Chrám bol postavený vedľa komplexu ďalších stavieb na Akropole v dobe najväčšieho rozmachu Atén počas vlády Perikla ako okázalá demonštrácia bohatstva a moci Atén a v neposlednom rade ako oslava demokracie.
Akropola v Aténach
Aténska akropola sa rozprestiera na ploche 320 metrov dlhej a 156 metrov širokej. Aténska akropola sa totiž vypína na skalnatom kopci, približne 150 metrov nad okolitým mestom. Už v mykénskom období tam boli chrámy a sídlo panovníka opevnené kyklopskými múrmi.
História Parthenónu
Svojmu pôvodnému účelu, ako chrám Atény, slúžil do 4. storočia, teda takmer 1 000 rokov. V dobe kresťanstva bol premenený na chrám Panny Márie a jeho výzdoba bola poškodená. V roku 1687 utrpela stavba najväčšie poškodenie, keď bol chrám používaný ako muničný sklad tureckého vojska a bol zasiahnutý výstrelom z benátskej lode. Od tej doby dochádzalo k občasnému odvážaniu zlomkov sochárskej výzdoby do miest západnej Európy, kde ich môžeme v múzeách nájsť dodnes.
Uctievanie bohyne Atény na polostrove Atika je prastarého pôvodu. Mesto Atény odvodzuje svoje meno od akýchsi posvätných subjektov „athénas“, ktoré nakoniec prešli do antropomorfnej (človeku podobnej) abstrakcie Atény. Ako strážnemu božstvu jej bol zasvätený severný cíp Akropoly.
Prvý chrám, o ktorom vieme z historickej doby, nechal vystavať (570 - 566 pred Kr.) v súvislosti so založením veľkých Panaténajských slávností tyran Peisistratos. Volal sa Hekatompedon (Chrám sto stôp), bol zhotovený z tufu a stál na mieste Partenónu. O skorších chrámoch toho veľa nevieme a ich zvyšky neboli nájdene nepochybne preto, že ak existovali, tak boli postavené z dreva.
Po porážke Perzského vojska pri Platajách (roku 479 pred Kr.) bol Aténami v roku 477 pred Kr. založený Délsky spolok s cieľom zjednotiť obce k odporu proti Perzskej ríši. Každá členská obec mala za povinnosť poskytnúť určitý počet triér, alebo sa mohla z tejto povinnosti vykúpiť.
Potom, čo perzské vojská počas grécko-perzskej vojny dvakrát vyplienili Atény, bolo treba toto mesto spolu s chrámami opraviť. Najprv však prišli na radu stavby praktického významu. Kimón dal opraviť opevnenie Akropoly. Potom, čo sa do čela obce postavil Perikles, bolo rozhodnuté o rozsiahlej stavebnej obnove Atén.
Plán chrámu navrhol architekt Iktínos a roku 447 pred Kr. bola začatá stavba chrámu pri južnom okraji akropolskej plošiny. Stavbu viedol architekt Kallikrates, ale hlavný dozor nad stavbami na Akropole bol zverený Periklovmu priateľovi, sochárovi Feidiasovi. Sám Perikles bol členom stavebnej komisie. Roku 442 pred Kr. boli vztýčene stĺpy a roku 438 pred Kr. boli Feidiovou sochárskou dielňou umiestnené metopy. Súčasne bola pri veľkých Panaténajských slávností umiestnená i kultová socha Atény Parthenos zo zlata a slonoviny - taktiež Feidiovo dielo.
Sochárska výzdoba však stále ešte nebola úplne dokončená, lebo k osadeniu sôch do štítu došlo až v roku 432 pred Kr. Zmyslom stavieb bola oslava obce, jej moci a taktiež oslava demokracie. Atény sa stali výstavným miestom starovekého Grécka.
V 4. storočí, keď sa v Grécku upevnilo kresťanstvo, bol Partenón premenený na kresťanský chrám zasvätený Panne Márii. Vtedy bola taktiež poškodená jeho sochárska výzdoba vonkajšieho vlysu. Fanatickí kresťania ju otĺkli, pretože znázorňovala pohanské náboženstvo. Ďalej došlo k niekoľkým stavebným zmenám. Hlavný vchod bol preložený na západ. Z bývalej zadnej predsiene sa dvoma malými a jednými veľkými dvermi vchádzalo do hlavnej siene. Severne v hlavnej sieni bola umiestnená kazateľnica, južne biskupské kreslo a v apside, ktorá bola vybudovaná do pôvodnej predsiene na východnej strane, stál oltár. Stĺpy boli inak usporiadané a bola zriadená galéria pre ženy. Zastrešenie bolo vtedy klenuté. Na steny boli doplnené kresťanské maľby.
Roku 1460, potom čo sa Grécka zmocnila Osmanská ríša, bol chrám premenený na mešitu. Turci sochárskej výzdobe neublížili a ich stavebné úpravy sa obmedzili iba na prístavbu minaretu u juhozápadného rohu.
V roku 1687 došlo k najväčšiemu poškodeniu chrámu v histórii. Turecká posádka sa i so zásobami prachu opevnila na Akropole a za muničný sklad si zvolila práve Partenón. Preto ju benátske vojska začali ostreľovať, aj keď ich velitelia význam stavby poznali. 26. septembra 1687 zasiahla jedna benátska strela Partenón, prenikla jeho strechou a spôsobila výbuch uloženého prachu. 300 ľudí prišlo o život a stavba sa rozložila na dve časti. Za tri dni sa turecký veliteľ vzdal.
