Marián Kuffa: Výroky a Názory Kontroverzného Farára

Farár zo Žakoviec na Spiši, Marián Kuffa, je v nemalej časti spoločnosti vplyvná postava. Je to samorast, za ktorým idú zástupy, ale jeho názory mnohých vyrušujú aj poburujú, a to neustále.

Osobný Život a Vzťahy

Sám Kuffa vraví, že za iných okolností mohol mať manželku aj dcérku. To nie je tak, že som mohol mať - mohol by som mať aj teraz. Ide o to, že vždy som chcel mať manželku a dcéru. Mal som viac lások, toto bol asi najväčší vzťah. No dobre, ale chcel by som aj skákať ako parašutista, lebo ma to bavilo.

Po revolúcii prišli dokonca za nami do seminára, že ponúkajú kurz na helikoptéru. Hneď som sa prihlásil. Ale pýtali v tom čase 45-tisíc korún, tak som sa aj hneď odhlásil. Čiže sú veci, ktoré chcem, a sú veci, ktoré môžem. Chcieť nestačí. Kamarát mi v Tunisku zaplatil let padákom, ťahali ma loďkou. Paráda! Vyfúklo ma hore a Arabi kričali „à la gauche“, čo znamená po francúzsky naľavo. Nešlo im o mňa, ale o padák, aby sa neprederavil. Bavili ma vždy kone, tie divokejšie.

Cesta k Duchovnému Povolaniu

Boli sme piati súrodenci a ja som bol ako druhý najstarší najmenší. To ma priťahovalo k mužným športom, ako sú karate či horolezectvo. Chcel som dokázať, že som muž. Išiel som za hranicu. Prejdem sám v lese a vyjdem hentam na skalu, povedal som si. A potom som na cvičných skalách na Tomašáku v Slovenskom raji skákal ako divý od radosti, že som ako prvý preliezol jeden previs. O ľuďoch, ktorí robia výškové športy, sa hovorí, že majú bližšie k Bohu. Obrazne možno povedať tak, ale v skutočnosti to neplatí.

Určite, ale nemal som v sebe ešte pevné rozhodnutie pomáhať ľuďom, tak ako ho mám dnes. Matka bola silno veriaca, babka tiež. Išiel som do seminára a stretol som biskupa Františka Tondru. To bol asi jediný duchovný, ktorý ma chápal. Len si to vezmite: s kamarátom sa celú noc modlíme v kaplnke. To je vždy, keď stojím pred vážnymi rozhodnutiami. Zhováram sa s Ježišom, či to nie je moja pýcha, márnomyseľnosť. Daj mi vedieť, Pane, cez niekoho, vravím. A môj človek bol biskup, cez neho dal.

Pôsobenie v Žakovciach

Prišiel som za ním v roku 1989 a iba vravím: pán biskup, dajte mi faru. Zasmial sa, že som naivka. Akú chceš? - pýta sa. Žakovce, vravím. Netušil o nej, ja som tam však opravoval vežu kostola. Zalomená strecha, meter vody a biskup ma zobral na starej škodovke stopäťke. Prišli sme a vidíme, že jediná miestnosť, do ktorej nepršalo, bola vedľa tej, kde teraz sedíme. A tam sme spali na zemi, jedli suchý chlieb s oškvarkami. Myši, potkany. Tak sa to celé začalo. Statik celú budovu ohodnotil známkou štyri mínus, päťka bola najhoršia. Chceli ju vyhodiť dynamitom.

Dnes tu máte asi tristo ľudí - bývalých väzňov, alkoholikov, bezdomovcov a iných. Postavili ste nedávno kaplnku, športové ihriská. Pre nás nadbytočné veci vezmeme do rómskych osád, máme ich deväť, a rozdáme im ich. Už ich poznám, treba im dať systém a vyžadovať ho. Tvrdo, ale nie bez lásky.

Prístup k Ľuďom v Núdzi

Tu pred bránou boli bitky, policajti, všetko. Najprv sme nevedeli, ako to robiť. Povedal som im: najesť vám dám, lebo máte svoju dôstojnosť, ale nebude po vašom. Tak, že jednoducho nedostanú nič. Ak prídu, dám im náhradný termín a pošlem ich preč. Ja poviem, kedy prídu. Nie oni, ja im určujem pravidlá. V tú ranu preberám velenie, inak sa s nimi nedá. Nemôžu mať nado mnou prevahu. Dám im tu obed, ovocie, kávu. Sú to ľudia, dôstojne k nim, ale odtiaľ potiaľ.

