Svätosť: Význam slova a cesta k nej

Nedávno ma zasiahol komentár o mojej osobe: „Ty si taká normálna. Nie taká svätá ako niektorí,“ povedali mi. Hoci som cítila, že to mal byť kompliment, v srdci mi zarezonoval rozpor medzi tým byť normálny a byť svätý. Svätosť je predsa bod, kam sa chcem dostať, a preto by mala byť pre mňa normálna. V tomto prípade však vyznelo slovo svätosť ako niečo negatívne, niečo, za čo by som sa mala hanbiť a čomu by som sa mala vyhýbať. Radšej by som mala byť normálna, ako svätá. Možno je to naša chyba, nás kresťanov, ktorí sa na jednej strane pokúšame vystupovať dokonalo, na strane druhej však až priveľakrát navidomoči zlyhávame a svoje zlyhania ututlávame, zakrývame, popierame… A tak naša snaha byť svätými, ako je svätý náš Otec (porov. Lv 11, 44 a 1 Pt 1, 16), vyznieva pokrytecky. Sami dodávame slovu svätosť negatívnu príchuť.

V Katechizme Katolíckej cirkvi nájdeme o svätosti napísané, že to nie je nič iné, ako naplno žitá láska a odzrkadľuje naše spojenie s Bohom. Podobne, len ešte hlbšie, o nej hovorí aj pápež František v exhortácii „Gaudete et exsultate. O povolaní k svätosti v súčasnom svete“. Tu nám Svätý Otec pripomína, že povolanie k svätosti už na tejto zemi máme všetci. Nie je redukované len pre úzku skupinu ľudí a nevzťahuje sa len na tých, ktorí už vidia Boha z tváre do tváre. Svätý Otec nás pozýva do svätosti už dnes, teraz, na tejto zemi, práve tam, kde sa momentálne nachádzame. V kuchyni za sporákom, v školskej lavici, na ceste z práce, v chorobe, manželskej kríze. A vôbec nejde o to, aby sme všetky, neraz aj ťažké a boľavé situácie, zvládali perfektne. Nemusíme vyzerať dokonalo.

Čo znamená byť svätý?

To, čo do každodenných starostí a radostí vdychuje svätosť, nie je naše bravúrne zvládanie problémov ani prekonávanie prekážok. Vo svätosti teda nejde o to zvládať všetko ľavou zadnou, nemať starosti alebo nezlyhávať. Byť svätý neznamená nemať problémy, chyby alebo nedostatky. Neznamená to ani byť dokonalý. A už vôbec nie sa na dokonalosť hrať. Ježiš neprišiel zachrániť tých, ktorí si myslia, že sú „v pohode“, ale tých, ktorí majú problémy, sú stratení, smutní, bez zmyslu života, nikým nevidení, sami… Prišiel, aby zachránil mňa aj teba, ak o to stojíme. On sám ukázal, čo znamená byť svätý bez toho, aby sa ho ľudia stránili kvôli jeho povýšenosti. Naopak, vyhľadávali jeho spoločnosť, lebo sa v nej cítili prijatí a milovaní. Lebo im dodával nádej na zmenu vlastnej nedokonalosti. Lebo z neho cítili jeho spojenie s Otcom.

Ak je Ježiš pre nás vzorom svätosti, inšpirujme sa práve týmto - nech sa ľudia okolo nás cítia prijatí bez podmienok. Takí, akí sú. Nech sú radi v našej spoločnosti kvôli spojeniu s nebom, ktoré z nás je cítiť. Ak prijmeme do svojich životov, že svätosť znamená živé napojenie, teda vzťah so svojím Bohom, neexistuje iná odpoveď len „áno“. Svätosť by mala byť normou, mierkou nášho každodenného života. Nie v povýšenosti či pokryteckosti farizejov, ale v pokore a úprimnosti mýtnikov, neviestok, klamárov, vydedencov a márnotratných detí. Nie v dokonalosti mamy, ktorá všetko zvláda, ale v pokore mamy, ktorá si nájde čas na „umrnčané“ dieťa dožadujúce sa pozornosti. Nie v karhavom pohľade, ale v úprimnom úsmeve. Nie v hneve, ale v odpustení. Nie v spravodlivom trvaní na svojom názore, ale v milosrdnom ustúpení. Nie v snahe mať posledné slovo, ale v trpezlivom mlčaní.

