďakovanie za pomoc v bojoch proti Turkom od pápeža Pavla II.
V 16. storočí pod tlakom Tureckých nájazdov nastali veľké zmeny. 16. storočie - turecké nebezpečenstvo, prestavba kláštora na obrannú pevnosť.
Kláštor bol prebudovaný na renesančnú pevnosť.
Po roku 1537 kláštor pod hrozbou tureckých nájazdov prebudovali na pevnosť, a tak k nemu pribudli hradby a delové bašty. Posilnenie obrannej funkcie však kláštor pripravilo o viaceré gotické architektonické prvky.
Po roku 1537 sa začali na objekte fortifikačné úpravy. Rehoľná komunita bola prepustená, kláštor sa stal vojenskou pevnosťou a majetky postupne prešli pod krídla ostrihomskej kapituly.
V roku 1588 skončila prestavba kláštora, novým majiteľom objektu sa stala ostrihomská kapitula. 1588 - kláštor prešiel pod správu ostrihomskej kapituly.
Veľakrát sa pod hradbami kláštora odohrala vojenská akcia. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. 1599 - ničivý turecký útok, okolie kláštora Turci úplne spustošili, vyčíňaniu odolal len kláštor.
Pred hrozbou tureckého vpádu na začiatku 17. storočia bola vykonaná fortifikácia, ktorá sa v podstate dochovala až do dnešných dní. Hradby okolo celého areálu tvorili takmer dokonalú kružnicu prerušenú iba na východnej strane smerom k strategickej ceste pozdĺž Hrona delostreleckou baštou . Delostreleckú baštou bola opatrená aj južná strana areálu a dotvárala tak obraz renesančnej pevnosti.
Ako pevnosť zotrval až do konca tureckých nájazdov.
Rok 1683 znamenal začiatok konca tureckých výbojov v Uhorsku. Obliehanie Viedne skončilo porážkou Turkov a nasledovala séria víťazstiev Habsburgovcov a ich spojencov. Turci však naďalej okupovali pevnosť v Nových Zámkoch.
V roku 1757 bola jeho funkcia ako pevnosti bola oficiálne zrušená. Zbrane však v skladoch ostali uložené až do roku 1849, kedy sa rakúske orgány rozhodli zvyšnú výzbroj odniesť z pevnosti, čím sa definitívne skončila funkcia bývalého kláštora ako pevnosti.
V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu. 1881 - komplex zachvátil požiar.
V rokoch 1881-1883 po požiari prebehla zásadná romantizujúca rekonštrukcia objektu. Tie sa v pozmenenej podobe opäť objavili až v rámci romantizujúcich úprav uskutočnených koncom 19. storočia. 19. storočie - prestavba v štýle neogotiky.
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia vykonali ďalšie archeologické výskumy zamerané na kláštor. Výkopy sústredené na nádvorie odkryli základy románskych a gotických stavieb a dokonca ešte staršie nálezy.
Kláštor vyhlásili 15. mája 1965 za kultúrnu pamiatku a v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku.
od 20. storočia - Kláštor bol 15. mája 1965 vyhlásený za kultúrnu pamiatku, v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2011 za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja.
Medzi zaujímavú a významnú udalosť pre kláštor patrí povýšenie chrámu svätého Benedikta na Baziliku minor, ktoré sa odohralo 4. marca 2019 samotným pápežom Františkom.
Architektúra a Interiér
Centrum kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor, obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy.
Rajský dvor kláštora.
Bazilika minor sv. Benedikta je impozantná trojloďová bazilika s monumentálnym gotickým vstupným portálom. Priečeliu dominuje dvojica veží. Bazilika je zaklenutá krížovými klenbami.
V 16. storočí prebehla renesančná prestavba kláštora na pevnosť. Priestor sa zväčšil asi trojnásobne. Bazilika sa stala súčasťou pevnostného systému a plnila funkciu severozápadnej bašty. Nárožia kláštora boli zosilnené, celý komplex bol chránený valcovými baštami.
Z pôvodných bášt komplexu sa do súčasnosti zachovala len jedna. Zachovaný bol aj unikátny systém odsávania spálených plynov vznikajúcich pri streľbe.
Z pôvodného vybavenia sa zachovalo iba niekoľko sôch, relikvia Božej krvi, neskoro baroková krstiteľnica z konca 18. storočia a krypta rodiny Koháryovcov s neskororenesančným mramorovým epitafom Štefana Koháryho z konca 17. storočia.
V kaplnke Božej krvi je uložená relikvia v podobe šatky sv. Veroniky s kvapkou krvi Ježiša Krista, ktorú daroval pápež Pavol II . kráľovi Matiášovi Korvínovi. Mala to byť časť šatky svätej Veroniky, ktorou utrela Ježišovi tvár na jeho krížovej ceste. Korvín dostal túto relikviu od pápeža ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten uznal Hronský Beňadik za jediné dôstojné miesto pre uchovanie tejto vzácnej pamiatky a dodnes je každý piatok po omši uctievaná.
V priestore kláštora vznikol Nitriansky kódex, ktorý je najstarším textom napísaným v latinčine na území Slovenska.
Aké tajomstvá ukrýva kláštosť v Hronskom Beňadiku?
Súčasnosť
V súčasnom období, po odchode rehole saleziánov, ktorí tu pôsobili od roku 1927 s prestávkami až do roku 1999, obývajú južné krídlo, postavené okolo roku 1152, príslušníci rehole Pallotínov.
Kláštor sa využíva ako charitný domov, ale i ako miesto krátkodobého pobytu. Zároveň sú tu pravidelne odslúžené bohoslužby.
Kláštor v súčasnosti plní ubytovaciu funkciu. Nachádzajú sa tu miestnosti pre návštevníkov a zároveň aj menšia expozícia v priestore sýpky, ktorá približuje návštevníkom dejiny opátstva sv.
V roku 1950 sa kláštor stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska.
Aktuálny cenník a otváracie hodiny počas pracovných dní aj víkendu nájdete na oficiálnej webovej stránke kláštora v Hronskom Beňadiku.
Dnešný stav kláštora je skôr zahanbujúci. Na jeho vonkajšej schátranosti sa podpísal nedostatok financií, alebo neschopnosť nejaké získať z Európskych, alebo Nórskych fondov. V dnešnej dobe tu máme potom paradox, keď sa dobrovoľníckou činnosťou zachraňujú ruiny hradov, ale zo zachovalých pamiatok sa pred našimi očami stávajú zase rozvaliny. Pohľad na kláštor je naozaj smutný. Vypadané kusy omietky a rozbité okná.
Interiér monumentálneho chrámu ale rozhodne za návštevu stojí. Zriedkavo jednotne pôsobiaci priestor, skvelú kamenársku prácu i neobvyklé mozaiková okná označujú znalci za skvost architektúry. Niet divu, že ho v minulosti často vyhľadávali prominenti režimu, ktorí sa tu tajne ženili či krstili deti.
Vonkajšie priestory, záhrady, Krížová chodba sú prístupné. Ostatné časti majú svoj vlastný režim návštevnosti, o ktorom si prečítajte v záložke Vstupné.V priestoroch kláštora má svoje sídlo Farnosť sv.
tags:
#benediktinsky #opevneny #klastor