V Biblii nachádzame množstvo príbehov a učení, ktoré sa týkajú vzťahov medzi bratmi, manželstvom a rodinou. Tieto vzťahy sú základom spoločnosti a majú hlboký vplyv na život jednotlivcov a celých komunít.
Prečo Boh prijal Ábelovu obetu, ale odmietol Kainovu obetu? | GotQuestions.org
Príbehy bratov v Biblii
Kain a Ábel
Kain bol prvým dieťaťom Adama a Evy, ktorý je zaznamenaný v Biblii /Gen 4:1/. Spolu zo svojimi bratmi Ábelom /Gen 4:2/ a Šétom /Gen 4:25/ patril k prvej generácií detí, ktoré na zemi narodili. Biblia žiaden údaj o počte detí Adama a Evy neuvádza. Ak však zoberieme do úvahy dĺžku života Adama /930 rokov/, dá sa predpokladať, že ich bolo veľa. Keď vychádzame z Biblie je jasné, že bratia si museli brať za ženy svoje sestry, ak to nemala byť posledná generácia.
Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Vyjdime von! Keď boli na poli, Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho. Tu sa Hospodin spýtal Kaina: Kde je tvoj brat Ábel? On odvetil: Neviem. Som azda strážcom svojho brata? Opäť sa ho spýtal: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata kričí ku mne zo zeme.
V raji sa človek previnil voči Bohu. Za bránami raja sa previnil voči blížnemu. V raji došlo k duchovnému pádu človeka, ktorý sa chcel zbaviť Boha, stať sa nezávislým od Neho. Za bránami raja došlo k sociálnemu pádu človeka, ktorý sa chcel zbaviť svojho blížneho, brata. Človeku najprv prekážal Boh. Potom mu začal prekážať i jeho blížny.
Keď sa pozrieme na dnešnú spoločnosť a pýtame sa, prečo sú medziľudské vzťahy také porušené, tu máme odpoveď. Je to dôsledok porušeného vzťahu človeka k Bohu. Kainov príbeh, príbeh bratovraha, je vlastne aj náš príbeh. Aj my máme svojho Ábela, voči ktorému sme sa previnili. Aj my sme sa stali vrahmi svojho brata. Kto je náš brat? Je ním Kristus. Biblia Ho nazýva naším prvorodeným bratom (Rim 8:29). Aj my máme na rukách jeho krv, nevinnú krv. Veď jeho krv bola vyliata pre náš hriech, pre našu vinu.
O mnoho rokov neskôr po Ábelovi došlo k ďalšej vražde. K vražde nevinného muža, ktorý bol nenávidený pre svoj krásny, čistý, spravodlivý život. Aj tentokrát tiekla krv na zem. Tiekla z kríža, na ktorý bol Boží Syn pribitý rukami svojich vrahov. Keď Boh videl Ábelovu krv, tá na adresu Kaina volala: Vinný! Ale keď Boh vidí Ježišovu krv, tá na našu adresu volá: Nevinný! Lebo Kristus niesol trest za naše viny. On zomrel, aby nám mohlo byť odpustené. Preto už nemusíme utekať so svojím hriechom preč od Boha. Môžeme sa utiecť pod kríž. Lebo krv, ktorá bola preliata na kríži, o našich hriechoch hovorí: Odpustené! Všetky sú odpustené!
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nové prikázanie vám dávam… Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34). 2196 Na otázku, ktoré prikázanie je prvé, Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ,Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet“ (Mk 12,29-31) . Svätý Pavol apoštol to pripomína: (2822) „Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
Kain vedie Ábela na smrť, James Tissot
Manželstvo a rodina v Biblii
Manželské spoločenstvo je založené na súhlase manželov. Manželstvo a rodina sú zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí. Muž a žena spojení v manželstve tvoria spolu so svojimi deťmi rodinu. Táto ustanovizeň predchádza akékoľvek uznanie verejnou mocou; tá je povinná ju prijať. Stvorením muža a ženy Boh ustanovil ľudskú rodinu a dal jej základné zriadenie. Jej členovia sú osoby, ktoré majú rovnakú dôstojnosť.