Možno nám to veľakrát znie príliš idealisticky. Možno nás znechucujú naše vlastné zlyhania. Možno sa nám zdá, že už ďalej nevládzeme objímať svoj kríž a kráčať. Možno sa nám tá snaha o svätosť zdá jednoducho priťažká. Viete čo? Naozaj je. Z vlastných síl to nikdy nezvládneme. To dôležitejšie, ako zvládnuť chorobu bez sťažovania, problémy s úsmevom, chyby bez pocitu hanby, je nestratiť vo všetkých tých náročných situáciách spojenie s Otcom. Buďme milosrdní aj sami k sebe a nečakajme, že všetko urobíme perfektne. Nechajme Boha, nech môže konať aj cez naše omyly a nedokonalosti. Dovoľme mu, aby v nich mohol byť s nami.

Svätosť je pre každého

Možno máme pocit, že slovo „svätosť“ je príliš zaväzujúce alebo že je príliš odvážne nazývať sa svätými už tu na zemi. Spomeňme si však na fakt, že ak sa pokúšame spojiť svoje srdce s Božím, učíme sa byť svätými už tu a teraz. Ak mu dovoľujeme, aby formoval naše sklony, ak sa učíme dávať mu svoje očakávania, ak k nemu prichádzame aj vtedy, keď sme práve nakričali na svoje deti alebo nezvládli hádku v práci, kráčame cestou svätosti. Stávame sa svätými nie preto, že sme niečo dokázali alebo zvládli.

Svätosť je jednoduchá. A cesta k nej je tiež jednoduchá. Ak je svätosť našou úplnou zhodou s Kristom (Rim 8, 29 ; Ef 4, 13), modlitba je školou, v ktorej sa učíme napodobňovať Kristovu lásku k Otcovi, a tak sa sami stávame svätými (KKC 2564). Práve v tejto škole modlitby sa stretávame s naším učiteľom, Duchom Svätým, ktorý nielen osvecuje našu myseľ, ale vedie aj naše činy, aby sme žili sväto. Stručne povedané, svätosť je jednoduchá, pretože sme svätí prostredníctvom jasného pokynu Ducha Svätého.

Svätý Ján Damascénsky píše, že modlitba je jednoduchý pohľad na Boha, ktorý k nemu pozdvihuje myseľ a srdce (De fide orth. 3, 24). Svätá Terézia z Avily opisuje modlitbu ako „nič iné ako úzky kontakt medzi priateľmi; znamená to často tráviť čas osamote s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ (Kniha života, 8,5). Čo môže byť jednoduchšie ako byť s priateľom?

Boh povoláva aj súčasného človeka k svätosti. Každého jedného z nás. Či už je to laik, kňaz, či žije v stave slobodnom, manželskom alebo zasvätenom… Či ide o deti alebo dospelých. Boh nás neškatuľkuje a dáva toto pozvanie každému z nás. Svätosť znamená byť zjednotený s Bohom. Čo môže byť pre nás cestou k svätosti? Žiť svoj bežný život v milosti posväcujúcej. Žiť rolu dieťaťa, študenta, priateľa, zamestnanca, manžela či rodiča na 100%.

Je to cesta neľahká, plná sebazáporu a odolávania rôznym nástrahám, no vďaka sviatostnému životu a milosti posväcujúcej, ktorú cez sviatosti nadobúdame, dokážeme v tomto vytrvať a môžeme sa aj my stať svätými. Veď napríklad taká matka, ktorá vo viere a s láskou vychová svoje deti, odovzdá im príklad sviatostného života, vidíme na jej živote živý vzťah s Bohom, takmer isto kráča po ceste k svätosti. Mnohokrát človek padne, padli aj svätci, ale povstali a v intenzívnom vzťahu s Bohom doviedli svoj život k svätosti. To nám môže byť veľkou motiváciou, že keď aj my padneme, môžeme povstať, vo sviatosti zmierenia sa očistiť od prachu hriechu, posilniť sa prijatím najsvätejšej Oltárnej sviatosti a vydať sa znovu na túto dobrodružnú cestu - cestu života k svätosti.

„Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. Duchovný pokrok vyžaduje askézu a umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a radosti blahoslavenstiev.“ (KKC 2015) O tom sa môžeme presvedčiť v živote každého jedného svätca. Nejde ani tak o zázraky, ktoré Boh na príhovor svätých koná ako o to, že všetci títo ľudia žili plnosť lásky k Bohu a zároveň lásky k blížnemu, a ich životy boli toho svedectvom. Samozrejme, bez modlitby a rôznej podoby obety by to nešlo.

Ak máš ešte stále pocit, že stať sa svätým je v dnešnej dobe plnej nástrah niečo nedosiahnuteľné, pozri sa na životy ľudí, ktorí žili nie tak dávno, zakúšali podobné problémy ako my dnes, mali často oveľa náročnejšie životy, ale vytrvali, pretože boli posilňovaní pravidelným prijímaním sviatostí a to im dopomohlo až k svätosti. „Na dosiahnutie tejto dokonalosti nech veriaci použijú sily, ktoré dostali podľa miery Kristovho daru, aby…, poslušní vo všetkom Otcovej vôli, celou dušou sa oddali Božej sláve a službe blížnemu. 2015 Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. „Kto vystupuje, nikdy sa nezastavuje, znova a znova začína a nikdy neskončí… začínať.

Príklady svätosti v rodinnom živote

Čitateľ sa môže začítať do príbehu rodičov sv. Terézie z Lisieux - Louisa a Zélie, ktorí sa v posledných rokoch stali možno viac známymi. Avšak v tejto nevšednej publikácii nájdeme aj príbehy pre nás menej známych párov zo Španielska, Talianska, Japonska, dokonca aj mučeníkov počas genocídy v africkej Rwande. Každá kapitola ponúka krátky životný príbeh, svedectvá manželov alebo ich detí, ktoré sú veľmi autentické. Z prvej ruky sa tak dozvedáme, ako sa žilo v rodinách, ktoré kráčali spolu do neba v atmosfére lásky, pokoja a modlitby. Príklad osobnej a rodinnej modlitby priam žiari zo všetkých príbehov.

Osobne sa mi páči, že každá kapitola ponúka viaceré výroky (tzv. perly svätosti) už vyhlásených alebo budúcich svätcov, ako aj podnety na zamyslenie pre nás, aby sme si odpovedali, ako my sami reagujeme v podobných situáciách. Všetci sa tak môžeme povzbudiť ich príkladom, ale aj refklektovať našu skúsenosť zo života v rodine, v bežných situáciách pri výchove detí… Niektoré kapitoly ponúkajú aj opis zázrakov na príhovor týchto orodovníkov, ktoré Cirkev uznala za nadprirodzené. Všetky kapitoly končia modlitbou k manželom s prosbou o ich príhovor. Svätosť v rodinách sveta je poučným dielom, ktoré môže každého inšpirovať a povzbudiť v túžbe po svätosti.

Tabuľka: Príklady svätosti v rodinnom živote

Louis a Zélie Martin, rodičia sv. Terézie z Lisieux

Ako vnímala svätosť Terézia z Lisieux?

Vo svojom krátkom, ale bohatom duchovnom živote prišla na to, že svätosť nespočíva vo veľkých veciach, ani v realizácii konkrétneho ľudského programu, ani to nie je metóda zložená z rôznych úkonov. Ako píše svojej sestre Celine z noviciátu... Pri rozhovore často počujem výroky: Veď nikto nie je svätý. Alebo: Len Boh je svätý, my všetci sme hriešni. Avšak ani jeden z týchto pohľadov na svätosť nie je správny. Ľudia akoby si zvykli, že v súčasnosti svätý človek už ani nie je. Boli nejakí v minulosti, boli to mučeníci, pustovníci, alebo nejakí čudáci.

