Vieš, že môžeš mať blízky, osobný vzťah s Bohom? A vedia to aj tvoji najbližší, priatelia, či známi? Vieš, ako im to môžeš stručne a jednoducho vysvetliť? Ak nie, v tomto článku nájdeš jednoduchú prezentáciu evanjelia v štyroch bodoch.
Mnohým ľuďom sa zdá, že Boh je od nich vzdialený a že je neosobný či nedosiahnuteľný.
1. Boh Ťa Stvoril a Miluje Ťa
A to nie je všetko. Tak veľmi ťa má rád, že chce, aby si ho aj ty poznal a strávil s ním celú večnosť. Ježiš prišiel na zem preto, aby každý z nás mohol osobne spoznať Boha.
2. Hriech Oddeľuje Od Boha
Hriech spôsobuje, že sa od Boha cítime vzdialení. Nemôžeme sa k nemu priblížiť ani prežívať jeho lásku. Biblia hovorí: „vaše hriechy otvorili priepasť medzi vami a vaším Bohom…“ Hlboko vo svojom vnútri môžeme mať postoj aktívnej vzbury voči Bohu, alebo naopak, postoj pasívnej ľahostajnosti voči nemu a jeho cestám. „Lebo odplatou za hriech je smrť…“ Výsledkom hriechu v našom živote je smrť - duchovné oddelenie od Boha.
Tento obrázok znázorňuje, aká hlboká priepasť oddeľuje nás hriešnikov od dokonalého Boha. Šípky predstavujú našu snahu dosiahnuť Boha a naplnený život z vlastných síl, napr. dobrým životom alebo morálnou filozofiou.
3. Ježiš Kristus - Riešenie Problému Hriechu
Ježiš Kristus je jediným riešením problému ľudského hriechu. Za naše hriechy musíme zaplatiť. Problémom však je - ako sme už spomínali, - že za hriech sa platí smrťou. Aby sme nemuseli zomrieť oddelení od Boha, Ježiš zomrel namiesto nás. Podľa Biblie je Ježiš „obrazom neviditeľného Boha…, všetko je stvorené skrze neho…“ Ježiša ukrižovali za rúhanie, t. j. Ježiš na seba zobral všetky naše hriechy a plne za ne zaplatil svojou vlastnou smrťou na kríži.
Tento obrázok znázorňuje, ako Boh preklenul priepasť, ktorá nás od neho oddeľuje. Ježiš nielenže zomrel za naše hriechy, ale aj vstal z mŕtvych. Tým bezpochyby ukázal, že môže právom sľubovať večný život, lebo je Boží Syn a zároveň jediná cesta k Bohu. Preto Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život.
4. Prijatie Ježiša Krista Vierou
Namiesto toho, aby sme sa ďalej snažili prísť k Bohu z vlastných síl, Boh nás pozýva, aby sme s ním vstúpili do vzťahu. Smrť na kríži podstúpil Ježiš len kvôli tomu, že ťa tak miloval. Nestačí len vedieť, čo pre teba Ježiš urobil a čo ti ponúka. Ježiša a večný život, ktorý ponúka, môžeme prijať jedine vierou. Biblia hovorí: „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. A tu je Ježišovo pozvanie: „Hľa, stojím pri dverách a klopem.
SÁM RIADIM SVOJ ŽIVOT: Ježiš je mimo môjho života. Na „tróne“ môjho života je moje „Ja“ - jednotlivé oblasti života si riadim sám. Ak si si vybral ten spodný kruh, Ježiša môžeš prijať hoci aj hneď teraz. Pamätáš sa, čo povedal Ježiš? „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu…“ Chcel by si zareagovať na jeho pozvanie? Boh pozná tvoje srdce, preto nie je dôležité, aké slová zvolíš; záleží len na ich úprimnosti.
„Pane Ježišu, potrebujem ťa. Ďakujem, že si zomrel za moje hriechy na kríži. Otváram ti dvere svojho života a prijímam ťa za svojho Spasiteľa a Pána. Ďakujem, že si mi odpustil hriechy a dávaš mi večný život s Bohom. Ujmi sa vedenia môjho života a zmeň ma, aby som bol taký, akým ma chceš mať.
Ak si úprimne požiadal Ježiša, aby vstúpil do tvojho života, on to urobil, tak ako to sľúbil.