„Kresťanská rodina je osobitným prejavom a uskutočnením cirkevného spoločenstva; aj z tohto dôvodu… sa má volať ,domáca cirkev‘“. Je spoločenstvom viery, nádeje a lásky. Kresťanská rodina je spoločenstvom osôb, znakom a obrazom spoločenstva Otca a Syna v Duchu Svätom. Jej plodivá a výchovná činnosť je odrazom Otcovho stvoriteľského diela. Rodina je povolaná mať účasť na Kristovej modlitbe a obete. Každodenná modlitba a čítanie Božieho slova posilňujú v nej lásku. Vzťahy vnútri rodiny vytvárajú príbuznosť citov, náklonností a záujmov, ktoré pochádzajú predovšetkým zo vzájomnej úcty osôb.
Rodina je prvotná bunka spoločenského života. Je prirodzeným spoločenstvom, v ktorom sú muž a žena povolaní k darovaniu seba v láske a v darovaní života. Autorita, stálosť a životné vzťahy vnútri rodiny tvoria základy slobody, bezpečnosti a bratstva v rámci spoločnosti. Rodina je spoločenstvo, v ktorom si už od detstva možno osvojovať morálne hodnoty, začať uctievať Boha a správne užívať slobodu. Rodina má žiť tak, aby sa jej členovia naučili starať sa o mladých i starých, o choré alebo telesne či mentálne postihnuté osoby a o chudobných a ujímať sa ich. Je veľa rodín, ktoré v určitých chvíľach nemôžu poskytnúť takúto pomoc.
Rodinu treba podporovať a chrániť primeranými sociálnymi opatreniami. Tam, kde rodiny nie sú schopné plniť svoje úlohy, majú iné spoločenské celky povinnosť im pomáhať a podporovať rodinnú ustanovizeň. Podľa princípu subsidiarity (výpomoci) sa majú väčšie spoločenstvá vyvarovať toho, aby si neoprávnene privlastňovali práva rodiny alebo sa miešali do jej života. Dôležitosť rodiny pre život a blahobyt spoločnosti vyžaduje od samej spoločnosti osobitnú zodpovednosť za udržiavanie a upevňovanie manželstva a rodiny.
Štvrté prikázanie objasňuje aj iné vzťahy v spoločnosti. Vo svojich bratoch a sestrách vidíme deti svojich rodičov; vo svojich bratancoch a sesterniciach potomkov našich predkov; vo svojich spoluobčanoch synov našej vlasti; v pokrstených deti našej matky Cirkvi; v každej ľudskej osobe syna alebo dcéru toho, ktorý chce, aby sme ho nazývali „Otče náš“. Tým sa priznáva našim vzťahom k nášmu blížnemu osobný charakter.
Ľudské spoločenstvá sa skladajú z osôb. Dobré riadenie týchto spoločenstiev sa neobmedzuje iba na zaručovanie práv a plnenie povinností ani na dodržiavanie zmlúv. Spravodlivé vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, medzi vládnymi činiteľmi a občanmi predpokladajú prirodzenú dobroprajnosť v zhode s dôstojnosťou ľudských osôb, ktorým záleží na spravodlivosti a bratstve. Božie otcovstvo je prameňom ľudského otcovstva; na ňom sa zakladá úcta k rodičom. Úcta detí, neplnoletých či dospelých, k ich otcovi a matke sa živí prirodzeným citom, ktorý má svoj pôvod vo zväzku, ktorý ich spája.
Učenie apoštola Pavla o manželstve
Apoštol Pavol sa vo svojich listoch rozsiahlo venuje téme manželstva a panenstva. V 1. liste Korinťanom 7 odpovedá na konkrétne otázky týkajúce sa týchto tém, ktoré sa vyskytli v Korinte.