Čo znamená svätý? Svätý znamená oddelený. Oddelený od sveta, od svetského spôsobu života a zmýšľania a vyčlenený pre Boha. Boh sa nám predstavuje ako svätý. Lebo takto hovorí Najvyšší a Vznešený, čo tróni večne a sväté je jeho meno. Každá z týchto štyroch bytostí mala po šesť krídel; dookola i zvnútra boli plné očí a bez prestania vo dne i v noci volali: Svätý, svätý, svätý Pán, Boh, Všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde. V starozákonnej dobe boli sväté nádoby a náradie, ktoré sa používalo v chráme. Boli len na tento účel určené. V súčasnej novozákonnej dobe sme všetci povolaní k svätosti prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Keď uveríme, že Ježiš je ten pravý a jediný Mesiáš, poslaný od Boha Otca, ktorý zomrel za moje a tvoje hriechy na kríži, bol pochovaný, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, keď ho prijmeme a odovzdáme mu svoj život a vyznáme ho za svojho Pána a Spasiteľa, oddeľujeme sa od sveta pre Boha - stávame sa svätými. Keď ľutujeme svoje hriechy, Boh nám ich odpúšťa, očisťuje nás a my získavame večný život. Nie pre naše zásluhy, alebo dobré skutky, ale pre vyliatu krv jeho Syna. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.

Boh túži po nás, ako milujúci otec túži po svojich deťoch. Chce, aby sme boli jeho, aby nás mohol zahrnúť svojou láskou a požehnaním. Chce s nami kráčať, žiť. Byť súčasťou nášho života. Odovzdať sa Bohu a oddeliť sa pre neho, neznamená stratiť slobodnú vôľu, neznamená, že nás bude nútiť robiť niečo, čo nechceme, alebo že nás vyšle na misiu kdesi na Sibír, či zakáže nám založiť si rodinu. Vôbec nie. Boh je láska. On ťa pozná, On ťa stvoril a miluje ťa. Prví kresťania sa nazývali svätými. Alebo: Pozdravujte každého svätého v Kristovi Ježišovi. Byť svätý neznamená mať svätožiaru okolo svojej hlavy. Nie je to výsada len pre pár vyvolených, ani posmrtný titul za zásluhy. Nie je to nedosiahnuteľný sen, ktorý sa možno snažíme dosiahnuť trýznením svojho tela a asketizmom. Nie je to život v izolácii od okolitého sveta, ale práve medzi ľuďmi. Lebo každý, kto je sám a neprichádza do styku s ľuďmi, hneď sa vidí svätý vo svojich vlastných očiach. Nie je to ani náboženský fanatizmus, ale normálny životný štýl každého kresťana. Boh to od nás očakáva a k tomu nás vyzýva: Buďte svätý, lebo ja som svätý. Byť svätý znamená vedieť komu si uveril a podľa toho žiť. Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale posväteniu.

Posväcovaním rozumieme naše zdokonaľovanie sa, tiež dovolenie Bohu nás premieňať, aby sme sa stali podobní obrazu jeho Syna. Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne. Ja som vinič a vy ratolesti. A sám Boh pokoja nech vás celých posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech vášho ducha zachová neporušeného a dušu i telo bez úhony. Verný je ten, ktorý vás povoláva - on to aj urobí. Tento verš zo Sv. Posvätenie tela- telo je chrámom Svätého Ducha. A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? - Denne si vyhradiť čas na stretnutie s Bohom v modlitbe. Aspoň dvakrát denne, ráno a večer. Modlitba je rozhovor s Bohom. Je to čas, kedy ho uctievame. Je to čas medzi tebou a ním. Nie je to tvoj monológ, ani dlhý zoznam prosieb, ani odrecitovanie, či opakovanie naformulovanej modlitby. Boh chce počuť tvoje slová vychádzajúce zo srdca. Keď sa modlíme, nechajme priestor, aby aj Boh mohol hovoriť k nám a nie hneď skončiť a zberať sa preč.

- Aktívne sa vyhýbať hriechu. Akýkoľvek, aj ten najmenší hriech ak sa pritrafí, hneď oľutovať a vyznať pred živým Bohom, či je to myšlienka, slovo, skutok... Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme u Otca obhajcu - Ježiša Krista, spravodlivého. On je obetou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. - Čítajme často bibliu - Boh sa prihovára k človeku najmä týmto spôsobom. Nechajme slovo Božie klesnúť hlboko do srdca, nech sa tam zakorení. - Kráčajme s Bohom. Žime s ním ako Enoch, Noe, Mojžiš, Eliáš, Dávid, apoštolovia a prví kresťania. Ten istý Boh, tá istá viera, ten istý Duch Svätý, ktorý nás napája na Boha. Trávme s ním čas. Kamkoľvek ideme, čokoľvek robíme, robme s ním. - Prosme o krst v Duchu Svätom. Boh ho udeľuje zo svojej milosti a je určený pre každého veriaceho. Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste. Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. Peter im povedal: Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď tento prísľub patrí vám a vašim deťom, ako aj všetkým vzdialeným, ktorých si povolá Pán, náš Boh.

