V zaznamenanej histórii vieme o ľuďoch, ktorých vek presiahol 110 rokov. Najstarší človek, ktorého vek dokážeme spoľahlivo preukázať, pochádzal z Francúzska. Jeanne Calment sa dožila 122 rokov. Narodila sa v roku 1875 a zomrela v roku 1997. Je to fascinujúci vek, ale je možné, že existovali aj ešte starší ľudia. Niektorí vraveli o ľuďoch, ktorí sa dožili aj 140 alebo 160 rokov. Tieto údaje však neboli spoľahlivo overené. Napriek tomu, že v človeku je určitá túžba po nesmrteľnosti, zdá sa, že náš maximálny limit je 120-130 rokov. Aj keby sme sa dožili toľko rokov, na biblické postavy sme beznádejne primladí.
Je pochopiteľné, že nás zaráža vysoký vek biblických postáv. Existuje nejaké vysvetlenie? Nevieme úplne presne, čo tieto čísla znamenajú. Ponúkam niekoľko možností, ktoré by túto záhadu vysvetľovali.
Matuzalem na ilustrácii z roku 1728
Možné vysvetlenia dlhovekosti biblických postáv
Jedna z teórii hovorí, že prvé generácie po Adamovi a Eve neboli natoľko zaťažené dôsledkami hriechu. Prvotný hriech spôsobil aj to, že ľudia stratili nesmrteľnosť a na svet prišli choroby a smrť. Iným vysvetlením by bolo, že pred známou potopu sveta boli na svete lepšie podmienky pre život, ako je tomu dnes. Zem údajne chránil pred žiarením akýsi štít. Potopa sveta však tento ideálny prírodný stav narušila a preto sa ľudia dožívajú menej rokov.
Vysvetlením by bolo aj to, že kým patriarchovia sa dožívali aj 900 rokov, ľudia po potope už menej. Podľa Biblie mal napríklad Abrahám 175 rokov alebo Mojžiš 120 rokov. Obidvaja velikáni izraelského národa žili totiž až po biblickej potope. Na prvý pohľad to dáva zmysel. Háčik je však v tom, že prvé kapitoly knihy Genezis zjavne nie sú učebnicou dejín, ani geológie a ani biológie. Tieto rozprávania chcú poukázať na vzťah Boha k človeku, nie popisovať vedecké fakty.
Niektorí tvrdia, že ľudia v staroveku boli odolnejší a vďaka tomu zomierali starší. Neexistuje však žiaden vedecký dôkaz, ktorý by preukázal, že v minulosti žili ľudia s takto vysokým vekom. Ani fosílne nálezy nesvedčia o tom, že by sme boli vtedy fyziologicky silnejší.
Prekladateľské chyby a iné teórie
Ďalšou teóriou, ktorá by vysvetľovala dlhovekosť v Genezis je tá, že prekladatelia (alebo pisári) urobili chybu. Roky vlastne nie sú rokmi, ale mesiacmi. Aj to by dávalo zmysel: Matuzalém by sa dožil približne 81 rokov, Jared 80, Noe 79 atď... Niektorí však začnú uvažovať v tom zmysle: Áno, v prípade patriarchov išlo možno o mesiace, ale čo v prípade neskorších biblických postáv? Abrahám by mal podľa Biblie 175 mesiacov. V prepočte by to vychádzalo 17-18 rokov.
Viac svetla do našej záhady by mohlo priniesť porovnanie so súdobými spismi mimo Biblie. Babylonské a sumerské záznamy rovnako hovoria o ľuďoch s mimoriadne vysokým vekom. Napríklad v sumerskom zázname nachádzame postavu, ktorá sa dožila 72 000 rokov. Zoznamy vlád sumerských kráľov hovoria o tisícoch rokov. Napríklad kráľ Enmengalana panoval 28 000 rokov.
Biblista Raymond E. Murphy: „V biblických údajoch si môžeme všimnúť stály pokles dĺžky života jednotlivcov, ktorí sa tu spomínajú. Žiaden určitý výklad zámeru skrytého za týmito číslami prakticky neexistuje a zdá sa, ako by patrili k mýtom.“ Zároven dodáva, že „úlohou týchto genealógií je vyplniť čas pred potopou. Popri rodokmeni národov v (Gn) kapitole 10 slúžia na to, aby nejakým spôsobom zabezpečili plynulosť rozprávania.“
Orientálne kultúry mali záľubu vo veľkých číslach. Nadnesene možno povedať, že Biblia niekedy rada preháňa. Napríklad v Exodus 12,37 spomína 600 000 utečencov-mužov z Egypta. Je to zrejme nepravdepodobný údaj, ak pripočítame ženy a deti tak nám z toho vzíde dva až tri milióny ľudí. Je nereálne, aby Sinajská púšť uživila tak veľký počet ľudí. Je pravdepodobné, že v prípade veku Matuzalema mohlo ísť taktiež o zveličenie (hyperbolu).
Vysoký vek niektorých postáv možno vychádza zo starovekých tradícii, ktoré nám nie sú známe. V knihe Komentáre k Starému Zákonu - Genezis sa dočítame: „Starovekí orientálci mali iný koncept čísla, ako máme dnes my. Pre nich je číslo výslovne poetická a umelecká realita.“
| Postava | Vek (roky) |
|---|---|
| Jeanne Calment | 122 |
| Abrahám | 175 |
| Mojžiš | 120 |
| Matuzalem (podľa tradičného výkladu) | 969 |
Porovnanie veku vybraných postáv
Hoci Katolícka Cirkev nemá oficiálny výklad týchto vysokých vekov, stojí za zmienku pripomenúť čo učí o chápaní Biblie: „Aby sa totiž správne pochopilo, čo chcel posvätný autor povedať tým, čo napísal, treba venovať náležitú pozornosť obvyklým spôsobom myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktoré jestvovali vo svätopiscových časoch, ako aj spôsobom, ktoré sa vtedy používali vo vzájomných ľudských stykoch.“ (z dokumentu II.
Vysoké čísla v Biblii sú výzvou pre čitateľov. Myslím si, že v prípade veku patriarchov išlo o nám zatiaľ nepoznanú hebrejskú symboliku. Niektorí veriaci to pochopia v duchu hesla „rýchlo a jednoducho“ a tak si vyložia tieto čísla striktne doslova. Radikálni skeptici to samozrejme odbijú „jedným šmahom.“ Lenže v živote nastávajú situácie, keď jednoduché odpovede a pohodlné skratky nefungujú. Prečo by to malo byť ináč v prípade Biblie? Myslím, že tieto texty treba skúmať a hľadať, čo nám chcel autor cez tento text povedať. Vyžaduje si to čas modlitby, poctivého štúdia a chvíle určitej neistoty. Rozhodne to teda nie je o tom, že si budeme vysvetľovať citáty z Biblie ako chceme.