Obec Moravský Svätý Ján sa nachádza v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne. Leží približne 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a 10 km od štátnej hranice s Českou republikou. Je rozložená na terase, ktorá sa tiahne pozdĺž rieky Moravy, dvanásť kilometrov juhozápadne od Šaštína-Stráží, známeho svojou architektúrou a historickými pamiatkami. Názov obce Zent Janos (1449), Sankt Johan an der March (1771) a Swaty Jan (1773) pochádza od mena patróna kostola, obce alebo fary. Neskôr bol rozšírený o orientačný prívlastok Moravský (podľa rieky Morava). Obec sa po prvý raz spomína v roku 1449.
História tohto hraničného priechodu siaha až do 16. storočia, kedy slúžil ako dôležitá obchodná cesta, spájajúca regióny cez rieku Moravu. Jej význam spočíval nielen v obchode, ale aj v regionálnej integrácii. Avšak, počas obdobia druhej svetovej vojny bol pôvodný drevený most zničený a po roku 1989 sa začalo hovoriť o obnovení tejto dôležitej trasy.
Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už od 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V roku 1833 bol postavený drevený most, ktorý v roku 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky slama, keramika, dobytok, husi.
Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky. Až v roku 1989, ktorý bol významným najmä pre občanov obce, kedy sa ku sklonku roku konal Pochod slobody k rieke Morave.
V roku 1994 prebehla rekonštrukcia cesty, ktorá zahŕňala aj výstavbu 800m dlhého úseku cez záplavové územia rieky Moravy, spolu s 8 priechodmi pre migrujúce zvieratá (tzv. žabochody). V roku 1995 bol cez rieku Moravu postavený pontónový most. Pohraničné zátarasy boli odstránené a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Spojenie bolo obnovené až v roku 1994 vo forme pontónového mosta. Tento bol nahradený pevným mostom v roku 2005.
Obnovením mosta, aj keď zatiaľ len provizórneho, stratili obyvatelia Moravského Svätého Jána pocit vytesnenia, že sú na okraji. Pre obyvateľov sa neotvorili iba možnosti na návštevy a nákup v susednom Rakúsku, ale mnohí si na druhej strane našli aj prácu. Obnovili sme športové a kultúrne kontakty.
Výstavba nového mosta
V roku 2005 bola dokončená nová trojpólová konštrukcia s dĺžkou 133m. Taktiež došlo k podpisu medzinárodnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Rakúskom, pretože most je vo vlastníctve Slovenskej republiky a za správcu cesty III/1144 bola určená Slovenská správa ciest (SSC), Bratislava.
Súčasťou slávnostného otvorenia mosta, ktorého sa zúčastnili za Slovensko minister Pavol Prokopovič a za Dolné Rakúsko Erwin Pröll, bolo ak bohaté kultúrne podujatie spojené s posvätením mosta. Oba brehy rieky Morava v tomto úseku toku za posledných sto rokov spájali dva drevené mosty, pričom ten druhý zničili vojská počas II. svetovej vojny.
Nový most, ktorý tvoria tri polia, má celkovú dĺžku 138,27 metra a šírku štyri metre. Súčasťou projektu je vybudovanie chodníkov po oboch stranách, ako aj rekonštrukcia asfaltového povrchu na komunikácii. Projekt mosta rieši aj zábrany na ochranu migrujúcich živočíchov po oboch stranách príjazdovej cesty k hraničnému priechodu, vegetačné úpravy, rekultiváciu lesných pozemkov a neohrozuje hniezdenie vzácneho vodného vtáctva.
Problémy spôsobené povodňami a mrazmi
V súčasnosti prepojenie zabezpečuje most, ktorý je využívaný pri normálnej hladine rieky Moravy. Intenzívne zrážky sprevádzané stúpajúcou hladinou rieky Moravy na úroveň druhého stupňa povodňovej aktivity (470 cm) vyvolali neraz rozsiahle záplavy v okolí hraničného priechodu. Podobná situácia nastala pred Vianocami v roku 2023, kedy výdatné sneženie (za 24 hodín napadlo 20cm snehu) sprevádzané prudkým oteplením spôsobilo záplavy na ceste III/1144, a tak boli 26.12.2023 cesta i hraničný priechod uzatvorené. Opätovne ich otvorili až 2.1.2024.