Je v súčasnom svete možné žiť život vedúci k svätosti? Pre koho je vlastne určená táto kresťanská svätosť? Keď sa spomenie svätosť, ľudom väčšinou napadne nejaký konkrétny svätec alebo možno ešte niekomu „jeho svätosť“ - svätý otec František. Vnímame to ako niečo, možné dosiahnuť iba niekedy v dávnej v minulosti; možno až ako niečo nereálne, týkajúce sa len nejakých mníchov či mníšok žijúcich v úzadí tohto sveta, zdanlivo mimo nástrah hriechu. Boh povoláva aj súčasného človeka k svätosti. Každého jedného z nás. Či už je to laik, kňaz, či žije v stave slobodnom, manželskom alebo zasvätenom… Či ide o deti alebo dospelých. Boh nás neškatuľkuje a dáva toto pozvanie každému z nás. Svätosť znamená byť zjednotený s Bohom. Čo môže byť pre nás cestou k svätosti? Žiť svoj bežný život v milosti posväcujúcej. Žiť rolu dieťaťa, študenta, priateľa, zamestnanca, manžela či rodiča na 100%.

Je to cesta neľahká, plná sebazáporu a odolávania rôznym nástrahám, no vďaka sviatostnému životu a milosti posväcujúcej, ktorú cez sviatosti nadobúdame, dokážeme v tomto vytrvať a môžeme sa aj my stať svätými. Veď napríklad taká matka, ktorá vo viere a s láskou vychová svoje deti, odovzdá im príklad sviatostného života, vidíme na jej živote živý vzťah s Bohom, takmer isto kráča po ceste k svätosti. Mnohokrát človek padne, padli aj svätci, ale povstali a v intenzívnom vzťahu s Bohom doviedli svoj život k svätosti. To nám môže byť veľkou motiváciou, že keď aj my padneme, môžeme povstať, vo sviatosti zmierenia sa očistiť od prachu hriechu, posilniť sa prijatím najsvätejšej Oltárnej sviatosti a vydať sa znovu na túto dobrodružnú cestu - cestu života k svätosti.

„Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. Duchovný pokrok vyžaduje askézu a umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a radosti blahoslavenstiev.“ (KKC 2015) O tom sa môžeme presvedčiť v živote každého jedného svätca. Nejde ani tak o zázraky, ktoré Boh na príhovor svätých koná ako o to, že všetci títo ľudia žili plnosť lásky k Bohu a zároveň lásky k blížnemu, a ich životy boli toho svedectvom. Samozrejme, bez modlitby a rôznej podoby obety by to nešlo.

Ak máš ešte stále pocit, že stať sa svätým je v dnešnej dobe plnej nástrah niečo nedosiahnuteľné, pozri sa na životy ľudí, ktorí žili nie tak dávno, zakúšali podobné problémy ako my dnes, mali často oveľa náročnejšie životy, ale vytrvali, pretože boli posilňovaní pravidelným prijímaním sviatostí a to im dopomohlo až k svätosti. „Na dosiahnutie tejto dokonalosti nech veriaci použijú sily, ktoré dostali podľa miery Kristovho daru, aby…, poslušní vo všetkom Otcovej vôli, celou dušou sa oddali Božej sláve a službe blížnemu. 2015 Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. „Kto vystupuje, nikdy sa nezastavuje, znova a znova začína a nikdy neskončí… začínať.