Pavol hovorí: "O pannách nemám Pánov príkaz, ale dávam radu ako taký, ktorý dosiahol milosrdenstvo u Pána, aby som bol verný. Myslím teda, že je to dobré - pre terajšie ťažkosti -, že je dobre, keď človek ostane tak, ako je. Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si bez ženy? Nehľadaj si ženu. Ale ak sa oženíš, nezhrešíš. A ak sa panna vydá, nezhreší. Ale takíto budú mať telesné trápenia a toho vás chcem ušetriť." (1 Kor 7, 25-28)
Zároveň zdôrazňuje dôležitosť vernosti v manželstve a uvádza: "Ženatým a vydatým však prikazujem - nie ja, ale Pán -, aby žena neodchádzala od svojho muža. Ak by však aj odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom; a muž nech ženu neprepúšťa!" (1 Kor 7, 10-11)
Pavol tiež rieši situácie, keď je jeden z manželov neveriaci: "Ak má niektorý brat neveriacu ženu a ona aj naďalej chce s ním žiť, nech ju neprepúšťa. A ak niektorá žena má neveriaceho muža a ten chce s ňou aj naďalej spolu žiť, nech ho neopúšťa. Lebo neveriaci muž sa posväcuje skrze ženu a neveriaca žena sa posväcuje skrze brata. Inak by vaše deti boli nečisté, teraz sú však sväté." (1 Kor 7, 12-14)
Prehľad učenia o manželstve a panenstve v 1. liste Korinťanom 7
| Téma | Verše | Kľúčové body |
|---|---|---|
| Manželstvo a zdržanlivosť | 1-7 | Manželia by mali plniť svoje povinnosti voči sebe navzájom. |
| Slobodní a vdovy | 8-9 | Je dobré zostať slobodný, ale ak sa nevedia ovládať, nech vstúpia do manželstva. |
| Nerozlučnosť manželstva | 10-11 | Manželstvo by malo byť nerozlučné. |
| Manželstvo s neveriacim | 12-16 | Ak chce neveriaci zostať v manželstve, veriaci by ho nemal opustiť. |
| Zostať vo svojom povolaní | 17-24 | Každý by mal zostať v tom stave, v ktorom bol povolaný. |
| Panenstvo | 25-40 | Pavol radí zostať slobodný, ale ak sa človek rozhodne oženiť, nehreší. |
Ježišovi bratia a sestry
Tento článok odvolávajúci sa na biblické slovníky, zahŕňa komplexnejší pohľad v odpovedi na otázku, či mal Pán Ježíš bratov a sestry. Má za cieľ vniesť svetlo do problematiky, ktorá je zneužívaná na udržanie dogiem o čistote panny, o bohorodičke a jej nanebovstúpení, čo následne vedie k jej zbožsťovaniu a adorácii, uctievaniu medzi veriacimi. Priznanie faktu, že Mária bola obyčajná židovská žena, ktorá iba splnila poslanie, ktoré dostala priamo od Boha skrze zjavenie anjela, by riadne nabúralo všetky dogmy o nej. Rozpadol by sa mariánsky kult nepoškvrnenej panny na večnosť a jej samotnej ako prvého človeka bez dedičného hriechu. V tejto súvislosti mi prichádza na myseľ príbeh z románu od pána Škvoreckého, „Čierni baróni“, kde sa podobne snažili vyrobiť z vdovy po hrdinovi komunistickí lídri „madonu“, modlu celého okresu. Nevyšlo im to.
V SZ sa označenie "brat" vzťahovalo aj na mužov toho istého pokolenia, toho istého národa, na spojenca, priateľa, osobu toho istého úradu, suseda a človeka vôbec. Aj v dobe Ježišovho pôsobenia sa slovom "brat" označuje jednak pokrvný príbuzný a jednako duchovná spriaznenosť. V prenesenom slova zmysle znamená "brat" spolukresťana, ktorého prvorodeným bratom je Ježiš. /Rim 8:29; Žd 2:11 a nasl../Medzi Ježišovými učeníkmi bolo slovom "brat" označených niekoľko osôb, napr. Šimon a Ondrej, Jakub a Jan.
Podľa Mar 6:3 mal Ježiš "bratov", Jakuba, Jozesa, Judu a Šimona. Doprevádzali jeho matku do Káni Galilejskej a odtiaľ do Kafarnaum Jan 2:12. Ďalej sa hovorí, že ani "Jeho bratia" mu neverili Jan 7:5. Po zmŕtvychvstaní sa s nimi stretávame medzi učeníkmi. Písmo jasne rozlišuje "bratov", píše sa o "všetkých so ženami a Máriou" a o "Jeho bratoch". Sk 1:14. V Gal 1:19 sa píše o Jakobovi ako o "bratovi Pána". Písmo hovorí skutočne o Ježišových pokrvných bratoch. Nasledovné verše, kde je jasne uvedené, že sa jedná o bratov /menovite/, a sestry Pánove. Marek 6:2 A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky? 3 Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie súaj jeho sestry tu u nás?
