História Evanjelického Kostola v Medziankach

Začiatky kresťanstva na území hanušovského mikroregiónu môžeme iba približne datovať do začiatku druhej dekády 13. storočia, keď sa hranice Uhorského štátu posúvali na sever a v roku 1212 kráľ Ondrej II. daroval kláštoru križiackeho rádu v Chmeľove megešský majetok siahajúci na východ po Topľu. Križovníci sv. Hrobu tu s najväčšou pravdepodobnosťou okrem strážnej vojenskej fúnkcie plnili aj úlohu kresťanských misionárov. Božohrobci sa začiatkom 14. storočia z majetku Chmeľov odsťahovali do spišského Lendaku.

V polovici 15. storočia sa dostali do okolia Hanušoviec husiti vedení Jánom Talafúzom z Ostrova. V polovici 16. storočia sa tu začalo šíriť reformačné hnutie - protestantizmus. K jeho ideám sa postupne pridávala uhorská šľachta, ktorá sa v mene reformných náboženských myšlienok búrila proti katolíckym Habsburgovcom v boji o uhorský trón. Náboženské nepokoje vyvrcholili začiatkom 18. storočia.

Okolo roku 1600 dôsledkom náboženských nepokojov zanikla v Hanušovciach katolícka farnosť a rozkvet zaznamenala protestantská cirkev, ktorá sa tu etablovala. V týchto nepokojných obdobiach cirkevných dejín regiónu sa utláčanie veriacich striedalo a nespravodlivosť, ktorá prekážala slobodnej voľbe vierovyznania ako ju poznáme v súčasnosti, kruto zasahovala raz do života katolíkov, inokedy protestantských veriacich.

Obdobie po roku 1600, keď protestanti zaberali katolíkom fary, školy, kostoly a ďalšie cirkevné majetky, vystriedala po roku 1717 rekatolizácia, keď katolíkom boli kostoly, školy a ostatné majetky vrátené, ale do nerovnoprávneho postavenia sa dostali evanjelici augsburského vyznania. Zrovnoprávnenie všetkých vierovyznaní zaviedol až osvietenský panovník Jozef II.

Čo sa týka gréckokatolíckeho vierovyznania, v histórii Vavrinca patrila k veriacom katolíckeho náboženstva najväčšia časť obyvateľstva. Kostol vo Vavrinci, v stave akom je dnes, bol opravený v roku 1995, keď k západnej strane bola pribudovaná veža so zvonmi. Predtým neďaleko kostola bola drevená zvonica s dvoma zvonmi, ktoré sa zachovali až po dnes. Zvony sa používali už v rímskych dobách. Boli buď liate alebo vyhotovené zo železného plechu. Príjemný hlas zvona sa dosahoval aj jeho tvarom. Bežne sa zvony začali používať od 6. storočia nášho letopočtu, kedy sa inštalovali do veží kresťanských chrámov. Spočiatku mali sudkovitý tvar. Ich dnešná podoba sa ustálila v 13. storočí.

Treba nám spomenúť aj stopy starých cintorínov. V stredoveku prevládali pohrebiská pri kostoloch. Ešte aj dnes je možné nájsť na cintoríne staré hroby z 19. storočia. V minulosti sa hroby veľmi neupravovali. Nechali sa zarásť trávou alebo machom. Hrob nebol dôležitý, dôležitá bola pamiatka zosnulého. Až začiatkom 20. storočia sa začali zdobiť kríže a pomníky doma upletenými vencami.

V 70-tych rokoch minulého storočia došlo k ďalšej zmene na cintoríne. Jednotlivé rodiny si začali hroby svojich predkov ohrádzať betónovými obrubami a stavať na hroboch kameninové pomníky s mramorovými tabuľami. Kríž je pre človeka symbolom pokory, lásky a oddanosti k Bohu. Má byť útechou v žiali, štítom i zbraňou proti nástrahám zlého. Stavanie krížov má svoje korene v stredoveku. Kríž pred kostolom symbolizuje kresťanstvo, cintorínsky kríž má poslanie mementa smrti.

