Významnou súčasťou je uznávanie predkov (amadlozi alebo abaphansi). Zosnulí stále zohrávajú významnú úlohu v živote žijúcich, pričom môžu svojim potomkom radiť, udeliť šťastie alebo česť. Ak sa predkovia neuznávajú patričným spôsobom, môže človeka postihnúť nešťastie v podobe rôznych chorôb. Samotné termíny, ktoré sa používajú na označenie predkov majú svoj význam. Amadlozi pochádza zo slova dloza - dávať pozor a abaphansi - phansi znamená dole.
Majú Afričania bohov? Niektoré náboženstvá uznávajú nejakú najvyššiu bytosť, iné nie.
1. Voodoo (Vodun)
Voodoo, alebo pre Afriku skôr Vodun, často zamieňané za čiernu mágiu, má korene siahajúce do obdobia spred približne 6000 rokov na území dnešného Beninu. Jeho prívrženci veria, že toto náboženstvo je staršie ako svet sám a opisujú ho skôr ako spôsob života. Voodoo je známe predovšetkým svojimi rituálmi, ktoré uľahčovali komunikáciu s lwa. Lwa sú primárni duchovia voodoo, majú ľudský alebo božský pôvod a stvoril ich boh Bondye, aby pomáhali živým. Okrem duchov lwa je neviditeľný svet obývaný aj ďalšími bytosťami a tajomstvami - napríklad anvizib (neviditeľnými), anjelmi a duchmi predkov.
Rituály slúžia na spojenie s duchmi, za sprievodu bubnovania, tanca a spevu. Fetiše môžeme chápať ako symbolické znázornenia zvierat, predmetov, ktoré slúžia ako komunikačný kanál medzi ľuďmi a duchmi. Objavuje sa tu aj viera v čarodejníkov tzv. Botono, ktorí dokážu čarovať prostredníctvom temnej sily ducha voodoo. Dnes sa konajú rôzne festivaly, napríklad Epe Ekpe, ktorý sa koná v dedine Glidji v Togu. Hlavným centrom záujmu je posvätný kameň, ktorý kňaz hľadá v posvätnom lese. Jeho farba prezrádza šťastie v budúcom roku, napríklad biela farba symbolizuje bohatstvo a šťastie.
Počas transatlantického obchodu s otrokmi sa koloniálne mocnosti snažili potlačiť africké náboženstvá zavedením katolicizmu. Vplyvom tohto zlúčenia sa africké a katolícke božstvá začali stotožňovať v jednu bytosť.
Trh s fetišmi v Benine, kde má náboženstvo Voodoo silné korene.
2. Náboženstvo Zuluov
Okrem uctievania predkov, od ktorých možno získať pomoc prostredníctvom obetných darov, verili Zuluovia v nadprirodzenú bytosť Unkulunkulu. Ide o božstvo, ktoré vyrástlo z trstinového lôžka a stvorilo všetko na zemi ako človeka, zvieratá, vodu, hory, slnko alebo mesiac. Na rozdiel od kresťanov je tento boh chápaný ako niečo príliš dobré na to, aby s ním obyčajní ľudia komunikovali. Na to sú tu duchovia predkov, ktorí túto úlohu zastávajú.
Hovorí sa, že keď Unkulunku všetko stvoril, poslal na zem chameleóna s odkazom pre ľudí, že budú žiť večne a jaštericu so správou, že všetci zomrú. Chameleón bol veľmi pomalý a jašterica ho predbehla. Preto ľudstvo nežije večne na zemi. Okrem hlavnej božskej bytosti, komunita Zulu verila aj v iné božstvá, ktoré existujú spolu s ním. Je ňou napríklad Nomkhubulwane, bohyňa plodnosti, dúhy, dobrej úrody, piva alebo dažďa. Ďalej bohyne riek uNomhoyi a uMamlambo. Bohyňa mesiaca, ktorá sa spájala s liečiteľstvom - iNyanga. Boh liečenia Sonzwaphi.