I. Všetci Ľudia Zomierajú, Ale Smrť Nie Je Koniec
Biblia však učí, že smrť nie je definitívnym koncom. „Lebo ak nie je vzkriesenie z mŕtvych, nebol vzkriesený ani Kristus. Ak nebol však Kristus vzkriesený, je vaša viera márna, ešte ste vo svojich hriechoch… Ak máme nádej v Kristovi len pre tento život, sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Starý zákon je doslova pretkaný uisteniami, že Boh veriacim ľuďom zase vráti život. To, čo Boh vyslovil, môžeme my, ľudia, brať ako skutočnosť. Boh sa nemení a všetko, čo povedal, splní (Iz 55,8-11). Preto Jób povedal: „Po všetky dni vymeraného času očakávať budem, dokiaľ len nepríde moja premena.
Podobnú istotu vyjadril aj významný prorok Daniel: „A v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, kto je zapísaný v knihe. Uplynuli stáročia a umierajúci ľudia si stále pálčivejšie uvedomovali, že otrokár satan „neprepúšťa väzňov hrobu“ (Iz 14,17). Smrť a hrob víťazili. Ľudia síce verili Božím sľubom, ale potrebovali niečo viac - záruku a istotu, že budú vzkriesení, že zasľúbenia o večnom živote sú pravdivé. Aby ľuďom túto istotu dal, prišiel na svet Ježiš Kristus, Boží Syn. Vyhlasoval, že je víťazom nad smrťou, že má moc nad životom (Ján 2,19-22; Ján 11,25).
Kristus však urobil niečo viac. Počas troch rokov svojej pozemskej služby vzkriesil niekoľko ľudí (Mat 9, 23-25; Luk 7,11-15; Ján 11,43.44). Títo ľudia však ešte nedostali nové, nesmrteľné telo, a preto znovu zomreli. Nakoniec Kristus priniesol najväčší dôkaz. Ako „prvorodený z mŕtvych“ (Zj 1,5; 1 Kor 15,20). Ježiš Kristus vstal z mŕtvych tri dni po svojej smrti. To bolo najväčšie víťazstvo na tomto svete - víťazstvo nad smrťou.
Krátko po odchode apoštola Pavla začali niektorí veriaci v korintskom zbore spochybňovať vzkriesenie. Pýtali sa: Je vzkriesenie vôbec možné? Aké telo budú mať vzkriesení ľudia? … Apoštol vo svojom liste do Korintu podrobne odpovedá na otázky týkajúce sa vzkriesenia. V 15. kapitole ukazuje na to, že Kristovo vzkriesenie nám poskytuje záruku (v. 1-12). Ak to nie je pravda, celé kresťanstvo je zbytočné (v. 13-19). Avšak Kristus vstal a tým získavajú nádej všetci (v. 20-34). Vzkriesenie sa podobá procesu, keď zo semienka vyrastie nová rastlina (v. 35-39). Sú rôzne telá - zvieratá, ľudia - a sú aj duchovné telá (v. 40.41). Duchovné telo však nekonečne prevyšuje toto pozemské a dočasné (v. 42-50). Veriaci ľudia dostanú toto skutočné, slávne, nesmrteľné telo pri druhom príchode Ježiša Krista (v.
Vzkriesení ľudia budú mať nové, krásne, zdravé telo! Biblia neučí, že v okamihu smrti opúšťa telo „duša“ človeka v akejsi nehmotnej, astrálnej forme a žije ďalej! Biblia jasne učí, že človek smrťou dočasne končí svoju vedomú existenciu (Kaz 9,5.6), jeho telo sa rozpadá v prach (1 Moj 3,19), jeho duch (princíp života) sa vracia k Bohu - darcovi života (Kaz 12, 7) a človek „spí“ (Ján 11,11) a čaká na veľký Kristov deň vzkriesenia (Jób 14,14.15).
Niektoré biblické texty hovoria jednoducho o vzkriesení ako takom a nerozlišujú medzi vzkriesením spravodlivých a bezbožných (Ján 5,25). Ďalšie biblické texty špecifikujú, kto sa na ktorom vzkriesení bude podieľať. Prvé vzkriesenie prebehne pri druhom slávnom príchode Ježiša Krista, ktorý svojim mocným hlasom povolá k životu všetkých veriacich žijúcich od Adama až do doby konca (1 Tes 4,15.16 a 1 Kor 15,51.52). Preto mohol Ján napísať: „Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení. Druhé vzkriesenie prebehne v závere tisícročného obdobia, keď skončí súd nad pôvodcom zla a nad bezbožnými ľuďmi. Potom bude naša Zem očistená ohňom a Boh ju znovu pretvorí do krásnej a novej podoby. Stane sa večným domovom vykúpeného ľudu, začne nový život (Zj 21. a 22.
