Ježiš v Biblii: Život, účinkovanie a jeho stvárnenie v umení

Ježiš Kristus je ústrednou postavou Biblie a jeho život a učenie majú hlboký vplyv na milióny ľudí na celom svete. V tomto článku sa pozrieme na Ježišovo účinkovanie, historické záznamy o jeho živote, zdanlivé rozpory v Biblii a jeho stvárnenie vo filme.

Ježišov život a poslanie

Ježišovi sa sníva sen o stredovekej bitke, v ktorej vojaci vykrikujú jeho meno. Ježiš sa prebudí a nechápe, čo mal ten sen znamenať. Veď on je len obyčajný tesár - tak ako jeho otec. Spolu si hľadajú prácu. Časy sú ťažké. Aj Jozef sa celý znepokojený sám seba pýta, kedy už bude koniec utrpenia jeho národa. Je netrpezlivý: Kedy už začne Ježiš konať? Odkedy sa narodil, nezjavilo sa už žiadne znamenie. Vie, že sa musí vydať na cestu - tvrdí, že svoj život nežije len sám pre seba. Lenže Jozefova náhla smrť zmení Ježišov život.

Historici, ktorí v Ježiša Krista neverili, zaznamenali niektoré všeobecné fakty o jeho živote, no ľudia z jeho blízkeho okruhu spísali podrobnejšie opisy založené na správach očitých svedkov. Sú to takzvané evanjeliá - prvé štyri knihy Novej zmluvy. Dve z evanjelií napísali apoštoli Matúš a Ján, ktorí Ježiša osobne poznali a strávili s ním na cestách viac než tri roky. Ďalšie dve napísali Marek a Lukáš, blízki spolupracovníci apoštolov. Títo pisatelia mali priamy prístup k faktom, ktoré zaznamenávali. Každý z autorov evanjelií spísal veľmi podobný záznam. Ako sa dá v prípade viacerých životopisov tej istej historickej osobnosti čakať, jednotlivé štýly sa rôznia, ale fakty súhlasia.

Historická spoľahlivosť evanjelií

Keď sa historici snažia posúdiť, či je životopis dôveryhodný, kladú si otázku: Koľko ďalších zdrojov uvádza o dotyčnom človeku rovnaké informácie? Máme viacero životopisov uvádzajúcich podobné fakty aj v prípade Ježiša z Nazaretu? Áno. Tu je ukážka niektorých udalostí z Ježišovho života v jednotlivých evanjeliách.

Aby mohla mať viera vôbec nejakú hodnotu, musí byť založená na faktoch a vychádzať z reality. Predmetom viery kresťanov je Boh. A Boh využil Bibliu na to, aby nám ukázal, aký je a ako ho môžeme spoznať. Biblia nie je len inšpiratívnou knihou. Prostredníctvom nej môžeme pochopiť život a samotného Boha. Nedáva nám odpovede na všetky naše otázky, ale na dostatok z nich. Povzbudzuje nás k tomu, aby sme sa obracali na Boha pre silu a usmernenie v živote a aby sme sa tešili z jeho lásky k nám.

Zdanlivé rozpory v Biblii

Občas počujeme, že Biblia je plná rozporov, ale pri pozornom skúmaní zistíme, že to nie je pravda. Vlastne sa dá povedať, že na knihu takéhoto rozsahu a záberu sa v nej i tých zdanlivých rozporov nájde neobyčajne málo. Tie rozporné tvrdenia, ktoré skutočne existujú, neznamenajú žiadnu katastrofu a nanajvýš prebúdzajú zvedavosť.

Uveďme si príklad jedného takéhoto rozporu. V Matúšovom evanjeliu a Skutkoch apoštolov vidíme rôzne verzie smrti Judáša. Matúš píše, že Judáš sa obesil, ale v Skutkoch sa vraví, že spadol „z výšky dolu hlavou, pričom ho roztrhlo tak, že sa z neho vyvalili všetky vnútornosti“. Ako do seba tieto dve správy zapadajú? Jednoducho. Judáš sa mohol obesiť na kraji útesu, povraz sa roztrhol a on sa zrútil dole. Aj miesto, kde podľa tradície Judáš zomrel, s týmto výkladom súhlasí: ide o pole na úpätí útesu za Jeruzalemom.