Podľa ich náboženského presvedčenia sa ľudské bytosti skladajú z tela umzimba a duše idlozi. Ďalej sa človek skladá z pocitov/srdca inhliziyo, mysle ingqondo a osobnosti isithunzi. Táto osobnosť alebo v niektorých výkladoch tieň, sa po smrti a obrade ukubuyisa stane duchom predkov a vracia sa späť „domov“. Ľudia Zulu sa so svojimi predkami spájajú prostredníctvom veštca, tzv. Sangóma. Na to, aby sa stal veštcom a spojil s predkami, musí prejsť iniciačným obradom. Učí sa od starších, musí ovládať bylinky, vedieť interpretovať sny. S ľuďmi konzultuje výklad a plány predkov, či prečo sa hnevajú v prípade nešťastia.
Na to, aby sa človek „vyliečil“, používa Sangóma tri procesy: Prvým je čierna medicína mnyama, ktorá sa spája s temnotou a nebezpečenstvom, slúži na detoxikáciu človeka pred vyliečením. Potom je červený liek bomvu, ako liek transformácie. Nakoniec ide biela medicína mhlophe. Okrem Sangóma sa medzi ľuďmi Zulu pohybuje aj iNyanga, čo je tradičný liečiteľ či bylinkár. Táto úloha sa dedí z generácie na generáciu. Liečia bežné ľudské choroby, no aj nešťastie alebo zlé milostné životy.
Zuluovia rozlišujú dva druhy obiet. Jedna je ďakovná ukubonga, ktorá sa koná pri pozitívnych udalostiach. Druhá obeta, ktorá je krvavá, sa nazýva ukutheth. Tá sa vykonáva, keď sa stane niečo zlé, ako nečakaná smrť alebo sa niečo pokazí. Vtedy Zuluovia obetujú hlavne hovädzí dobytok alebo kozu, podľa prísnych pravidiel. Toto náboženstvo, ako mnoho iných, bolo ovplyvnené kresťanstvom. Kombináciou týchto dvoch náboženstiev vznikla v 20. storočí cirkev, ktorá spája oba systémy. Obete aj modlitby.
3. Bwiti
Bwiti je duchovná tradícia, ktorá vznikla najmä v Gabone, Kamerune a Konžskej demokratickej republike. Rovnako ako iné domorodé duchovné smery sa vyznačuje hlbokou úctou k prírode a duchovnému svetu. Hlavným prvkom tradície Bwiti je užívanie rastliny Iboga (Tabernanthe iboga), ktorá je považovaná za posvätný liek s duchovným aj fyzickým liečivým účinkom. Je to však halucinogénna a stimulačná droga, ktorá sa používa ako liek proti opiátom.
Hlavný duchovný vodca sa nazýva Bwiti nganga, čo možno preložiť ako „liečiteľ“. Je zodpovedný za vedenie rituálov, uzdravovanie a odovzdávanie tradícií ďalším generáciám. Takýto nganga je vyberaný na základe svojich schopností a prechádza dlhoročným výcvikom. Musí sa naučiť mytológiu, symboliku a samozrejme správne používanie Ibogy. Dôležitou súčasťou rituálov Bwiti sú hudba a tanec, ktoré vytvárajú duchovnú atmosféru a most medzi ríšou predkov a naším svetom. Podľa typu rituálu sa používajú rôzne nástroje. Úcta k duchovnému svetu, ktorý obývajú predkovia.
Hoci je táto kultúra dodnes veľmi živá, často čelí diskriminácii - najmä kvôli užívaniu Ibogy, ktorú iné náboženské alebo štátne inštitúcie považujú za nebezpečnú a nelegálnu látku.
Tabernanthe iboga, rastlina používaná v rituáloch Bwiti.
4. Náboženstvo Dogonov
Dogoni, obyvatelia Mali, ktorí veria, že sú pôvodnými obyvateľmi údolia rieky Niger. Majú vlastnú interpretáciu viery a vesmíru. Veria, že v ich dedine prebývajú živí inneomo a mŕtvi innepuru, ktorí spolu žijú v dokonalej symbióze. Ich vševediaci boh sa volá Amma a stará sa o rovnováhu medzi svetom živých a mŕtvych. Lebeho, pozemského boha. Ten má na starosti poľnohospodárstvo a slúži ako zdroj inšpirácie pre duchovného vodcu (Hogon).