II. Božie Kráľovstvo
V modlitbe „Otče náš“ ľudia prosia: „Príď kráľovstvo Tvoje.“ Čo tento termín znamená? Rôzne filozofické smery a rôzne náboženstvá chápu termíny „večný život“ a „Božie kráľovstvo“ úplne rozdielne. Jedni tvrdia, že duša človeka pri smrti odchádza do „večnej blaženosti“, kde spokojne žije bez tela, ktoré bolo jej väzením. Iní tvrdia, že to je akési tajuplné vnútorné splynutie, vedomie s mocou všehomíra, akási „nirvána“. Ateisti naopak tvrdia, že po smrti je už iba veľké NIČ.
Od chvíle, keď ľudia stratili svoj domov v raji a pociťujú márnosť života, túžia po živote v Božom kráľovstve, v Božej prítomnosti, o ktorý ich pripravil hriech. V Starom zákone nachádzame veľa textov, ktoré hovoria o krásnom budúcom domove. Ďalšie texty popisujú, ako ľudia tento domov očakávali. O Abrahámovi je povedané, že „upínal nádej k mestu, ktorého staviteľom a tvorcom je sám Boh“ (Žid 11,10). Ďalšie vyznávali, „že sú na zemi len cudzincami“ a „dávali najavo, že po pravej vlasti ešte len túžia“ (v. 13.14). Mojžiš „upieral svoju myseľ k budúcej odplate“, a preto sa zriekol egyptského trónu a viedol svoj izraelský ľud púšťou do zeme zasľúbenej (v. Ako chápali títo ľudia večný život a Božie kráľovstvo?
Mnohé z týchto textov síce väčšinou hovoria o stave, ktorý by bol nastal, keby bol izraelský národ Boha skutočne počúval. Boh chcel prostredníctvom Izraela bohato žehnať ostatným národom, celému svetu. Pán Ježiš hneď na začiatku svojej zvestovateľskej služby kázal na tému: „Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.“ (Mar 1,15) Čo Kristus myslel týmito slovami? Že už za svojho života a pôsobenia obnoví zem do pôvodného stavu a zničí zlo? Mnohí nacionalisticky chápajúci Židia to tak pochopili, a preto čakali vojnu s Rimanmi a oslobodenie Izraela. Kristus však mal na mysli niečo iné. Čas, keď Boh zničí zlo a obnoví zem, má prísť o mnoho tisícročí neskôr.
Pán Ježiš myslel na inú dôležitú skutočnosť. Prišiel založiť „kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta“ (Ján 18,36). Prišiel založiť svoju Cirkev, skupinu ľudí, ktorým boli odpustené hriechy, ktorí sa nechali vnútorne premeniť mocou Ducha Svätého, ktorí s Božou pomocou začali budovať svoje nové povahy a nové vzťahy lásky medzi sebou. Začal budovať „svoje kráľovstvo“ vnútri ľudských sŕdc. Preto raz povedal svojim učeníkom, že „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Luk 17,21). To znamená, že do nového prostredia, ktoré Kristus pripravuje pre vykúpených, budú môcť vojsť len vnútorne premenení ľudia! Tí, ktorí v kráľovstve „milosti“ žili a zamilovali si zásady, ktoré platia v nebi. Božie kráľovstvo v tomto zmysle začína už tu, na svete, v Božej Cirkvi, v rodinách, v ľudských srdciach.
