História kostolov a organov na Slovensku je bohatá a siaha až do stredoveku. Tento článok sa zameriava na vývoj organov v kontexte slovenskej cirkevnej histórie, s dôrazom na regióny Hornej Dolnej a Ješkovej Vsi.
Nie je presne známe, kedy sa organ dostal do liturgie západnej Cirkvi, ale v VI. storočí už existujú o ňom doklady. Slovanská liturgia, prinesená svätými Cyrilom a Metodom, však nepoužívala organ, ako vyžaduje starobylá zvyklosť východnej liturgie. Až po vyhnaní Metodových žiakov bola zavedená latinská liturgia.
V stredoveku, po vtelení do zväzku Uhorska, bolo územie Slovenska len okrajovým územím. Dosť osád si mohlo postaviť kostol. Baníci a hutníci prispeli k rozvoju a pri mestách sa stavali kostoly. Mestské kostoly mali už od dávna organy, no v dedinských kostoloch organov v stredoveku nebolo.
Zaujímavé je, že sa zachovali len organy z 18. storočia a staršie nie. Dokiaľ nebolo dedinských škôl, nebolo ani organistu. Náboženské vojny v 17. storočí boli prekážkou konsolidovaného života, no neskôr sa finančné prostriedky mohli obracať aj na kultúrne ciele. V mestách sa stavali veľké organy, napríklad po katastrofálnom požiari mesta. Organ bol vnímaný ako zodpovedný nástroj, ktorý sa využíval na šírenie slávy Božej pri liturgii.
V tom čase, keď bolo málo iných foriem zábavy, sa bohoslužba využívala aj na potešenie uší veriacich prostredníctvom organovej hudby a speváckych zborov.
Vývoj organov na Slovensku
Vývoj organov na Slovensku možno rozdeliť na tri obdobia:
- Éra pozitívov, od konca 17. do polovice 18. storočia.
- Obdobie rozmernejších organov s viacerými registrami, píšťalami väčších menzúr, s kuželkovými ventilmi a vyšším tlakom.
- Doba po druhej svetovej vojne, ktorá doniesla veľké možnosti pre výrobu organov s pneumatickou traktúrou a viacerými registrami.
Najnovšie sa výroba vracia ku zásuvkovému systému organov, ktoré znejú viac „komorne“ a nie „nafúknuto“.
V XVII. a XVIII. storočí pôsobili významní organári v Banskej Bystrici, neskoršie v Banskej Štiavnici a Banskej Ľupči. V XIX. storočí to boli napríklad František Kolbay v Spišskej Sobote, Samuel Vágner v Slovenskej Ľupči a Ján Kiszely v Slovenskej Ľupči. V XX. storočí bolo veľa organárov, no ich mená nie sú v článku uvedené.
V minulosti, za Uhorska, bol rajón pre organárov omnoho širší. Malé organy vyrábali doma a opravovali aj iné hudobné nástroje. Uvádzam ich podľa storočí. to len zlomok majstrov. Dr. ich má zapísaných mnoho, od 16. st. až doteraz. informáciu. V 20. st. dielní sa vyvinula továrenská výroba.
V niektorých kostoloch na Slovensku slúžia starobylé organy dodnes. Tieto organy mali zvyčajne dva klinové mechy, bez zásobného mechu a ťahali sa ručne remeňmi. Majster ich zhotovoval doma vo svojej dielni. Tento systém sa volá zásuvkový, s posuvnou lištou. Bolo to preto, že sa ináč nedalo hrať pre stále zaznievanie jedného hlasu. Organy boli umiestnené do 2 - 3 travéz s kovovými píšťalami, ozdobené rezbovým dekórom, často zláteným. Tlak vzduchu bol nízky, 50-60 stupňov vodného stĺpca, preto mali príjemný hlas.
V niektorých kostoloch slúžia aj teraz /asi v 7/. rozmernejšie, s viacerými registrami, píšťaly väčších menzúr, s kuželkovými ventilmi a vyšším tlakom. systéme býval hrací stôl na korpuse organa. umiestniť mimo korpus a organista mal dobrý pohľad na oltár. slúžia poväčšine doteraz. majster ich zhotovil. nástroja. hlasy, a to bolo veľké ochudobnenie hlasového fondu organa. prospech. V tom čase sa začali stavať organy už aj s pneumatickou traktúrou.
Hudobníci a organisti
Mestá, ktoré mali zriadené fondy na vydržiavanie choregentov, si udržiavali dobrých hudobníkov. Často to boli učitelia ľudovej školy, ktorí pôsobili ako organisti. Boli to amatéri z ľudu, remeselníci, gazdovia a pod. Museli aj gazdovať, lebo ich príjmy boli nedostatočné na výživu rodiny. Do polovice 19. storočia neexistovala odborná škola na prípravu učiteľov a organistov. Až neskôr začali zakladať učiteľské preparandie, napríklad v Banskej Bystrici a v Kláštore pod Znievom. Potom bola do učebného plánu zavedená aj výučba organovej hry.
Po prevrate prestala byť organová hra záležitosťou iba cirkvi a náboženstva, no táto od nepamäti trvajúca prax pokračovala naďalej. Vo väčšine kostolov sa nachádzajú organy, ktoré vždy vyžadovali údržbu, ladenie a opravy. Niektorí majstri dokonca stavali aj nové nástroje.