Najznámejšia legenda hovorí, že boh nebies Amma svietil na oblohe v podobe hviezd. Súhvezdie Orion vnímali Dogoni ako sídlo nebeského boha. Tento boh sa vraj rozdelil na dve časti a jednu z nich poslal na Zem po Mliečnej ceste, ktorá symbolizovala spojenie medzi nebom a Zemou. Jedna polovica sa volala Ogo - tá priniesla na Zem chaos. Nommo mal zostúpiť na Zem v ohni a hrome. Niektoré verzie legendy hovoria, že spolu s týmito dvoma bytosťami prišlo aj osem ďalších - dvojčiat, ktoré sa tiež nazývali Nommo. Inde sa uvádza, že Nommo sa rozdelil na osem častí.
Ako v mnohých legendách, aj tu sa jeden z Nommov vzoprel vôli svojho otca Ammy. Za trest ho Amma rozštvrtil a jeho časti rozptýlil po Zemi. Boh Nommo, často zobrazovaný ako človek s hadím telom, bol známy ako „majster vody“. O Dogonoch je známe, že už dávno mali hlboké poznatky o hviezdach, najmä o hviezde Sírius. Svoje astronomické vedomosti pripisovali práve bohovi Nommo. Samozrejme, Dogoni neveria len v tieto tri bytosti. Aj keď sa zdá, že v tomto náboženstve prevláda viera v bohov, v skutočnosti ide aj tu o uctievanie svojich predkov.
Ako aj ostatné náboženstvá, aj toto sa zmenilo počas šírenia islamu v Afrike a zmiešalo tak prvky pôvodnej a islamskej viery.
5. Náboženstvo Pygmejov
Keď sa povie slovo Pygmej, isto si každý hneď predstaví malého človeka s vypuklým bruchom. Delia sa na štyri druhy: Bambuti - ktorí sa nachádzajú v DR Kongo, a sú to väčšinou lovci a zberači. Ďalej sú to Pygmejovia Aka v strednej Afrike. Twa v Ugande, Rwande, Tanzánii, Namíbii alebo Angole - je ich najviac a pracujú aj ako hrnčiari a farmári. Poslednou skupinou sú Pygmejovia kmeňa Baka, ktorých máme možnosť stretnúť aj počas našich zájazdov.
Pygmejovia veria, že sú duchovne spojení s lesom, a práve les je ich bohom. Pred každým lovom sa musí vykonať obrad, počas ktorého sa spieva a tancuje, aby privolali duchov a mali úspešný lov. Aj tu sa však stretneme s tradičnou mytológiou. Podľa tradície stvoril svet boh Komba, ktorý patrí do „božej rodiny“. Zaujímavosťou je, že bohovia sú pre nich hermafroditi, čiže sami produkujú celé ľudstvo vrátane Pygmejov a vysokých Afričanov.
Waito - ukradol Kombovi oheň v prospech ľudstva. Ezengi - chráni ľudí, riadi ich smrť a znovuzrodenie ako duch lesa. Je to lesný boh a dáva mladým Pygmejom vedomosti o svete a existencii. Ak niekto zomrie, musia sa vykonať dva obrady. Prvý sa koná hneď po smrti človeka. Maskovaný duch (symbol života a smrti) predvedie tanec, hovorí obscénne vtipy a uráža publikum. Po pohrebe sa verí, že duša zosnulého tancuje v tábore, a potom je zahnaná do lesa. Vtedy sa začína veľká oslava s cieľom obnoviť komunitu. Tu sa zjavuje práve Ezengi s rafiovou maskou.
Pygmejské deti v Konžskej demokratickej republike.
6. Náboženstvo Akanov
V okolí Guinejského zálivu v západnej Afrike sa používal jazyk Akan, ktorý bol prepojený s náboženstvom. Dalo by sa povedať, že toto náboženstvo bolo monoteistické. Akanovia veria v jediného a najvyššieho Boha, ktorý vládne ľuďom, ostatným božstvám a stvoril svet. Tento Boh má veľa mien v závislosti od regiónu, no medzi klasické mená patria Amsu (Giver of Rain), Amowia (Giver of the Sun), Amaomee (Giver of Plenitude), Onyame, Onyankopon. Všetky tieto mená patria jednému bohu a skôr opisujú jeho tituly. Ašantiovia ho napríklad nazývajú Nyame alebo Onyame - „ten, ktorý vidí a vie všetko“.