Alebo si vezmime iný príklad zdanlivého rozporu: Bol Ježiš v hrobe dve, alebo tri noci predtým, než bol vzkriesený? Pred svojím ukrižovaním totiž vyhlásil: „… tak bude aj Syn človeka v lone zeme tri dni a tri noci.“ Marek zaznamenáva iný Ježišov výrok: „… Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom, budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho. Ježiša zabili v piatok a to, že bol vzkriesený, sa zistilo v nedeľu. Ako teda mohol stráviť v hrobe „tri dni a tri noci“? V Ježišových časoch sa časť dňa či noci označovala za celý deň a noc; bol to bežný spôsob obraznej reči, ktorú máme aj my v našom jazyku. Toto sú typické zdanlivé rozpory v Novej zmluve.

Podľa čoho sa vyberali knihy Novej zmluvy? Existujú jasné dôvody, prečo sa môžeme spoľahnúť na dnešný zoznam kníh Novej zmluvy. Tieto knihy prijala cirkev prakticky hneď po tom, čo boli napísané. Obsah novozákonných kníh bol v súlade s tým, čo videli tisíce svedkov na vlastné oči. Keď potom o mnoho desiatok rokov neskôr vznikli iné knihy (napríklad Judášovo evanjelium, ktoré napísala sekta gnostikov medzi rokmi 130 - 170 n. l., teda dlho po Judášovej smrti), nebol problém pre cirkev rozpoznať, že išlo o podvrhy. Tomášovo evanjelium, ktoré pochádza asi z roku 140 n. l. a mylne nesie apoštolovo meno, je ďalším príkladom takéhoto falzifikátu. Tieto spisy a ďalšie tzv. Roku 367 n. l. spísal Atanázius formálny zoznam 27 kníh Novej zmluvy (ide o ten istý zoznam, ktorý používame aj dnes). Krátko potom začali v cirkvi kolovať zoznamy vytvorené Hieronýmom a Augustínom, ktoré uvádzali tie isté knihy. Avšak väčšina kresťanov takéto zoznamy ani nepotrebovala. Viac-menej celá cirkev totiž uznávala a používala práve tieto knihy už od prvého storočia.

Hlavný dôvod, prečo neboli evanjeliá zaznamenané bezprostredne po Ježišovej smrti a vzkriesení, spočíval v tom, že ich cirkev zjavne v písomnej podobe nepotrebovala. Spočiatku sa evanjelium šírilo ústnym podaním v Jeruzaleme. Keď sa však evanjelium rozšírilo za hranice Jeruzalema a očití svedkovia už neboli tak ľahko dostupní, vznikla potreba, aby rozprávanie dostalo písomnú formu a bolo tak možné učiť ďalších ľudí o Ježišom živote a službe.

Ježišovo pokušenie

Satan povedal Ježišovi: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ (Biblia, Matúš 4, 3) Tie kamene možno svojím vzhľadom pripomínali chutné žemle či chlebíky. Samozrejme, Ježiš mal moc ktorýkoľvek z nich premeniť na chlieb. Určite bol veľmi hladný a ocitol sa v pokušení urobiť niečo také. Satanove reči v sebe ukrývali aj nevyslovené slová: „Tvoj Otec sa o teba v skutočnosti nestará. To nie je od Neho pekné, že ťa nechá takého hladného. Nepotrebuješ Jeho pomoc, môžeš sa o seba postarať sám!“ Ježiš vedel, že nemá počúvať diabla. Poslúchal len to, čo Mu povedal Jeho Otec. Dôveroval Bohu, lebo si bol istý Jeho láskou.