Neskôr, po návrate silných zrážok, bol na pokyn Slovenskej polície 6.1.2024 o 9:00 hod. Dramatická zmena počasia, nevídaná od roku 2013, zasiahla región v januári 2024. Teplota prudko klesla na -9 až -11 °C v dňoch 9.1.2024 - 11.1.2024. Voda pretekajúca cez cestu začala zamŕzať, čo premenilo cestu na “klzisko”. Vzhľadom na to, že cesta prechádza chráneným územím rieky Moravy, je použitie chemického posypu (soli) zakázané.
Od 11. januára 2024 telefóny v SÚC TTSK neustále vyzváňali najmä vďaka tým občanom, ktorí denne putujú za prácou do Rakúska, tzv. „pendleri“.
Dňa 13. januára 2024, keď mrazy začali poľavovať, sa skupina dobrovoľníkov zoskupených vďaka sociálnym sieťam pustila do ručného odstraňovania ľadovej vrstvy. SÚC TTSK postupovala systematicky a pred avizovaným zmierňovaním mrazov sme si pripravili techniku využívanú na letnú údržbu (frézu na asfalt). O 11:00 SÚC TTSK kontaktovala Slovenskú správu ciest v Bratislave s výzvou pre Rakúsko: k 15:00 hod. budú cesta a most na slovenskej strane opäť prejazdné aj s dočasným dopravným značením so zníženou rýchlosťou 10 km/h.
Po zhodnotení rakúskou políciou, že cesta je bezpečná, bol dňa 14. januára 2024 o 17:50 hod. otvorený hraničný priechod.
Napokon, snaha dobrovoľníkov o ručné odstraňovanie ľadu z cesty III/1144 bola zbytočne medializovaná. Bolo jasné, že iba ručné odsekanie ľadovej vrstvy nebude postačovať na obnovenie cestnej premávky. Bolo potrebné vykonať ďalšie kroky, vrátane posypania vozovky, inštalácie dočasného dopravného značenia na zníženie rýchlosti a zabezpečenia otvorenia hraničnej závory na rakúskej strane mosta.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 16. storočie | Hraničný priechod slúži ako obchodná cesta |
| II. svetová vojna | Pôvodný drevený most zničený |
| 1994 | Rekonštrukcia cesty a výstavba úseku cez záplavové územia |
| 1995 | Výstavba pontónového mosta |
| 2005 | Dokončenie nového mosta so železnou konštrukciou |
| 26.12.2023 | Uzavretie cesty a priechodu kvôli záplavám |
| 2.1.2024 | Opätovné otvorenie cesty a priechodu |
| 6.1.2024 | Opätovné uzavretie cesty kvôli zľadovateniu |
| 14.1.2024 | Opätovné otvorenie hraničného priechodu |
Kultúrna a historická bohatosť obce je pre návštevníkov viditeľná na každom kroku.
Významné pamiatky a zaujímavosti
Kaštieľ v Moravskom Svätom Jáne
Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci a je o ňom známa povera, že jeho priestory navštevovala Mária Terézia počas ciest do Viedne. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim ako barokový objekt. Neskôr vyhorel a barón Hirsch ho prestaval a zväčšil na dve poschodia. Pôvodná stavba bola jednopodlažná.
V súčasnosti predstavuje veľkú dvojposchodovú pozdĺžnu stavbu s nízkou strechou. Areál parku a objekt kaštieľa je verejnosti neprístupný. Park je oplotený a do areálu vstupuje cez vrátnicu.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Jednou z najvýraznejších sakrálnych pamiatok obce je rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa. Stojí na mieste staršieho barokového kostola a bol postavený v rokoch 1840 až 1851. Farský kostol sv. Jána Krstiteľa je sakrálnou dominantou obce.
Moravský Svätý Ján Oblastná lesná škola
Habánsky dvor
Habáni a Habánsky dvor v Moravskom Sv. Jáne - písomné pamiatky datujú ich príchod z Moravy do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.
V priestranstve Habánskeho dvora každoročne v septembri prebiehajú tradičné habánske hody.
Prírodná rezervácia Čeker - Čertova studňa
Prirodzená krása obce je ešte umocnená prítomnosťou štátnej prírodnej rezervácie Čeker - Čertova studňa, ktorá sa nachádza neďaleko obce. Rezervácia bola zriadená na ochranu prírodných spoločenstiev mŕtveho ramena rieky Morava a pobrežných porastov.
Obec Moravský Svätý Ján je teda miestom, kde história, kultúra a prírodné krásy spolu úzko súvisia a vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorá poteší každého, kto sa sem vydá.