Rozdiel medzi naším Bohom a Nyame je práve v komunikácii. Je zobrazovaný ako niečo zložité, čo bežní smrteľníci nevnímajú, preto komunikuje prostredníctvom prírody a duchov. V praxi to fungovalo tak, že stačilo predniesť modlitbu, kde vzývali jeho meno, a on na miesto poslal svojich duchov. Podobné vlastnosti má aj jeho žena, bohyňa plodnosti Asase Ya, ktorá je síce menším božstvom, no vnímaná bola ako mocný duch, ktorý má na starosti úrodnú pôdu. Aj keď jej neboli stavané chrámy, bola často uctievaná.
Najznámejším prvkom tejto kultúry je pavúk Anansi. Aj keď nie je predmetom uctievania, je veľmi dôležitý v ľudových príbehoch a presvedčeniach. Je to akýsi podvodný hrdina ľudu - prefíkaný a niekedy zlomyseľný. Jeho príbehy sú často interpretované ako Ezopove bájky - vysvetľujú svet alebo opisujú prírodné javy komickým spôsobom. Anansi je v tomto náboženstve jediná bytosť, ktorá vie komunikovať s bohom Nyame. V príbehoch sa snaží získať znalosti, múdrosť alebo umenie. A všetky tieto znalosti potom vyhlasuje za svoje, a tak vznikajú bájky. Ašantiovia majú pre ne slovo Anansesem - poučné príbehy. Mohli by sme ho teda brať ako sprostredkovateľa múdrosti a jedného z duchov pod Nyamem - tu sa ukazuje animizmus, ako ho v Afrike poznáme.
Všetky menšie božstvá a duchovia sú deti boha Nyame, nazývaní Abosom. K ľuďom prichádzajú v rôznych podobách - ako lúče svetla, jemný vánok či zvieratá - aby ich ľudia pochopili. Ich pravá forma je nehmotná, nemajú meno ani pohlavie. Keďže toto náboženstvo je ešte celkom živé, zachovali sa nám aj ich rituály. Veľmi dôležité je napríklad meno dieťaťa, pretože miestni veria, že práve meno dokáže ovplyvniť jeho osud. Dieťa dostane meno až 8. deň po narodení a je predstavené celej komunite. Tak, ako narodenie, tak veľkú úlohu zohráva aj smrť, a teda aj rituál pohrebu. Ako vo väčšine takýchto náboženstiev, aj tu sa verilo, že zosnulý sa dostane do ríše daného rodu. Preto každý pohreb obsahuje sprievody, bubnovanie a tance.
7. Náboženstvo Sanov (Bušmenov)
Sani alebo aj Bušmeni, patria medzi najstaršie kultúry na svete. Majú veľmi zaujímavú náboženskú tradíciu, vychádzajúcu z hlbokého spojenia s prírodou a duchovnom. Khoisan je náboženstvo, ktoré vzniklo spojením dvoch kultúr - Khoekhoe a Sanov, kmeňov z južnej Afriky. Khoekhoe boli prevažne farmári, zatiaľ čo Sanovia boli lovci a zberači. Sanovia veria v Kaggena, ktorý je často zobrazovaný v podobe modlivky. Objavuje sa v takmer všetkých mýtoch, ako stvoriteľ všetkých živých bytostí. Jeho ďalšie meno je Kho, používané v modlitbách, najmä keď sa odvolávajú na Mesiac.
Kaggen je mystická bytosť, ktorá má schopnosť formovať svet. Je vnímaný ako tvorca, ale aj ako podvodník - pán dualít, ako sú múdrosť a hlúposť, tvorenie a chaos. Okrem bohov sa v legendách spomínajú aj hrdinské postavy. Napríklad Kai Kini bol prvým človekom, ktorý vlastnil oheň a jedol varené jedlo. Iný hrdina, Gaona, mu však oheň ukradol a rozptýlil ohnivé tyčinky po svete, pretože si myslel, že nie je spravodlivé, aby mal oheň len jeden muž.