Aj bezdomovcom vravím: nenaťahuj iba ruku, aby ti dávali. Ty dávaj! Toho, kto len berie, nechce nikto. A kto dáva, každý. Jediné, čo mu môžeš dať bez toho, aby si z neho vyrobil ešte väčšieho bezdomovca, je láska. Lebo s láskou je to presne opačne ako s dierou - čím viac z nej vezmeš, čím viac jej rozdáš, tým je väčšia. Ak bezdomovcom čokoľvek dávaš len tak, aj lásku, citovo vydierajú, nastavujú ruku a nechcú robiť nič. Iba takým Cigánom pomáham, ktorí budú robiť a pomáhať iným. Pomáhaš? Ideme tebe stavať. Nepomáhaš? Nebude nič.

Názory na Spoločenské Témy

Mnohí sa aj v mojom okolí dnes pýtajú: Oceňujeme jeho sociálnu prácu, ale kedy tomu Kuffovi preplo a začal dokola iba samý gender, LGBTI, potraty? Konzervativizmus v Bratislave vyzerá inak než tu na východe. Presne toto dnes robia liberáli - pod rúškom slobody berú do ruky bomby, ktoré zabíjajú. Potrat? Fyzická vražda našich detí, nie právo ženy. Vyvraždili sme už milióny. Náuka cirkvi sa zhoduje s vedeckou ontogenézou. Život sa začína splynutím mužskej a ženskej bunky. Vtedy my veriaci vravíme, že Boh stvoril dušu. Ťuk! - a už je jasné, či je to Janko alebo Marienka.

Alebo druhá bomba, ktorú berú liberáli do ruky - ideológia gender. Morálna vražda našich detí. Tretia bomba sú eutanázie. Štvrtá bomba sú registrované partnerstvá, morálna vražda manželstva. Hovorím o liberálnej chobotnici, ktorá šíri kultúru smrti.

Postoj k Potratom

Liberálne médiá vytrhávajú moje myšlienky z kontextu. To je férová debata? Ja mám takú skúsenosť. Férový dialóg s niekým, kto má úplne iný názor, si vážim. Náuka cirkvi hovorí: žiadne dieťa nezabiť. Náuka cirkvi vidí veci z pohľadu nevinného. A tým je dieťa. Dokelu! My zachraňujeme psa, koňa, orla a dieťa zabijeme?

Počúvajte, môj brat má sedem detí. Lekári povedali švagrinej, že zomrie, ak plod donosí. Dnes žijú obaja, dieťa aj ona. Lekár z Ružomberka mi vraví: pán farár, každý jeden pôrod je individuálny. Potrat je umelý zásah do ženy. Ak je náuka cirkvi, že nesmieme zabiť nikoho, tak nikoho. Ani dieťa zo znásilnenia.

Reči, že lepšie bude deťom vo fungujúcich homosexuálnych zväzkoch ako v ústavoch, sú táraniny. Viete, koľko heterosexuálnych párov si chce osvojiť dieťa? Zdá sa mi podlé, že na Západe uprednostnia homosexuálov. Ak také táraniny počujem, už viac nepočúvam. Viete, čo je právo ženy? Frizúra alebo to, ako si upraví nechty. Ale nie potrat. Tam je aj mužský prvok. To už nie je iba jej telo, ako sa tvrdí. Rozhoduje o inej bytosti.

Vzťah k Politike a Politikom

Aj mestskí katolíci, keď vás pozvali na Bratislavské Hanusove dni, vám opakovane dávali otázky, prečo ste uverili v úprimnosť a dobro Harabina či Kotlebu, keď ich celá činnosť hovorí o opaku. Ak zachraňujete topiace sa dieťa v mori a niekto vám pomáha vytiahnuť ho do člna, opýtate sa: Nie ste vy Kotleba alebo Harabin? Mne je jedno, kto mi pomáha zachraňovať tie deti. Neriešim jeho filozofiu.

Ten istý Kotleba, ktorý vám akože pomáha zachraňovať deti, sa hlásil a nikdy to nevzal späť, k fašistickej a nacistickej ideológii, ktorá zabila milióny ľudí. To vám neprekáža? Počkajte, ja som mu do očí povedal: naučte svojich ľudí rozlišovať dve slová na „di“. Diskriminácia a disciplína. To prvé je poriadok bez lásky, to druhé poriadok s ňou. Jedno osoží, jedno škodí. A viete, čo mi Kotleba na to povedal? Viete, pán farár, ja mám takých aj takých v strane. Vravím mu: nevyhovárajte sa, ste predseda, musíte sa od takých dištancovať.

Ja som len videl, že zachraňoval deti z mora, obrazne povedané. A priskočil som mu na pomoc. Mňa vôbec nezaujíma, akú má kto filozofiu, ale pomáham tomu, kto zachraňuje život. Za tým si stojím.

Tabuľka: Kuffove "Bomby" Podľa Jeho Vlastných Slov

tags: #kuffa #kazen #vyroky