Príklady organov v slovenských kostoloch
V texte sa uvádza niekoľko príkladov organov v rôznych kostoloch na Slovensku. Tu je prehľad niektorých z nich:
| Kostol | Popis organu |
|---|---|
| Kostol v Kremnici | Pozitív z roku 1738 od Martina Zorkovského. |
| Kostol v Radvani | Organ z Radvane. Bol to jeho posledný organ. 54 hlasov v manuáli. |
| Kostol v Tepliciach | Nový organ postavil Ladislav Hauser v Tepliciach v Čechách. Disponoval ho MUDr. Hollý. 57 hlasov. |
| Kostol v Očovej | Nový organ postavila fa Rieger. Je mechanický, kuželkový, na vysoký tlak. Skriňa je klasicistická. |
| Kostol v Prešove | Organ z Prešova podľa dispozície MUDr. tlaku. Traktúra ostala mechanická. Má crescendový valec a kolektívy. |
| Kostol v Lopeji | Kostol má zvon z r. duchovných. slohu a zasvätenom s. Ostala z neho iba krstiteľnica. |
Ješkova Ves
Ješkova Ves leží v peknom údolí pravého prítoku riečky V severnej časti Tríbečského pohoria v nadmorskej výške 226 m. Pohorie ju obklopuje zo všetkých strán ako veniec, preto tvorí uzatvorenú dolinu. Život a dejiny obce súvisia s dejinami obce Klíž, pretože od svojho vzniku bola majetkom benediktínskeho kláštora Blahoslavenej Panny Márie, ktorý bol založený za kráľa Ladislava I. (1077-1095). Prvá písomná zmienka o obci je až z roku 1422, Čo však neznamená, že obec vznikla až v tomto období. V potvrdení kláštorných majetkov kráľom Ondrejom III. (1290-1301) z roku 1293 sa spomína lokalita Petrús t. j. Prietrž, ktorá bola predchodkyňou dnešnej obce čo objasňuje aj potvrdenie kláštorných majetkov z 1. júna 1293. Patrili sem majetky Clus, Glodna Petrés a Kernech. V tom čase prebiehali na území Uhorska a teda aj u nás, boje medzi veľmožmi, druhý tatársky vpád a tak je možné, že obec bola spustošená, obyvateľstvo odvlečené, alebo ušlo do iných osád. Taktiež mohla byť zničená prírodnou katastrofou, vyhorením. Klížsky opát potom poveril Ješka, aby zohnal nových osadníkov a zaľudnil opustenú dedinu. To sa mu aj podarilo a obec dostala meno po svojom zakladateľovi. Je rovnako stará ako Klíž, Klátová Nová Ves alebo Turčianky. Jej názov prešiel určitým vývojom s vývojom slovenského jazyka. V roku 1349 sa uvádza názov Terestyentornya. V tornya = jež. V roku 1438 Jeskofalna, v r. 1444 Jeskofalwa, v roku 1773 Jeskowejsa a v roku 1786 Ješkova Ves. V 12. storočí patrila Bošániovcom. Posledný opát kláštora bol z tohto zemianskeho rodu. V roku 1321 majetky kláštora zhabal Matúš Čák Trenčiansky a prideľoval ich veľmožom, ktorí ho podporovali v boji proti uhorskému kráľovi. Od roku 1430 patrila kláštoru. Okolo roku 1520 boladaná opátom do zálohy Jurajovi Borčickému. Kláštor mal aj tržné právo. Konali sa tu každú stredu trhy, na ktorých sa zrejme zúčastňovali aj obyvatelia Ješkovej Vsi, kde mohli kupovať a predávať. Stretávali sa s cudzími kupcami, tento styk rozširovali a tym aj svoj obzor čo priaznivo vplývalo na ich mentalitu. Najstaršia matrika uvádza priezviská: Balúch, Belica, Belianský, Benko, Dobiáš, Godál, Greguš, Hlavačka, Kňaz, Kuna, Sasko, Valni, Motyčka. Po roku 1730 sa vyskytujú priezviská aj podľa miestneho nárečia: Bielich, Valnych, Kňazeje, Petreje. V období rokov 1780 - 1790 boli privolaní nemeckí osadníci v počte 50 rodín, ktorým sa tu však neľúbilo a po čase odišli k Ostrihomu. Tým sa k nám dostali priezviská nemeckého pôvodu. V druhej kolonizácii r. 1850 prišli osadníci z Čiech a Moravy. O nich viac na inom mieste. Uznesením Rady Okresného národného výboru v Topoľčanoch č. 240/62 zo dňa 3.11.1962 bola obec Ješkova Ves zlúčená s obcou Klíž a Klížske Hradište a nový názov tejto bol Veľký Klíž. V roku 1990 na základe petície občanov bola obec Ješkova Ves odčlenená z Veľkého Klíža a prvými demokratickými voľbami v dňoch 22. a 23. 11. 1990 bolo zvolené obecné zastupiteľstvo, ktoré začalo svoju činnosť dňom 2. januára 1991.
Lopej
V Lopeji stojí kostol na vŕšku, ohradený múrom. Bol predtým cintorín. Kostol bol postavený koncom XIV. oboch sakristií. Okná sú tiež zakončené lomeným oblúkom. zakončená stenami osembokého hranolu. drevenú povalu, ktorú roku 1752 nahradili klenbou. zvony, bola postavená neskôr. Hlavný oltár má obraz sv. Petra a Pavla. Na bočnom oltári stojí lurdská Panna Mária.