Bušmeni považujú prírodný svet za bohatý na duchovný význam. To je typický prejav animizmu - viery, že všetko má svojho jedinečného ducha. Napríklad antilopa eland bola považovaná za posvätnú a symbolizovala dážď a plodnosť. Jedna z krásnych legiend z kmeňa Khoisan hovorí o mladom dievčati, ktoré sa nahnevalo na svoju matku, pretože jej nedala dobré korenie na pečenie. Aj o stvorení ľudstva v tomto prípade existuje viacero teórií. Najznámejšia hovorí, že prví ľudia preliezli korene stromu a vyšli z diery v zemi. Aj Slnko bolo podľa kmeňa kedysi človekom, ktorému svetlo vyžarovalo z podpazušia. Čím bol starší, tým viac spal a ľudia sa mohli k nemu priblížiť. Deti ho raz hodili do vzduchu, a tak sa premenil na slnečný kotúč.
Mesiac vraj vznikol vtedy, keď Kaggen prechádzal krajinou v noci. Sanovia, podobne ako iné náboženstvá, organizujú tanečné seansy, počas ktorých vstupujú do tranzu. Ženy sedia okolo ohňa, zatiaľ čo muži tancujú. Do tranzu vstupujú tzv.
Africké tance - Taneční kurzy - Škola tance Pasión
8. Náboženstvo Bushongov
Kmeň Bushongo sa nachádza v Demokratickej republike Kongo. Až do 17. storočia sa živili prevažne rybolovom, no v 18. storočí začali pestovať kukuricu, maniok a tabak. Ich hlavný boh stvoriteľ sa volá Bumba. Podľa legendy existoval na počiatku vesmíru úplne sám, v tme a vo svete, kde bola iba voda. Bol to obrovský muž bielej farby.
Nyonnye Ngana, najstarší syn, stvoril biele mravce. Ich stvorenie ho tak vyčerpalo, že zomrel. Chedi Bumba, tretí syn, stvoril veľkého vtáka - tzv. Blesk Tsetse však spôsoboval problémy, pretože neustále udieral do zeme. Boh ho preto prenasledoval a nakoniec vyhnal na oblohu.
9. Náboženstvo Yoruba
Západná Afrika, hlavne Nigéria, vyznávala nábožensvo Yoruba. David Flor z Portugalska ukazuje, ako sa tancuje kuduro. Djembé sa používa pri tancoch v západoafrických krajinách ako je Ghana a Nigéria.
Kizomba a kuduro síce nie sú športom na formovanie postavy, človek však vraj pri tanci zabudne na nadváhu. Zažitá predstava, že africkú hudbu predstavuje len monotónne udieranie do bubnov a tanec rituálne poskakovanie pomaľovaných domorodcov, nie je výstižná. Ukazuje to kultúra, ktorá postupne preniká do množstva iných krajín vrátane Slovenska. V Banskej Bystrici sa stretávame s 28-ročným Davidom Florom, ktorý priletel, aby u nás celý týždeň viedol workshopy na túto tému.
Detstvo strávil v malom mestečku neďaleko Lisabonu v rodine, kde sa hudbe nevenoval len on, ale aj jeho piati bratia. Hrá na saxofón, odmalička vyrastal na džezovej muzike, už ako šesťročný hral v kostole. K africkým tancom pričuchol vďaka mame, ktorá pochádza z Konga, rodina navyše žila v susedstve imigrantov z Angoly. Na africkú kultúru má jasný názor. „Nie nadarmo tento kontinent mnohí nazývajú materskou zemou, teda matkou všetkých tancov. Vychádzajú totiž z prirodzených pohybov ľudského tela.“
Keď v osemnástich odišiel do Anglicka študovať na univerzitu, spoznal sa práve s komunitou prisťahovalcov z Afriky. A práve vďaka nim sa od džezu vrátil k africkým tancom, ktoré dnes na plný úväzok vyučuje nielen po celom Anglicku, ale aj v iných krajinách Európy.