Slovo svätý je tak často používané kresťanmi, že by sa zdalo, že sa vieme zhodnúť na jednotnom porozumení jeho významu. Čítame naše „Sväté“ Biblie. Prijímame „Svätú“ večeru Pánovu. Spievame pieseň „Svätý, Svätý, Svätý a uznávame „Svätého“ Ducha, tretiu osobu Božej trojice. Čo si myslíš ty, že to znamená? Čo slovo svätý (alebo posvätený, svätosť) predstavuje pre teba? Slovo v určitých obmenách - svätý, svätosť, posvätený sa objavuje 700-krát v anglickej Biblii. Je to určite dôležité slovo. Priemerný veriaci sa zrejme cíti ohrozený myšlienkou svätosti. Má tendenciu vidieť to ako niečo nedosiahnuteľné, vyžadujúce taký životný štandard, ktorý siaha ďaleko za jeho možnosti. Duch Svätý si praje doviesť každého z nás k dokonalej osobnosti. Táto praktická činnosť, naše partnerstvo s Ním, keď On prichádza, aby nám pomohol, nás robí úplnými, resp. svätými. To je to, čo v skutočnosti „svätosť“ znamená - úplnosť alebo dokonalosť.

Slovo svätý (angl. holy) je odvodené od stredovekého anglického slova „hal“. Je to slovo z 11. storočia, ktoré je koreňom súčasných slov ako zdravý, svätý, úplný. Svätosť je očividne viac, než len ezoterický duchovný atribút a zasahuje ďalej, než len do neviditeľného sveta. Svätosť zahrňuje úplnosť ľudskej bytosti. Nevyzerá teraz svätosť ako vytúžený cieľ, dokonca ako prakticky dosiahnuteľná realita? Keďže obidva termíny svätosť a posvätenie boli udusené náboženskou hantírkou, musíme odkryť pravdu o svätosti, ak je svätosť Božím cieľom pre nás.

1. Boh je pripravený urobiť všetko, aby ťa mohol učiniť totálne celistvým a môže začať už dnes!
2. Pavlova modlitba nám dáva ohromné zasľúbenie: „Boh pokoja nech vás ráči celých posvätiť.“
3. Základnou myšlienkou slova eirene (pokoj) je jednota oddelených častí bytosti, spojená dohromady.

Fráza „buďte svätí ako je On Svätý“ má ďaleko od zakazujúceho zvolania alebo nedosiahnuteľného cieľa, dáva nám aspoň zábleskom nazrieť do Otcovho srdca a Jeho priania pre nás. Najprv je to použité v knihe Leviticus: „Lebo ja som Hospodin, váš Boh, a preto sa posvätíte a budete svätí, lebo ja som Svätý.“ (Lev. 11,44). Znovu je to použité v Ježišových slovách v Evanjeliu Matúša 5,48: „Vy teda buďte dokonalí, ako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý.“ Máme pred sebou dva záznamy v Starom a Novom zákone, ktoré teba i mňa volajú k dokonalosti (k svätosti). Ako to môže byť? Toto Božie volanie malo za cieľ dať nádej namiesto strachu a odsúdenia. Nikdy sa nám nepodarí skutočne porozumieť tejto oblasti, pokiaľ nezlomíme náš pocit toho, že „sme pochybili ešte predtým, než sme vôbec začali“. Nič nebráni procesu posväcovania viac než pocit odsúdenia, ktorý vždy zahrňuje vinu, nehodnosť a pocit nemožnosti dosiahnutia Bohom požadovaných štandardov. Musíme plne „uchopiť“ pravdu, že naša svätosť je plne zabezpečená pred Bohom postavením, ktoré máme v Ježišovi Kristovi.

Ježišov čistý register bol pripísaný na náš účet. Božie slovo je špecifické aj ohľadne svätosti v praxi. Boh chce, aby sme žili svoje životy sväto, aby sme praktizovali svätosť v myšlienkach a v správaní. To ukazuje na rast. Je to, ako keď dorastáme do svätosti, ktorú Ježiš pre nás zabezpečil. Čo tu vlastne v skutočnosti Ježiš hovorí: „Vy teda buďte dokonalí, ako váš Otec, ktorý je v nebesiach, je dokonalý?“ Ja som si zvykol myslieť, že to je výhradne prikázanie, ale prišiel som k tomu, že som to začal vidieť viac ako zasľúbenie. Musíme rozumieť dvom dôležitým bodom:

1. tags: #svatost #vyznam #slova