Obdobie štyridsaťdňového Veľkého pôstu by sa malo niesť v znamení pokánia. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa v pondelok začína veľkopôstne obdobie, známe ako Štyridsiatnica. Pre veriacich katolíkov byzantsko-slovanského pôvodu, teda gréckokatolíkov, sa v pondelok začína veľkopôstne obdobie.
Ikona: MANDYLION, okolo roku 1720-1740, z Cerkvi sv Michala archanjela z dediny Ortutova
História a význam Štyridsiatnice
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie.
V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.
Symbolika čísla 40
Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.
- 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta.
- 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinai.
- 40 dní trvala cesta Izraelcov na púšti.
- Na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu.
- Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením.
Mount of Temptation, miesto kde sa Ježiš postil 40 dní
Pôstna disciplína v Gréckokatolíckej cirkvi
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa Veľký pôst, teda Štyridsiatnica, začína v pondelok. Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi.
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.
Do obdobia pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele, hoci v tieto dni nie je predpísaný striktný pôst. "V prvý deň Veľkého pôstu je predpísaný prísny pôst, nekonzumujú sa mäsité ani mliečne pokrmy, vajcia a iba raz sa je možné dosýta najesť," povedal Gábor s tým, že v stredy a piatky sa počas tohto pôstu zachováva zdržanlivosť od mäsa. Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, postojov a vzťahov k Bohu, k sebe i k blížnym.
Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo Východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 = ) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Podľa inej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5x7 plus 5), spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevo-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov - nevynímajúc soboty a nedele - sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6x7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazarovou sobotou. V tento deň, ako hovorí letopisec, končí sa 40-denný pôst.
Liturgické aspekty Štyridsiatnice
Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Sú zamerané na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v dejinách spásy. Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku uháša márnu žiadostivosť vyberavosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Podstata človeka je duchovno-telesná, a preto je dvojaký aj pôst. Okrem telesného pôstu má každý kresťan konať aj duchovný pôst. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez milosť modlitby, skutky pokory a milosrdenstva.
Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu. Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby.
Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej, arcibiskup z ostrova Kréta. Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv.
Ďalšou charakteristickou črtou Veľkého pôstu pre východnú cirkev je aliturgickosť. Keďže eucharistia na východe má viac charakter slávenia, kým na západe sa viac pociťuje obetný charakter sv. omše, východ v pôste obmedzuje toto slávenie len na soboty a nedele. V soboty si spomína na svojich zosnulých (zádušné soboty) a v nedele slávi vzkriesenie. Tieto dni nie sú pôstne čo sa týka liturgickej disciplíny. V týždni sa teda Eucharistia v pôste neslávila. Preto bola ustanovená tzv. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa pripisuje sv. Gregorovi rímskemu pápežovi.
Pôstne stravovanie a zdravie
Veľký pôst je obdobie duchovnej i telesnej prípravy pred Veľkou nocou, ktoré pre mnohých kresťanov znamená zrieknutie sa mäsa a mäsových výrobkov. Ak vynechávame mäso na dlhšie obdobie, je potrebné uvedomiť si, že oberáme telo aj o zdroj železa, zinku, selénu, vitamínu D či vitamínov skupiny B. Ak v jedálničku nahrádzame mäsové bielkoviny, môžeme siahnuť po strukovinách či orechoch, výborným zdrojom je aj quinoa, sezam či brokolica. Ako zdroj železa poslúžia lieskové orechy, strukoviny, tekvicové semienka, pohánka alebo špenát.
Počas pôstu je mimoriadne dôležité dať si pozor na príjem vitamínu B12. Vitamín B12 sa v rastlinnej strave nachádza v zanedbateľnom množstve, preto ak sa vyhýbate mäsu, skúste zaradiť aspoň vajíčka, mlieko alebo ryby.
Ľubomíra Fraňová odporúča počas pôstu siahnuť po jedlách zo strukovín, ktoré môžu byť veľmi chutné vo forme prívarkov a kaší. Výborné sú jedlá z pohánky, napríklad pohánka s bryndzou a opraženou cibuľkou. Populárnou voľbou je aj špenátový prívarok s vajíčkom, ktorý sa tradične pripravuje na Zelený štvrtok.