Ježiš teda nepočúval satanove klamstvá. Chlieb by Ho síce zasýtil, ale pre Ježiša bolo dôležitejšie poslúchať Otca. Ježiš citoval verš zo Starej zmluvy. Diablovi dal jasne najavo, že najdôležitejšieje počúvať Božie slovo. Ježiš nepočúval diabla. Satan sa však len tak ľahko nevzdáva! Ďalej sa snažil dostať Ježiša do hriechu. Vyviedol Ho na najvyššie miesto chrámu a vyzval Ho, aby zoskočil. Aj diabol pozná Bibliu a citoval Ježišovi jeden verš: „Svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň.” (Matúš 4, 6) Diabol však necitoval Božie slovo úplne správne. Keď jeho slová porovnáš so Žalmom 91, 11 - 12 uvidíš, že časť verša vynechal. Diabol chcel, aby Ježiš Boha vyskúšal. Naozaj pošle anjelov, ak by Ježiš skočil? „Skús len, aký mocný je Boh? Určite ťa ochráni.“ Možno sa Ježiš naklonil a pozrel sa dolu z chrámu. Pravdepodobne sa naokolo hemžilo množstvo ľudí. Ak by skočil a pristál by na zemi bez zranenia, bol by to pre zástupy dôkaz, že Ho chráni Božia moc. Bolo to pokušenie, ale nebola to Božia cesta. Ale diabol to skúšal ďalej. Tentoraz vzal Ježiša na vysokánsky vrch a ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta. Povedal: „Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať.“ (Matúš 4, 9) To by bol hriech, keby Ježiš uctieval diabla namiesto Boha.

Diabol sa z toho nepoučil. No on je natoľko pyšný, že je stále presvedčený o svojom víťazstve. Približne o tri roky neskôr, keď jeden z Ježišových učeníkov podľahol pokušeniu a zradil Ježiša, musel si diabol myslieť, že vyhral. Keď Ježiš zomrel na kríži,diabol si myslel, že zvíťazil. To však nebola pravda! Satan nezvíťazil, pretože po troch dňoch Boh vzkriesil svojho Syna z mŕtvych. Pán Ježiš, Záchranca, Spasiteľ porazil hriech a diabla tým, že vstal z mŕtvych. Jedného dňa bude satan definitívne porazený. Stihne ho trest na mieste, ktoré voláme peklo. Pán Boh tvorí nové nebo a novú zem. Každý, kto uverí v Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa, bude s Ním na tomto dokonalom mieste. Tam už nebude žiaden hriech ani pokušenie.

Ježišovo vzkriesenie

Kristovo vzkriesenie z mŕtvych nie je okrajová záležitosť. Je to základom pre našu vieru. Štyristo rokov pred narodením Krista známy grécky filozof Sokrates vypil jedovatý odvar bolehlavu a ľahol si, aby zomrel. V najstaršej knihe Biblie Jób kladie otázku: „Ak človek zomrie, či žije naďalej?“ Tu do hry vstupuje vzkriesenie Ježiša Krista. Niektorí možno povedia: „Nemusíte veriť vo vzkriesenie Ježiša z mŕtvych, aby ste boli kresťanom,“ ale neverte im! Kristovo vzkriesenie z mŕtvych nie je okrajová záležitosť. Je to základom pre našu vieru. Vlastne to odlišuje kresťanskú vieru od všetkých ostatných. Z toho dôvodu ľahko vidieť, prečo sa ľudia snažili „objasniť“ Ježišovo vzkriesenie.

Tvrdenie: Ježiš v skutočnosti nezomrel, ale upadol do hlbokej kómy (alebo mdlôb) od hroznej bolesti a traumy z ukrižovania.

Popretie: Pamätajte, že rímski strážcovia boli v skutočnosti prvými, ktorí oznámili Ježišovu smrť (Ján 19:33-37). Boli odborníkmi na popravy a boli by sami usmrtení, keby umožnili odsúdenému človeku uniknúť smrti. Boli si takí istí, že Ježiš je mŕtvy, že sa ani neobťažovali zlomiť Mu nohy. Okrem toho, aby bola teória „omdletia“ pravdivá, Ježiš by bol musel prežiť výraznú stratu krvi bičovaním, ranami od klincov a prebodnutím kopijou. Táto teória je taká absurdná, že si naozaj nezasluhuje dôstojnú odpoveď.