Preto Kristus vo svojich praktických kázaniach kládol taký dôraz na tvorbu našej povahy, na kvalitný vzťah lásky, na odpustenie a vzájomnú ohľaduplnosť. Krátko pred svojou smrťou, vzkriesením a odchodom zo sveta Kristus učeníkov povzbudil krásnym výrokom: „Nech sa neľaká vaše srdce! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby tomu tak nebolo, povedal by som vám to. Ale teraz odchádzam, aby som vám tam pripravil miesto. A keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem si vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som JA.“ (Ján 14,1-3)
Pán Ježiš odišiel, aby pre vykúpených pripravil miesto. Prvé dve kapitoly Biblie rozprávajú o krásnom domove, ktorý Boh pripravil pre človeka. Posledné dve kapitoly popisujú to isté - až skončí nadvláda hriechu, Boh znovu stvorí pre ľudstvo krásny domov. Bude to skutočné miesto, na ktorom budú žiť skutoční ľudia, žijúci skutočným, plným a krásnym životom. Pri čítaní Jánovho popisu Novej zemi nachádzame výraz „Nový Jeruzalem“ (Zj 21,2). Bude to „hlavné mesto“ tej Novej zeme. Jeruzalem v hebrejčine znamená „mesto pokoja“. Tento pozemský Jeruzalem nebol až na malé výnimky mestom pokoja, avšak ten nový bude. Už nebude hriech, choroby, bolesti, závisť či vojny. Asi si nevieme úplne predstaviť život bez týchto tieňov. Je to však skutočnosť.
Ján v prorockom videní uvidel nádheru Nového Jeruzalema a potom cítil, aký je ľudský slovník chudobný, aby vystihol krásu Novej zeme. Avšak ešte dôležitejšie než drahý materiál je skutočnosť, že do tohto mesta, na našu Zem, Boh premiestni svoj trón a „naveky bude so svojim ľudom“ (Zj 21,3). To znamená, že naša malá, hriechom odcudzená planéta sa stane stredom vesmíru. To je veľký dôkaz lásky Božej k stratenému a potom znovu nájdenému ľudstvu. Veriaci vykúpení budú môcť udržiavať osobný kontakt s anjelmi, ale aj so samotným svätým Bohom.
Keď sa mal narodiť Ježiš Kristus, anjel vyzval Jozefa, aby prijal Máriu aj s dieťaťom, ktoré sa jej malo narodiť. Vtedy anjel pripomenul slová proroka Izaiáša: „… dáš mu meno Immanuel - Boh s nami.“ Kristus prišiel na svet ako Boží Syn, aby Boh bol s nami. Vyslobodil nás od hriechu, aby sme mali právo byť s Ním. A keď obnoví zem, splní sa proroctvo Izaiáša v plnej miere.
Jeden starý veriaci človek ochorel a vedel, že sa pomaly blíži záver jeho života. Prišiel ho navštíviť iný zbožný človek, ktorý sa umierajúceho snažil nejako povzbudiť. Začal mu rozprávať o krásach Novej zeme, o ovocí, ktoré tam budeme jesť. O perlových bránach Nového Jeruzalema, o zlatom vykladaných uliciach. Umierajúci kresťan chvíľu počúval nadšené rozprávanie, avšak po chvíli priateľa prerušil slovami: „Daj mi pokoj s tým haraburdím. Tým najkrajším okamihom bude ten, keď tvárou v tvár uvidíme nášho dobrého Boha, ktorý bol ochotný za nás dať tú najvyššiu cenu, život svojho Syna.
Zj 22,3-5 hovorí o tom, že vykúpení budú s Kristom kraľovať. Nevieme, do akej miery budú ľudia zaangažovaní do správy Božieho kráľovstva, jedno je však isté, vláda nad svetom, ktorú ľuďom kruto z rúk vytrhol satan, im bude vrátená (Gen 1,28). Na Novej zemi budú ľudia pracovať, stavať si domy (z najkvalitnejšieho materiálu), pestovať úžitkové plodiny pre seba (nie, aby potom niekto iný žal). Budeme môcť ďaleko viac využiť svoje schopnosti a potenciál. Budeme sa môcť venovať štúdiu prírody a nebudeme v tom obmedzení časom ani nedostatočnosťou svojich zmyslov ako dnes.
Navyše sa budeme môcť pýtať na rôzne veci nebeského Otca. Hriechom neobmedzovaná myseľ sa s potešením bude zaoberať zázrakmi prírody a života. Človek bude môcť bez obmedzení zdokonaľovať všetky svoje schopnosti a pestovať všetky šľachetné a povznášajúce záujmy. Dnes nevieme pochopiť to, že pri práci a štúdiu nebudeme pociťovať únavu či znechutenie. Celý večný život vo všetkej kráse by však bez Krista bol bezvýznamný! Tou najväčšou témou, ktorú nikdy nebudeme môcť plne obsiahnuť, bude Kristova láska.