Príklady pôstnych jedál
Hladovka, pôst a fasting. Čo sa v tele deje? RNDr. Jozef Valuch a ľudia z praxe hladovania
Moderné prístupy k pôstu
Medzi tradičné prístupy patria niekedy drastické, inokedy menej, zmeny v živote. Kedysi bolo zvykom chodiť denne do kostola, modliť sa ruženec, nejesť mäso, chodievať na Krížovú cestu a iné kresťanské tradície.
- Digitálny detox: V 21. storočí je dobré, ak počas pôstneho obdobia obmedzíte používanie telefónu a sociálnych sietí.
- Zdravý životný štýl: Ste pohodlní a dlho ste necvičili?
- Meditácia a ticho: Aj toto je moderný spôsob, ako pôst prežiť.
40-dňový pôst je jedinečnou príležitosťou, ako sa zastaviť a premyslieť si, čo je v živote skutočne dôležité. Je to čas na obnovu vzťahov, vnútorný pokoj a duchovný rast.
Pôst nemusí byť dokonalý, ale dôležité je snažiť sa každý deň. Pre obyčajného človeka je lepšie, keď urobí každý deň niečo malé, ale s dobrým úmyslom, akoby to malo byť dokonalé, ale nevydržať alebo sa hneď vzdať. Venujte čas iným: Pomôžte niekomu vo svojom okolí. Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.
Aj Nový zákon často spomína pôst. Apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom. Sv. Epifanos a iný starokresťanský disciplinárny spis Apoštolské konštitúcie učia: „Pán nám prikázal postiť sa v stredy a piatky. Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní. Vo štvrtom storočí už existuje jasné svedectvo ktoré nám dokazuje štyridsaťdňový pôst. Dôležitým svedectvom sú listy sv. Atanáza. V 3. storočí je zároveň aj najväčší rozkvet katechumenátu. Katechumeni boli tí, ktorí sa pripravovali na krst. Príprava zvyčajne trvala zvyčajne tri roky a zakončovala sa spolu so Štyridsiatnicou. Hlavnými aktmi tohto zakončenia boli: vybratie mena ohláseného na začiatku Štyridsiatnice, každodenné zriekanie sa zlého ducha počas celého pôstu, poučenie o pravdách viery a samotný krst na Veľkú sobotu. Tak tu vidíme, že hlavnou úlohou Veľkého pôstu v prvotnej Cirkvi bolo pripraviť katechumenov, t. j. Veľkú úlohu pri formovaní pôstu zohráva aj symbolika čísla 40. Číslo 40 má, podobne ako aj ďalšie čísla (3, 7, 9), symbolický význam už od najstarších biblických čias. 40-denný pôst Mojžiša predtým, než dostal od Boha tabule Zákona: „A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Prečo má Veľký pôst trvanie 40 dní? Podľa jednej interpretácie, vo Východnej cirkvi trvá pôst prakticky 36 a pol dňa. Sedem týždňov pôstu bez sobôt a nedieľ tvorí (7 x 5 =) 35 dní. K tomu treba prirátať ešte Veľkú sobotu a polovicu noci pred sviatkom Paschy, ktorá sa tiež ešte považuje za pôstny čas. Podľa druhej interpretácie prvých päť týždňov Veľkého pôstu a päť dní šiesteho týždňa (5×7 + 5), spolu dávajú 40 dní pôstu. Tak počítali 40-dňový pôst v Kyjevsko-pečerskej lavre. A práve šesť týždňov (nevynímajúc soboty a nedele) sa počítalo spolu. Ale aby nebolo (6×7) 42 dní v pôste, posledným dňom Veľkého pôstu počítali piatok pred Lazárovou sobotou. Teda v piatok pred Lazárovou sobotou končí sa 40-denný pôst. Svätý a Veľký týždeň sa v byzantskom obrade považuje za „osobitný týždeň“ a nie je zahrnutý do štyridsaťdňového pôstu, ako to uvádza aj svätý Ján Zlatoústy: „Konečne sme sa dostali na koniec Svätej Štyridsiatnice a s Božou pomocou sme dosiahli tento Veľký (Svätý) týždeň. Prečo tento týždeň nazývame Veľkým? Pre veľké a neopísateľné