Tvrdenie: Ježiš nebol nikdy vložený do hrobu.

Popretie: Ak by toto bola pravda, ani židovskí vodcovia, ani rímski vojaci by sa neboli obťažovali zapečatiť hrob, vediac, že Jeho telo tam nie je (Matúš 27:62-66).

Vyvrátenie: Ježišovi učeníci neočakávali, že by Ho znova videli živého (Marek 16:10-11). Spôsobilo im to úplný šok. Je ironické, že neveriaci pôvodne mali viac viery v Ježišove slová ako Jeho vlastní učeníci. Veľkňazi a farizeji prišli k Pilátovi a povedali: „Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli [v noci Jeho] učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý“ (Matúš 27:63-64).

Tvrdenie: Ježišovi učeníci vzali Jeho telo, aby naplnili Ježišove slová (Matúš 27:64). Podľa Písma tento príbeh pochádza už z dňa, keď vojaci, ktorí stáli na stráži pri Ježišovom hrobe, povedali veľkňazom, čo sa rozchýrilo.

Popretie: Ježišovi priatelia nemohli vziať Jeho telo, pretože nikdy neodišli z miesta, presvedčení, že je mŕtvy. Keď ženy ohlásili Ježišovo vzkriesenie jedenástim apoštolom a ostatným veriacim v Jeruzaleme, „ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im“ (Lukáš 24:11). Apoštoli nemali žiadny dôvod sfalšovať Ježišovo vzkriesenie, keďže mu ani sami neverili. Ak bolo vzkriesenie Ježiša Krista lžou, ako mohli všetci apoštoli - s výnimkou jediného muža - zomrieť skorou smrťou pre toto vyhlásenie?

• Peter: V Ríme bol ukrutne zbičovaný a potom ukrižovaný.
• Ondrej (Petrov brat): Bol umučený v achájskom Patrae. Tam bol priviazaný na kríž tvaru písmena X a ukrižovaný.
• Jakub (Zebedejov syn): Bol prvým umučeným apoštolom. Jeho smrť je jediným umučením apoštola spomínaným v Novej zmluve (pozri Skutky apoštolov 12:2).
• Ján (Jakubov brat): Tradícia nám hovorí, že ho umiestnili do kotla s vriacim olejom, ale olej mu zázračne nespôsobil žiadne zranenie. Potom bol vyhostený na ostrov Patmos.
• Filip: Tento apoštol bol umučený v Heliopole.
• Bartolomej (Natanael): Podľa „Umučenia sv. Bartolomeja“ ho dali do vreca a hodili ho do mora.
• Júda, Jakubov syn (Tadeáš): Cirkevná tradícia nie je jasná, pokiaľ ide o umučenie tohto apoštola.

Ak by bol jeho život býval ušetrený, nemyslíte si, že aspoň jeden z nich by bol pod hrozbou smrti priznal, že je to klamstvo? Samozrejme, že áno! Ježišovi nepriatelia by neboli ukradli Jeho telo, pretože Jeho vzkriesenie bolo presne tým, čomu sa snažili zabrániť. Prekazili by tým svoje vlastné ciele.

Ježišovo zostúpenie do pekiel

Toto je zaujímavá a dôležitá otázka. Ľudia v takzvanom „Hnutí viery“ majú verziu odpovede na túto otázku, ktorá je vysoko nebiblická. Vedúci učiteľ v „Hnutí viery“, Frederick K. C. Price, povedal: „Myslíte si, že trestom za náš hriech bolo zomrieť na kríži? Ak by to tak bolo, potom by dvaja zločinci mohli zaplatiť cenu za vás. Nie, trestom bolo ísť do samotného pekla a stráviť čas v pekle oddelený od Boha… Satan a všetci jeho démoni si mysleli, že Ho mali vo svojej moci, hodili na Ježiša sieť a ťahali Ho dolu do samého pekla, aby si odpykal náš trest“ (Hanegraaff, Hank. Kresťanstvo v kríze. Eugene, Oregon: Harvest House Publishers, 1993, s. 163). Toto nie je to, čo nám vraví Biblia.