Pán Ježiš prišiel na svet preto, aby slúžil strateným a tým, ktorí to potrebujú. Svojich nasledovníkov nabáda k rovnakému spôsobu života (Mat 20,28). Dnes by veriaci ľudia mali ochotne slúžiť iným, viesť ich ku Kristovi. Každú sobotu sa budú vykúpení zhromažďovať k zvláštnej bohoslužbe. Tam už nebudú vyučovať ľudia ľudí. Pôvodca hriechu - satan - spolu s padlými anjelmi a všetkými ľudskými prívržencami bude zničený. Bude zničený hriech a ukončená nadvláda smrti. Vo vesmíre opäť zavládne súlad a láska. Nikto už nebude mať túžbu vrátiť sa do hriechu, pretože všetci s ním mali tú najhoršiu skúsenosť.
Všetko bude nové a krásne - až na Ježišove ruky a nohy, v ktorých bude po celú večnosť vidieť jazvy po krutých ranách hriechu. V reklamných novinách a v komerčnom vysielaní rozhlasu a televízie v Spojených štátoch sa objavila pozoruhodná ponuka pre najzámožnejších ľudí na svete. Jedna spoločnosť predáva letenky na lety raketoplánom do kozmu. Za niekoľko dní do vesmírneho priestoru sú ľudia ochotní zaplatiť milióny dolárov. Nemusíme sa trápiť nad tým, že si taký výlet nemôžeme dovoliť. Boh nám ponúka ďaleko atraktívnejší „výlet“ do kozmu. Nie niekoľko desiatok či stoviek kilometrov od Zeme v malom uzavretom priestore raketoplánu. Boh každému z nás ponúka skutočnú cestu na tisíc rokov do neba a potom život bez konca na Novej krásnej zemi v prítomnosti samotného Stvoriteľa.
Čo je Božie kráľovstvo ?
Spasenie - Záchrana Pre Večnosť
Biblia často používa termín „spasenie“, ktorým označuje spôsob, akým Boh zachraňuje človeka od večnej smrti a ponúka mu život večný (Jób 13,16; Žalm 27,1; Iz 52,7; 56,1; Sk 4,12; 2 Kor 6,2; Fil 2,12). Spasenie nie je zanedbateľnou maličkosťou, jedná sa o život. Keď sa jedná o život, potom neváhame použiť všetky prostriedky pre jeho záchranu. Ako náhle sa stane nehoda, čo najrýchlejšie prichádza vozidlo záchrannej služby s rýchlou lekárskou pomocou. Kým voz zvukom sirény dáva najavo, že všetko ostatné je menej dôležité, v nemocnici je tím lekárov a sestier pripravený prijať zraneného. Vezú ho na operačnú sálu. Používajú sa nákladné prístroje, lieky a pomôcky, nehľadí sa na čas a únavu. Veď sa jedná o to najcennejšie - o ľudský život! Snažíme sa ho za každú cenu zachrániť a ľuďom život predĺžiť o niekoľko desaťročí, rokov alebo dokonca dní. Stojí to za to! Boh urobil všetko pre záchranu človeka, no nie na niekoľko rokov, ale pre večnosť! Vieme si to vôbec predstaviť? Ponúka nám večný život. Ježiš Kristus prišiel na svet, aby nás spasil - zachránil. Neprišiel nás odsúdiť, hnevať sa na nás - prišiel nás zachrániť - za cenu vlastného života.
Boh zaistil v Kristovi spasenie a v Biblii nám predkladá spôsob, akým ho môžeme získať. Biblia o tom hovorí veľmi konkrétne a jednoznačne. „Takto hovorí Hospodin: Postojte na cestách a vidzte a pýtajte sa po chodníkoch veku, ktorá je tá dobrá cesta, a iďte po nej a tak najdite pokoj svojej duši! Problém nespočíva v tom, že ľudia nemôžu poznať cestu vedúcu k záchrane, ale v tom, že po nej nechcú ísť! Aj Kristus smutne povedal: „Svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ (Ján 3,19) Ľudia hovoria: Pokiaľ existuje večný život, rád by som ho získal.
Je pozoruhodné, čo všetko pre získanie večného života mnohí ľudia robia, aké veľké obete sú ochotní priniesť. Nebolo to len kupovanie odpustkov v stredoveku, askéza, týranie vlastného tela pôstami, ale aj púte na sväté miesta, získavanie zásluh, po stránke zákona bezchybné dodržiavanie náboženských predpisov a úsilie o sebazdokonaľovanie. Čo hovorí Boh na to, že ľudia v snahe sa mu zapáčiť trebárs dvadsaťkrát opakujú modlitbu Otčenáš alebo ruženec?