Pozrime sa na to, ako sa v histórii „veriaci“ a veriaci stavali ku kontroverzným veršom a učeniu o Ježišových súrodencoch. Rím sa všemožne / iste v úprimnej viere / snažil dokázať Máriine večné panenstvo. Naopak kresťania /tiež úprimne veriaci, ktorí mali v ruke zvitky, Písmo/ sa veľmi touto problematikou nezaoberali. Okolo roku 200 po Kristovi mali kresťania dosť svojich existenčných problémov. Iste brali fakt o početnosti židovskej rodiny mesiáša ako normálnu a bežnú vec. Ale boli tu už náboženskí vodcovia, ktorí mali na vec iný pohľad. Netvrdím, že si v tomto okamihu uvedomovali dosah a dopad toho, čo sa v najúprimnejšej snahe snažili vyhlasovať za pravdu. Žiaľ, stalo sa to, čo nikto neočakával, vznikli tri pohľady na učenie o Ježišových súrodencoch, a začali spory, ktoré trvajú dodnes. Neupieram ani jednému z nich úprimnosť hľadania a úprimnosť toho, čo mu bolo zjavené v jeho vlastnej viere. Je však pravdou, že satan dokáže veci prekrútiť a okolnosti prispôsobiť tak, aby si dotyčný bol istý, že má pravdu. Je iba jedna cesta ako si overiť, kde je pravda.
Z Luk 2:7 a Mat 1:25 prirodzene vyplýva, že po narodení Pána existoval medzi Jozefom a Máriou normálny manželský vzťah. Tento pohľad vehementne zastával Helvidius v 4. storočí, ale vo svetle stále atraktívnejšieho učenia o trvalom panenstve Márie, v dobe kedy sa rozrastalo asketické hnutie sa stal herézou. Až od čias reformácie sa táto vec začala verejne rozoberať a toto učenie začali zastávať protestanti a zastávajú ho dodnes. Túto teóriu, po prvýkrát prezentovanú v treťom storočí a obhajovanú Epifanom v 4. storočí , prijala do svojho učenia pravoslávna cirkev. Tento názor presadzoval Jeroným na obranu učenia o trvalom panenstve. Zakladá sa nasledujúcich predpokladoch: a) správna interpretácia Jan 19:25 je tá, že pri kríži stáli tri a nie štyri ženy, teda Mária, matka Ježišova, jej sestra stotožnená s Mariou Kleofášovou a Mariou Magdalénou. b) Druhá Mária z Jana je totožná s Máriou, ktorá je známa z Mar 15:40, ako matka Jakuba mladšieho a Jozefa. c) Tento Jakub mladší je apoštolom, v Mar 3:18, nazvaný „syn Alfeov“. d) Druhá Mária v Jan 19:25, bola vydatá za Alfea.. Táto teória "bratrancov" teda musí tvrdiť, že Kleofáš bolo iné meno pre Alfea, alebo že táto Mária bola dva razy vydatá. Touto vynaliezavou teóriou, a nepresvedčivou exegézou Jeroným obmedzil počet mužov menom Jakub na dva, syna Zebedeovho a Jakuba brata Pána, ktorý bol zároveň apoštolom a známy ako „menší“, aby bolo možné odlíšenie od Zebedeovca.
Zo všetkých troch pohľadov, učení, nech si každý vyberie ten, ktorý mu je rozumovo logicky najbližší, ktorý čo najdôveryhodnejšie korešponduje s Písmom. Aký je skutočný dôvod, prečo niektoré náboženstvá tak vehementne popierajú fakt, že Pán Ježíš Kristus mal súrodencov? Kto z toho má prospech? Čo by sa stalo, keby Pánových súrodencov začali cirkvy akceptovať tak, ako to uvádza NZ?