dobrodenia, ktoré sa nám počas tohto týždňa dostali“ (porov. Západná (Latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu sa počíta do pôstnych dní; veľký pôst mal teda aj na Západe iba 36 dní. Aby sa dosiahlo plných 40 dní pôstu, Západná cirkev v 7. stor. Telesný pôst, nazývaný aj asketický pôst, sa vyvinul najmä pod vplyvom mníšskej disciplíny a stal sa veľmi prísnym, ako to opisuje svätý Teodor Studita († 826): „Počas Veľkého pôstu jeme len raz denne, okolo deviatej hodiny (t. j. o 15:00), pričom prijímame len suchú stravu a zeleninu bez oleja; nepijeme ani víno, s výnimkou soboty a nedele, keď smieme jesť aj ryby. Počas Veľkého (Svätého) týždňa zachovávame, nakoľko je to možné, úplný pôst bez vína a oleja až do noci (Svätej) soboty“ (porov. Chron. Katech. Svätý Teodor, ktorý dodržiaval miernu mníšsku disciplínu, dáva nasledovnú radu: „Čo sa týka množstva a kvality jedla, mal by si sa postiť toľko, koľko tvoje telo znesie“ (porov. Epistolár, 1. II, 135. Aby sa počas Veľkého pôstu vytvorila atmosféra modlitby, cirkevní Otcovia trvali na úplnej zdržanlivosti od všetkých druhov zábav, t. j. od hudby, tanca, večierkov počas Veľkého pôstu (porov. Homília proti opilcom, 1 - 2), a svätý Ján Zlatoústy karhal tých, ktorí sa počas Veľkého pôstu „opovážili zúčastniť sa na konských dostihoch“ (porov. Duchovný alebo vnútorný pôst, ktorý je zdržanlivosťou od každého zlého (najmä od ťažkého hriechu) je najpodstatnejšou časťou pôstu. Svätý Ján Zlatoústy učil, že „hodnota pôstu nespočíva ani tak v zdržanlivosti od jedla, ako skôr v upustení od hriešnych zvykov“ (porov. Svätý Bazil Veľký to vysvetľuje: „Odvrátiť sa od každého zla znamená držať jazyk na uzde, potláčať hnev, potláčať zlé túžby a vyhýbať sa všetkým klebetám, klamstvám a nadávkam. Zdržiavať sa týchto vecí - v tom spočíva pravá hodnota pôstu!“ (Homília o Pôste II, 7). Svätý Ján Zlatoústy odsudzuje bláznovstvo tých kresťanov, ktorí sa „celý deň zdržiavajú jedla, ale nedokážu sa zdržať hriechu“ (porov. Homília na Genezis VI, 6). Veľký pôst bol vždy osobitným obdobím pokánia a kajúcnych praktík, ktorými sa kresťania usilovali o zmierenie s Bohom a o odčinenie svojich hriechov. Bol to čas vyhradený na dôstojné splnenie si veľkonočnej povinnosti, ako to vysvetľuje svätý Ján Zlatoústy: „V dávnych dobách mnohí kresťania prijímali sväté Tajomstvá (Kristovo telo a krv) bez patričnej prípravy a bez rozlišovania, najmä v deň ich ustanovenia (t. j. Svätý a veľký štvrtok). Vidiac veľkú škodu, ktorá plynie z nedbalého pristupovania k svätému prijímaniu, cirkevní Otcovia vyčlenili štyridsať dní (Veľkého pôstu) na modlitbu, počúvanie Božieho slova a účasť na bohoslužbách, aby sme po náležitom očistení srdca modlitbou, pôstom, almužnou, nočným bdením a spoveďou mohli s čistým svedomím pristúpiť k svätému prijímaniu čo najviac razy“ (porov. Duchovná obnova, a to praktizovaním cností a konaním dobrých skutkov, musí byť hlavným cieľom nášho pôstu, ako to naznačil svätý Bazil vo svojej homílii o pôste: „Prijmite pôst ako skúseného vychovávateľa, ktorým nás Cirkev učí zbožnosti“ (porov. Cirkevní Otcovia trvali na tom, aby sa veriaci počas Veľkého pôstu zúčastňovali na pôstnych bohoslužbách, ktoré boli obohatené o dojímavé liturgické hymny, kajúcne modlitby a poklony. Špeciálne pôstne kázne sa prednášali každú noc počas Veľkého pôstu (porov. sv.