I. Satan Sťažuje Cestu K Záchrane
Keď satan pochopil, že Boh na človeka po páde do hriechu nezanevrel, že ho s láskou hľadá a ponúka mu vykúpenie (1 Moj 3,9.15), rozhodol sa, že ľuďom sťaží cestu k záchrane. Nepovie ľuďom čistú lož, ale ponúkne im lož veľmi rafinovane zamaskovanú čiastočnou pravdou a tým ich oklame. Lož v náboženskom prestrojení je veľmi zvodná!
A. Adam s Evou a Snaha Zakryť Hriech
Adam s Evou sa po spáchaní hriechu snažia zakryť „svoju nahotu“ - svoj stav (1 Moj 3,7). Z figového lístia si spravia odev. Ako by v tej chvíli chceli Bohu povedať: „my sa z tohto stavu dostaneme vlastným úsilím.“ Boh však poznal degeneratívnu moc hriechu lepšie ako ľudia. Preto vykonal symbolický čin - usmrtil v raji zviera, ktoré sa stáva symbolom prostredníka - záchrancu - a jeho kožou priodel ľudí (1 Moj 3,21). Tým im ukázal princíp, akým ľudia budú vykúpení. Ľudia v priebehu nasledujúcich storočí mali prostredníctvom zvieracích obetí vyznať svoju vieru vo Vykupiteľa. V budúcnosti príde zasľúbený Mesiáš, Boží Syn, ktorý za človeka zomrie a vykúpi ho. Satan sa však snaží Božiu cestu zatemniť.
Dva Extrémne Náboženské Systémy
Od samotného začiatku môžeme sledovať dva extrémne, nesprávne náboženské systémy, ktoré v rôznych obmenách pretrvávajú až dodnes. Ten prvý ilustruje Kain. V 1 Moj 4,3-8 čítame príbeh s hlbokým naučením. Ábel obetoval podľa Božieho pokynu zviera, v ktorom videl svojho zástupcu a videl v ňom aj Vykupiteľa. Ábel veril rovnako ako jeho rodičia, že za jeho hriechy musí v budúcnosti zomrieť Spasiteľ, Boží Syn. Potvrdzuje to výrok v kapitole o viere - Žid 11,4. Celá táto kapitola zoširoka popisuje otázku spásnej viery. Bola to viera, ktorá viedla Ábela k poslušnosti. Kain však nedbal na Božie požiadavky a obetoval „plody zeme“. Chcel Bohu vnútiť vlastný spôsob spasenia, svoje zásluhy, to, čo vypestoval sám. Tým sa stal predstaviteľom skupiny ľudí, ktorí sa snažia získať spasenie na základe vlastných skutkov, úsilia. Dejiny z tohto pohľadu sú veľmi presné a pestré. Ľudia rozvíjali tento bohoslužobný systém v rôznych formách. Nebolo podstatné, akého boha ľudia uctievali, ale akým spôsobom sa snažili zachrániť.
Izraelský národ mal veľké poznanie o Bohu, proroci im opätovne ukazovali na cestu viery a spoľahnutie sa na Boha, a predsa väčšinu svojej cesty šli Izraeliti cestou ľudských skutkov a zásluh. Prinášali obete, perfektne zachovávali vonkajšie pravidlá zákona. Je však veľmi smutné, že tomuto klamu neskôr podľahla aj novozákonná cirkev. Hneď po odchode Ježiša Krista cirkev žila z viery. Kresťania chápali správne princípy spasenia (Rim 10,9-11.17; Rim 5,1; Ef 2,8.9…) Už v čase apoštolov však prichádzali judaisti (kresťania židovskej národnosti) a snažili sa veriacich viesť k zákonníctvu (Sk 20,29; Gal 1,6-9). Postupne sa im to podarilo. S ubiehajúcimi storočiami sa stredoveká cirkev stávala cirkvou ľudí, ktorí s usilovali vlastnými skutkami o spasenie! Satan však dobre vie, že človek sám svojím úsilím nemôže dosiahnuť SPASENIE. Všetky, aj tie najlepšie skutky sú v Božích očiach nedokonalé. Čo o tom hovorí Biblia?