O poslaní krížov okolo obce nemáme zatiaľ veľa vedomostí. Vieme, kto ich postavil, ale nevieme či z vďaky, ako prosbu, alebo na slávu Božiu. Ich stavitelia vyjadrili svoju zbožnosť a vieru. Nám dávajú možnosť modliť sa za seba, svojich blízkych alebo zomrelých. Okrem cintorínskeho kríža, kríže postavené v obci a v jej chotári, smerujú na všetky svetové strany.

Od roku 2000 - 2001 pôsobil na farnosti vo Vavrinci Miroslav Iľko. V roku 2003 správkyňami cirkvi v obci sa stali Marta Kaščáková a Helena Janočková. V roku 2004 obec oddelili od Matiašskej farnosti a pridelili k Hanušovskej farnosti. Cez týždeň je staroslovienská služba a v prikázaný sviatok slovenská služba. V tomto roku sa uskutočnili voľby na nových kurátorov, najviac hlasy mali: Gabriela Bratková, Marta Dančová a Helena Tabáková. Tieto tri ženy zložili sľub kuátoriek pred svätou liturgiou na štyri roky. V roku 2005 Miroslav Iľko usporiadal prvý ročník Farského turnaja v stolnom tenise.

Časová os od obdobia po 2. svetovej vojny po súčasnosť:

  • 1945-1946 - pôsobenie farára Otta Víznera
  • 1946-1956 - pôsobenie farára Štefana Šimka
  • 23.-25.11. 1947 - biskupský tajomník navštívil Hanušovce, aby sa presvedčil o vojnových škodách a zbor navrhol na podporu
  • 11.12. 1949 - generálny biskup Dr. V.P. Čobrda posvätil obnovený hanušovský chrám a zároveň inštaloval za zborového farára Štefana Šimka
  • 1953 - Hanušovce majú nový organ, starý bol predaný do Chmeľova, celkový počet členov zboru bol 2 586 duší
  • 1956-1982 - pôsobenie farára Júliusa Sepešiho
  • 1958 - fília Skrabské sa oddelila od CZ Hanušovce a bola pripojená k CZ Vyšný Žipov
  • 1961 - postavený kostol v Medziankach
  • 1964 - postavený kostol v Pavlovciach
  • 1982-1993 - pôsobenie farára Jána Bohdana Hroboňa
  • 1986 - postavenie novej farskej budovy
  • 1994 - Hanušovce majú 2 farárske miesta
  • 1994-1998 - pôsobenie farárov manželov Ondreja Peťkovského a Zuzany Peťkovskej (1995-1998)
  • 1997 - postavený nový kostol v Petrovciach, fílie Bystré a Hermanovce sa oddelili od CZ Hanušovce a vytvorili vlastný CZ Bystré
  • 1998-1999 - pôsobenie farára Jána Velebíra st.
  • 1998-1999 - pôsobenie kaplána Jána Horáka
  • 1998 - kostol v Medziankach bol prestavaný a nanovo vysvätený
  • 1999-2008 - pôsobenie farárov manželov Evy Kolesárovej a Jána Kolesára
  • 2000 - pôsobenie kaplána Karola Verčimáka, fílie Medzianky, Pavlovce a Petrovce sa stávajú dcérocirkvami a majú právnu subjektivitu
  • 2001 - generálna obnova chrámu v Pavlovciach
  • 2006 - pôsobenie kaplánky Jany Velebírovej
  • 2008 - február 2023 - pôsobenie farárov manželov Evy Škarupovej-Lašákovej a Martina Škarupu. Počas ich pôsobenia bol biskupom Východného dištriktu ECAV na Slovensku Slavomírom Sabolom dňa 29.10.2017 posvätený nový zvon (pôvodný bol odobraný počas 1. svetovej vojny) a 13.12.2017 bol zvon inštalovaný vo veži kostola.

V súčasnosti je CZ ECAV Hanušovce nad Topľou matkocirkvou s chrámom z roku 1783. Zbor tvoria dcérocirkvi Petrovce, Medzianky, Pavlovce. Medzi fílialky patria Remeniny a Vlača. Diaspórami sú obce Ďurďoš a Matiaška. Celkový počet členov je 2090.

Zdroj: Mgr.

SK DEJINY II. - Život v evanjelickej cirkvi

tags: #medzianky #evanjelicky #kostol