Ježiš mal istú dôležitú prácu, ktorú mal vykonať po kríži a pred vzkriesením. Písmo nám hovorí: Preto hovorí: „Keď vstúpil na výsosť, priniesol korisť [a] dal ľuďom dary. Čo iného znamená to: vstúpil, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Aby sme pochopili, kam presne Ježiš išiel, pozrime sa na príbeh, ktorý Ježiš povedal, o boháčovi a Lazárovi (Lukáš 16:19-31). Toto nebolo len obyčajné podobenstvo, pretože Ježiš použil meno konkrétneho človeka. Môžeme teda usúdiť, že nám Ježiš podával skutočný náhľad na život po hrobe. Príbeh opisuje miesto nazývané Hádes, kde bolo miesto útechy aj mučenia. V Starej zmluve, keď človek zomrel, šiel do Hádesu. Ak bol človek veriacim, šiel na miesto útechy do Abrahámovho lona (Židom 11:13). Keď Ježiš zomrel, zostúpil do Hádesu do Abrahámovho lona, na miesto útechy, a hlásal slobodu tým, ktorí zomreli vo viere.

Dodnes idú neveriaci na oddelenie mučenia v Hádese, aby čakali veľký biely trón súdu opísaný v Zjavení Jána 20:13-15: „Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero. „Poľakaní a zdesení sa domnievali, že vidia ducha. I povedal im: Čo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. „A [ako šli zvestovať to Jeho učeníkom], ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu“ (Matúš 28:9). Dvaja učeníci na ceste do Emauz najprv Ježiša nespoznali, pretože „ich oči boli zdržiavané“, ale keď ich oči boli otvorené, spoznali Ho (Lukáš 24:13-35). „V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok“ (Ján 20:19-20a).

Význam Ježišovho vzkriesenia

Ježišovo vzkriesenie nás uisťuje o našom budúcom vzkriesení. Keďže Ježiš zomrel a znova vstal, budeme aj my vydvihnutí ako On: „Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. Naše nové, oslávené telá budú do istého stupňa podobné tomu Ježišovmu po Jeho vzkriesení (1. Jánov 3:2-3). Do akej miery, to si nemôžeme byť istí. Ježišovo vzkriesenie je dôkazom budúceho súdu. „Lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného, a všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych“ (Skutky apoštolov 17:31). Ježišovo vzkriesenie nám dáva moc žiť kresťanský život.

Stvárnenie Ježiša Krista vo filme

Stvárnenie Božieho Syna nebolo pre niektorých z najväčších hollywoodskych hviezd jednoduchým výkonom. V priebehu desaťročí filmový priemysel zobrazoval Ježiša v mnohých filmoch a televíznych seriáloch. Viaceré z nich majú však veľmi rozdielne recenzie, či už vo filmovom priemysle, ale aj v kresťanských kruhoch.

Bez ohľadu na to, aký úspešný bol film, zhostiť sa úlohy zahrať Ježiša Krista nebolo ľahkým počinom ani pre tých najväčších hercov v Hollywoode. Je zaujímavé, že niektorí herci, ktorí hrali Krista, neboli kresťansky alebo nábožensky založení, ale napriek tomu mnohí hovorili o tom, že mali problém stvárniť Ježiša ako človeka i Božieho Syna.

Tu je výber citátov, ktoré hovoria o tom, ako sa im hrala najväčšia postava v dejinách:

