V práve prežívanom Jubilejnom roku milosrdenstva sa znovu do zvýšeného záujmu veriacim predkladajú skutky či diela milosrdenstva. Tie sa v tradícii Cirkvi katalogizovali a dnes sú nám známe ako Skutky telesného a duchovného milosrdenstva. V každej skupine sa nachádza sedem vybraných skutkov lásky k blížnemu, ktorých praktizovanie Cirkev v každom čase odporúčala.
Pôvod týchto skutkov milosrdnej lásky možno nachádzať už v biblickej tradícii. Veď už ako samotné motto jubilea bol vybraný Ježišov príkaz „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36). Začnime prvým v zozname skutkov telesného milosrdenstva. „Dávať jesť hladným.“
Hladomor bol v biblických časoch veľmi silným a negatívnym fenoménom, ktorý ovplyvňoval osudy ľudí a celých národov. Často bol vnímaný ako trest, ktorý Pán zosiela na hriešnikov (porov. 2Kr 8,1; Am 8,11; Dt 28, 22n etc.). S odstupom ho však ale môžeme vidieť aj ako nástroj, ktorým sa riadili dejiny vyvoleného národa (porov. Gn 45, 5-8).
Už pri patriarchoch bol faktor nedostatku potravy tým, čo nútil Abraháma (porov. Gn 12, 10n) a jeho syna Izáka (porov. Gn 26, 1n) zmeniť dočasne miesto svojho pobytu.
Najvážnejší dôsledok mal hlad v prvotných dejinách pri presťahovaní sa Jakubových synov aj so svojím otcom z krajiny Kanaán do Egypta, kde sa ich ujal ich kedysi stratený brat Jozef. Ten na Boží podnet zabezpečil egyptskú krajinu v čase hladu a dohliadol na to, aby sa mohli zachrániť aj okolité národy (porov. Gn 41, 55-57).
Hlad zakúšali Izraeliti aj počas svojho formovania na púšti. Takto ako národ mohli už veľmi skoro prijať túto formu milosrdenstva od svojho Boha, keď „im pršala manna za pokrm a dal im chlieb z neba … a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, okrídlené vtáky ako morský piesok. … nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali.“ (Ž 78, 24. 27. 29.)
Milosrdenstvo voči blížnemu sa stalo významnou črtou Zákona, ktorý obsahoval množstvo noriem sociálneho charakteru. „Chudobní nebudú chýbať v krajine, kde budeš bývať, preto ti nariaďujem, aby si otváral svoju ruku núdznemu a svojmu chudobnému bratovi, ktorý bude s tebou bývať v krajine.“ (Dt 15,11)
Známa je pasáž Tóry z „Kódexu svätosti“ v knihe Levitikus, ktorá prizvukovala na prax pri žatve a oberačke nechať zbytky plodov na poli a vo vinici, aby sa nimi mohli nasýtiť cudzinci a chudobní (porov. Lv 19, 9-10; 23, 22).
Motív kŕmenia hladných neskôr zosilnel v múdroslovnej a prorockej literatúre Starého zákona, kde bol ako skutok lásky k blížnemu niekedy vyzdvihovaný nad kultickú dokonalosť, akou bol napríklad pôst.
„A nie toto je pôst, aký som si vyvolil: … Lámať hladnému svoj chlieb, … ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie.“ (Iz 58, 6, 7, 10).
U proroka Ezechiela je skutok menovaný medzi kritériami, ktorými sa odlišuje spravodlivý od hriešnika, čo má za následok život či smrť dotyčného človeka (porov. Ez 18, 7). Na toho, „kto vie dobrým okom pozerať, lebo dáva chudákovi zo svojho chleba“ (Prís 22, 9) spočinie požehnanie. Zbožný Izraelita bol vyzývaný deliť sa s jedlom s tým, kto bol v nedostatku, aj keby to bol jeho nepriateľ (porov. Prís 25, 21).
Nasýtenie hladného, ako príkaz lásky pre každého Kristovho učeníka, sa v Novom zákone najintenzívnejšie vyníma v Ježišovej eschatologickej reči, ktorá sa nachádza u Matúša. Tí, ktorí na konci časov pri opise posledného súdu budú stáť po pravici sudcu, budú z jeho úst počuť aj slová: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť“ (Mt 25, 35) Kristus sa tu stotožňuje so všetkými núdznymi.