Na kizombu (v preklade z kimbundského jazyka to znamená párty) však nedá dopustiť. „Je to romantika. Nejde pritom o starý tanec, vyvíja sa možno len posledné dve až tri desaťročia. Rytmický základ pochádza z Angoly, kde je dnes najpopulárnejší.“ Iní podľa Flora tvrdia, že pochádza skôr z Kapverd, ďalší, že z Portugalska. On sám kizombu považuje za zmes, keď do tanca niečo hodnotné pridala každá zo spomínaných krajín. „Vychádza z africkej rumby, semby, výrazne ju však ovplyvnil pôvodný zouk z Antíl.“
Oproti angolskému sa kapverdský prúd kizomby líši v tom, že ide o pomalšie piesne so smutnými melancholickými textami. Pôvodné angolské sú zase vraj poetickejšie, spieva sa v nich o láske, a to aj k rodnému kraji. „Piesne, čo vznikajú dnes, sú však najmä o pekných dievčat,“ žmurká na organizátorku David Flor. Kto kizombu videl, spomínaným témam textov aj uverí, keďže ide o párový tanec, z ktorého podľa Davida vyžaruje akási „neslušnosť“, zmyselnosť až erotika. Napriek tomu ho v Portugalsku tancujú už deti. „Na mojej prvej párty, keď som mal desať či jedenásť rokov, sa tancovala len kizomba. To isté som vždy počúval aj z okien susedov, nespomínam si, že by niekto púšťal iný štýl.“
Verzie, ktoré záujemcov vyučujú inštruktori v rôznych krajinách sveta, sa však už od pôvodnej kizomby líšia. „V tanečných sálach pridávame nové prvky, aby bola atraktívnejšia.
Ďalším šíriacim sa tancom z Afriky je kuduro. „Pôvodne šlo o choreografie chudobných ľudí v Angole, ktoré sa formovali už v 80. rokoch minulého storočia. Kuduro sa tancuje na elektronickú muziku typu house v kombinácii s domácimi folklórnymi prvkami ako kilapanga, kasakuta, kabetula, coupe decalé, semba či rebita,“ vraví David.
Kuduro fičí na väčšine párty mladých ľudí v Angole či Portugalsku. „Zabávajú sa najmä na ňom, žiadna Lady Gaga tam nehrozí. Nejde síce o párový tanec, často sa však tancuje ako rodinný, keď celá rodina naraz tancuje rovnakú choreografiu. Tanečné prvky sú jednoduché a neraz doslova vtipné.“ Podľa Davida majú v Portugalsku príslovie, že „najlepším tancom je ten najhlúpejší. Tancuješ totiž, aby si sa vyjadril, a vtedy je jedno, ako. Ak by som to mal odľahčiť, poviem, že kuduro vyzerá ako líniovo odtancovaný epileptický záchvat s dobrou rytmikou.“ Keď sa pýtam, či by dokázal naučiť tancovať aj drevo ako ja, odpovedá, že neexistuje dobrý alebo zlý tanec. „Každý, kto sa vyjadruje cez rytmus, tancuje.“
Godfred Asari z Ghany vyučuje západoafrické tance.
Do rytmu im bubnovali chlapci zo skupiny Babyluzaru. Znie to síce exoticky, ide však len o skratku Badínsko-bystricko-lučenecko-západo-africko-rytmickej úderky. Z názvu tak priamo vyplýva, odkiaľ pochádzajú jej mužskí i ženskí členovia.
Jedným z bubeníkov je 27-ročný Ivan Borlog z Lučenca. Na krku má slúchadlá a oboma rukami ostošesť mláti do bubnov, ktoré si dal doviezť priamo z Afriky, konkrétne z Burkina Faso. „Nejde o žiadne bongá, tie vyzerajú inak,“ zasväcuje nás do témy. „Každý bubon má svoju úlohu - jeden hrá basy a volá sa dundun, druhý tvorí rytmus a volá sa kenkeni, ďalšie s názvom sangban robia melódiu. Najznámejší názov bubnov je djembe. Existujú pritom aj majstri, ktorí dokážu na jednom nástroji odohrať celé piesne, napríklad od Bobbyho McFerrina.“