1. Max von Sydow: “Hral som ho ako muža. Švédsky herec Max von Sydow je umelec mmnohých tvárí, a do jeho repertoáru patrí napríklad hlavná postava v kultovom filme Siedma pečať, alebo postava kňaza vo filme Exorcista, a hral už aj pápeža. Paradoxné je, že v jednom animovanem filme daboval postavu diabla. Ide o jeden z prvých filmov o Ježišovi, natočený bol v roku 1965.
2. Robert Powell: Do tejto úlohy uvažoval Zeffirelli pôvodne obsadiť Dustina Hoffmana alebo Al Pacina. Robert Powell sa tak veľmi podobal na Ježiša stvárneného na obrazoch, zakaždým, keď opustil svoju šatňu v kostýme, všetci zo štábu, ktorí sa vyjadrovali vulgárne alebo nadávali, okamžite stíchli. V rozhovore v roku 2019 Robert Powell pripustil, že hoci nebol osobne veriaci, mal pri natáčaní scén pred stovkami dojatých ľudí v komparze silný náboženský zážitok. Štáb bol zasiahnutý emóciami a blahoželal Powellovi k jeho skvelému výkonu. Film sa pýši 7 oscarovými hercami ako napr.
3. Willem Dafoe: „Pamätám si veľmi konkrétne scény a vnemy, pretože to bola pre mňa fyzicky jedna z najnáročnejších rolí. Prežíval som to naplno. Najťažšie bolo byť pribitý na kríži. Kontroverzný film z roku 1988 Posledné pokušenie Krista pojednáva o duševne rozpoltenom člověku, hľadajúcom životné poslanie, čo je častá téma Scorseseho hrdinov. Ježíš o sebe pochybuje a vzpiera sa úlohe, ku ktorej je predurčený Bohom.
4. Christian Bale: Christian o svojom herectve hovorí: „Súvisí to s tým, že sa človek dostane do kože iných ľudí, a zistí, ako ďaleko ich dokáže skutočne pochopiť. Pri všetkých jeho skvelých úlohách nesmieme zabúdať na jeho filantropiu.
5. Jim Caviezel: “Cítil som sa nedôstojný aby som hral Ježiša. Za angažovaním Jima Caviezela stojí veľmi zaujímavý príbeh. Režisér Mel Gibson chcel obsadiť herca, ktorý bude mať iniciály J.C. ako Jesus Christ a 33 rokov. A to sa mu splnilo. Jim Caviezel strávil až 8 hodín v maskérni, kde sa jeho telo menilo na zničené telo s množstvom rán a modrín. Počas 14 dní natáčania krížovej cesty skutočne niesol 70 kg kríž. Podľa Gibsona tento film každého z ľudí, ktorí sa na nakrúcaní zúčastnili, zmenil. Dokonca i niektorí agnostici a moslimovia konvertovali na kresťanstvo.
6. Diogo Morgado: „Ak je cieľom herca vyrozprávať najlepší príbeh vôbec, neexistuje žiadny väčší príbeh ako príbeh Ježiša Krista. Diogo Miguel Morgado Soares je portugalský herec, ktorý je známy predovšetkým vďaka stvárneniu Ježiša Krista v epickej minisérii Biblia a vo filme Syn Boží z roku 2014.
7. Cliff Curtis: “S nikým som nehovoril a zistil som, že je dobré, aby som zotrvával v tichu. “Je to úloha, ktorú som vždy chcel. Keďže som bol vychovaný ako katolík, bol to môj prvý superhrdina. Pri posteli som mal svätý kríž. Snímku Risen (Vzkriesenie) režíroval Kevin Reynolds, ktorý režíroval Cliffa Curtisa aj v jeho prvom hollywoodskom filme, ságe Veľkonočného ostrova, Rapa Nui. Curtis bol prekvapený, keď ho vybral do úlohy, lebo už mal po 40-tke. Risen je americký biblický film z roku 2016.
8. Jonathan Roumie: „Vždy hovorím, že hranie Krista ma urobilo lepšou verziou seba samého, pretože sa usilujem o vykonanie dôležitejších vecí, o väčšiu morálnu prevahu ako predtým, než som ho hral. Jonathan Roumie ďalej spomína: „Vďaka náhode hrám Ježiša Krista. Bola to pokorujúca skúsenosť a mimoriadna česť nielen pre moju kariéru, ale aj môj život. Chosen (Vyvolený) je seriál o Kristovom živote, ktorý je vnímaný prostredníctvom ľudí, ktorí ho poznali, učeníkov. Je to prvý viacsezónny seriál o Ježišovom živote.

tags: #biblia #jezis #ucinkujuci