V 16. storočí boli Košice (Cassovia) hlavným mestom horného Uhorska a patrili medzi slobodné mestá. Toto obdobie bolo poznačené rozvojom školstva a vzdelanosti, na čom mali zásluhu mnohí významní rektori a učitelia. Medzi týmito osobnosťami vynikali aj reformovaní farári, ktorí sa aktívne podieľali na kultúrnom a duchovnom živote mesta.
Škola v Košiciach
Škola v Košiciach, známa aj ako Caput V., bola v 16. storočí významným centrom vzdelávania. Zveľaďovali ju preslávení a zaslúžilí rektori, ktorí prinášali nové myšlienky a metódy výučby. Medzi prvých významných rektorov patril Leonhard Cox, pôvodom Angličan, vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII. Cox ušiel pred nebezpečenstvom z Anglicka cez Nemecko do Krakova, odkiaľ ho pozvali do Košíc, aby spravoval tamojšiu školu.
Po Coxovi nasledoval Žigmund Litteratus, známy svojou bezúhonnosťou, učenosťou a mravnou dokonalosťou. Ďalšími významnými rektormi boli Matiáš Ciabain, chýrny svojou učenosťou, dokonalosťou a mravnou dôstojnosťou, a Rösselius alebo Rössel, ktorý sa snažil viesť študentov „od klamných domienok k pevnej vzdelanosti“.
Významní učitelia a ich pôsobenie
Okrem rektorov pôsobili na škole aj ďalší významní učitelia, ktorí sa venovali rôznym oblastiam vzdelávania. Blasius Biharus študoval v roku 1543 vo Wittenbergu. Medzi učiteľov patril aj Gašpar Pilcius, ktorý pochádzal zo Spišského Podhradia. Tomáš Henschelius pochádzal z Nisy vo Sliezsku. Albertus Graverus pôsobil na šľachtickej škole v Strážkach, odkiaľ ho preložili do Košíc po smrti Gregora Horvátha Stansitha de Gradecz.
Ján Bocatius prešiel roku 1600 do Košíc z prešovskej školy a už od detstva sa zapodieval básnictvom. Cisár Rudolf II. ho vymenoval za cisárskeho básnika a povýšil do šľachtického stavu. Bocatiovým žiakom v Košiciach bol Eliáš Faschko. Na čele košickej školy účinkoval od roku 1626 Melchior Stránsky z Malého Jasena v Turci, nazývaný aj Piatrovič.
Zachariáš Sommerus zo Sliezska patrí takisto medzi košických rektorov. Juraj Korotz z Moldavy bol konrektorom košickej školy. Ján Mautner, Slovák zo Suče, sa vzdelával na gymnáziách vo svojej vlasti aj na nemeckých akadémiách. Počas rektorátu Jána Mautnera spoluúčinkovali v Košiciach Mikuláš Soprony, Benedikt Sculteti a Ján Polany ako kolegovia. Andrej Horváth spravoval košické gymnázium roku 1651. Ján Fabricius, pochádzal z oravskej dediny Dubovej, bol mužom, ktorý vynikal vážnosťou.
Ján Rezik študoval v Prešove a od roku 1684 pôsobil ako učiteľ. Fridrich Lindner sa narodil r. 1702 v obci Mittweida v Sasku. Samuel Hermann; z Košíc ho pozvali v roku 1735 za rektora do Modry. Klein, ktorého otec bol Ján, levočský občan a matka Zuzana Miklušová, sa narodil 28. októbra 1720. V roku 1750 ho pozvali do Košíc na miesto Samuela Hermanna, ktorý prešiel do Modry.
Dobýjanie Košického hradu
Synody a ich význam
Počas obdobia reformácie zohrávali dôležitú úlohu cirkevné synody. V Turňi sa odbavovala druhá cirkevná synoda. Na synode v Bardejove boli prijaté dôležité rozhodnutia. Alexander Szoczovinus podpísal so Socovínom závery bardejovskej synody z 24. a 25. apríla 1602.
Záver
Košická škola v 16. a 17. storočí bola významným centrom vzdelávania, kde pôsobili mnohí významní rektori a učitelia. Ich práca prispela k rozvoju vzdelanosti a kultúry v meste aj v celom Uhorsku.
| Meno | Pôsobenie v Košiciach | Poznámky |
|---|---|---|
| Leonhard Cox | Rektor | Angličan, vychovávateľ Henricha VIII. |
| Žigmund Litteratus | Rektor | Známy bezúhonnosťou a učenosťou |
| Matiáš Ciabain | Rektor | Chýrny učenosťou a mravnou dôstojnosťou |
| Ján Bocatius | Rektor | Cisársky básnik |
| Melchior Stránsky | Rektor | Z Malého Jasena v Turci |
| Zachariáš Sommerus | Rektor | Zo Sliezska |
| Ján Mautner | Rektor | Slovák zo Suče |
| Ján Fabricius | Rektor | Z oravskej dediny Dubovej |
| Samuel Hermann | Rektor | Neskôr pôsobil v Modre |
tags: #kristian #szabo #reformovany #knaz