Osobitnú pozornosť si v rámci nami rozoberanej témy zasluhuje aj fakt, že aj samotný Ježiš počas svojho účinkovania zázračne nasýtil zástupy. Táto udalosť sa nachádza vo všetkých kánonických evanjeliách (porov. Mt 14, 13-21; Mk 6, 30-44; Lk 9, 10-17; Jn 6, 1-13). Marek a Matúš hovoria dokonca o opakovaní zázraku (porov. Mk 8, 1-10; Mt 15, 32-39). Rozprávanie nadväzuje na starozákonnú pasáž, kde podobné znamenie vykonal prorok Elizeus (porov 2 Kr 4, 42-44). Pri každom opise rozmnoženia chlebov a rýb čítame o starosti Ježiša o zástup, ktorý je zmorený hladom po dlhom počúvaní jeho slova.
Najprv však zjavne nesplniteľnou úlohou nasýtiť množstvo ľudu poveruje svojich učeníkov. Tí mu spočiatku oponujú, ale po krátkom dialógu predstavujú svoje minimum zdrojov, ktorými disponujú. Cirkev si takto od prvotných čias (porov. Jak 2, 15) biblický príklad i príkaz dávať jesť hladným brala ako povinnosť. Nechápala ho však ako záväzok definitívneho odstránenia hladu vo svete. Podobným pokušením musel prejsť aj samotný Kristus (porov. Mt 4, 2-4; Lk 4, 2-4).
V kontexte biblických udalostí a ponaučení o hladomore môžeme uviesť niekoľko príkladov, ako sa s touto situáciou vyrovnávali rôzne postavy a aké ponaučenia z toho vyplývajú:
- Izák v Gerare: V čase hladu Izák poslúchol Boha a zostal v Gerare, kde ho Boh požehnal a urobil bohatým (Gn 26, 1-14). Poučenie: Poslušnosť Bohu v čase núdze prináša požehnanie.
- Jozef v Egypte: Jozef vďaka Božiemu vedeniu zhromaždil zásoby obilia v časoch hojnosti, aby prežil sedem rokov hladu (Gn 41, 47-57). Poučenie: Múdrosť a príprava v časoch hojnosti môžu zachrániť v časoch núdze.
- Prorok Ámos: Ámos predpovedal hlad po Božom slove ako trest za nespravodlivosť a útlak chudobných (Am 8, 4-14). Poučenie: Nespravodlivosť a útlak vedú k duchovnému a materiálnemu hladu.
Tieto príklady nám ukazujú, že hlad môže byť dôsledkom rôznych faktorov, ale vždy je to výzva na milosrdenstvo, spravodlivosť a dôveru v Božiu prozreteľnosť.
Hladomor v Indii v roku 1877
Tabuľka: Hlad v Biblii - Príčiny, Dôsledky a Ponaučenia
| Udalosť | Príčina | Dôsledky | Ponaučenie |
|---|---|---|---|
| Hlad za čias Abraháma a Izáka | Nedostatok úrody | Zmena pobytu, hľadanie potravy | Poslušnosť Bohu prináša požehnanie aj v núdzi |
| Hlad v Egypte za Jozefa | Sedem rokov neúrody | Presťahovanie Jakubovej rodiny do Egypta, záchrana okolitých národov | Múdrosť a príprava v časoch hojnosti zachraňujú v čase núdze |
| Hlad predpovedaný prorokom Ámosom | Nespravodlivosť a útlak chudobných | Hlad po Božom slove, duchovná a materiálna núdza | Nespravodlivosť vedie k duchovnému a materiálnemu hladu |
| Zázračné nasýtenie zástupov Ježišom | Súcit s hladným zástupom | Nasýtenie tisícov ľudí malým množstvom jedla | Kristus sa stotožňuje s núdznymi a prejavuje milosrdenstvo |
V kontexte skutkov milosrdenstva, hlad je teda nielen fyzickým nedostatkom, ale aj duchovnou výzvou k solidarite a pomoci blížnym v núdzi.