Potom, čo Gréci získali v roku 1832 vo vojne o nezávislosť kontrolu nad Aténami, započali sa o Akropolu a Partenón starať ako o svoj národný symbol a pamätník veľkej minulosti. Záštitu nad ním prevzala grécka vláda. Ihneď boli odstránené stredoveké a turecké stavby z Akropoly, hlavne minaret a Mešita vstavané do trosiek Partenónu. Od počiatku novodobej štátnej suverenity Grécka boli snahy o odbornú rekonštrukciu alebo konzerváciu chrámu, ktoré však stroskotávali na nedostatku prostriedkov.
V roku 1975 začala Grécka vláda vyvíjať sústredenú snahu o obnovu Partenónu a Akropoly. Tento projekt získal v neskoršej dobe podporu z fondov Európskej únie. Bola zriadená architektonická komisia, ktorej úlohou bolo dokumentovať rozmiestnenie všetkých artefaktov, ktoré zostali na mieste a ich pravdepodobný pôvod. K tomuto účelu začali byť neskôr využívané počítačové simulácie. Cieľom rekonštrukcie nie je navrátenie Partenónu do stavu pred explóziou z roku 1687, ale s pomocou mramoru z pôvodných lomov oprava častí dôležitých z hľadiska stability. Nesprávne rekonštrukčné zásahy boli odstránené a veľké originálne časti mramoru sú postupne dosadzované na pôvodné miesto i pomocou moderných stavebných materiálov.
Architektúra Parthenónu
Partenón stojí pri južnom okraji Akropoly asi 35 metrov od v dobe jeho stavby stojaceho starého chrámu Atény - Hekatompedonu. Dlhšou stranou svojho obdĺžnikového pôdorysu je orientovaný, podobne ako Hekatompedon, severno-východno-východným smerom. V priečelí v tomto smere bol taktiež pôvodne umiestnený vchod, teda na opačnej strane od hlavného vstupu na Akropolu - Propylají. Budova chrámu je 69,51 m dlhá a 30,86 m široká. Má 46 dórskych stĺpov umiestnených po svojom obvode, z čoho v priečelí je osem a po stranách je sedemnásť stĺpov - peripteros, oktastylos. Stĺpy majú priemer 1,9 m a sú 10,4 m vysoké. Vnútorná časť chrámu - cela má v oboch priečeliach po šesť dórskych stĺpoch (amfiprostylos, hexastylos) a merajú 59,02 : 21,72 m.
Pôdorys chrámu v pôvodnej podobe
Pri stavbe chrámu bolo dbané na čo najvyšší estetický účinok. Preto je tu uplatnená celá rada optických korekcií, ktoré zvyšujú estetický účinok stavby.
Vonkajší vlys bol typickým vlysom dórskeho slohu a skladal sa z 92 metop (dosiek opatrených výzdobou) oddelených triglyfmy (užšia doska s dvoma žliabkami uprostred a polovicou po stranách). Vnútorný vlys okolo svätyne bol iónsky, tzn. neprerušovaný triglyfmy.
Sochárska výzdoba Partenónu je veľmi obsiahla. Ideový obsah tejto výzdoby je daný účelom stavby a dobou, v ktorej bola postavená. Mýtické námety i znázornenie panaténajského sprievodu sústreďujú k oslave Atén a do legendárnej minulosti sústreďujú rozmach mesta a demokracie. V tomto má prvoradú rolu ochrankyňa mesta Aténa.
Veľmi dôležitý moment je na západnom štíte, kde sa Aténa a Poseidón v spore podriaďujú sudcovskému rozhodnutiu vládcu Atén. Výtvarná podoba celej výzdoby je veľmi zhrnutá a jednotná, zachováva dejovú i obrazovú celistvosť a líši sa hlavne v kvalite prevedenia, ale i slohovom pojatí. Je veľmi príbuzná reliéfu štítu sôch Atény Parthenos, čo pripomína Feidiasov vplyv, vplyv hlavného umelca majúceho dohľaď nad stavbou Partenónu. Z rozdielu jednotlivých dosiek možno rozpoznať, že výzdobu tvoril kolektív sochárov, ktorí sa líšili svojimi schopnosťami.
Ďalšie miesta v Aténach, ktoré sa oplatí navštíviť
- Chrám Dia Olympského
- Staroveká Agora
- Panathénsky štadión
- Lykavittos Hill
- Národné archeologické múzeum
Parthenón | História | Akropola v Aténach | Grécko | 4K
Akropola, ktorej súčasťou je Parthenón, je najobľúbenejšou turistickou atrakciou Grécka. Návštevníci Atén si pri prechádzke po širokej pešej zóne pozdĺž úpätia slávnej Akropoly môžu vychutnať ničím nerušený pohľad na chrám Parthenón.
| Atrakcia | Cena (cca) |
|---|---|
| Akropola | 20 € (dospelý) / 10 € (dieťa) |
| Chrám Dia Olympského | 6 € (dospelý) / 3 € (dieťa) |
| Agora | 10 € (dospelý) / 5 € (dieťa) |
| Panathénsky štadión | 10 € (dospelý) / 5 € (dieťa) |
| Lykavittos Hill (lanovka) | 7 € (jednosmerný) / 10 € (spiatočný) |
tags: #kde #vybudovali #partheonov #chram