Pán učí pokore a vystríha pred pohoršením. V dnešnom evanjeliu nachádzame slová, ktoré sú takmer identické s tými adresovanými Petrovi. Máme na mysli slová o zväzovaní a rozväzovaní.
Matúš 18,1-20
1V tú istú hodinu pristúpili učeníci k Ježišovi a povedali: Kto je tedy väčší v nebeskom kráľovstve? 2A Ježiš privolajúc si dieťa postavil ho do prostredku medzi nich 3a povedal: Ameň vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete jako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva. 4Ktokoľvek sa tedy poníži jako toto dieťa, to je ten väčší v nebeskom kráľovstve. 5A ktokoľvek by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma, 6a ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by bolo užitočnejšie, aby bol zavesený oslí žernov na jeho šiju, a aby bol ponorený do hlbiny mora. 7Beda svetu pre pohoršenia. Lebo pohoršenia musia prijsť, ale beda človekovi, skrze ktorého prichádza pohoršenie. Radšej utratiť ruku než hrešiť. Neopovrhovať maličkými.8A jestli ťa pohoršuje tvoja ruka alebo tvoja noha, odtni ju a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života chromý alebo okyptený, než aby si mal dve ruky a dve nohy a bol uvrhnutý do večného ohňa. 9A jestli ťa pohoršuje tvoje oko, vylúp ho a zahoď od seba. Lepšie ti je, aby si vošiel do života jednooký, než aby si mal dve oči a bol uvrhnutý do ohnivého pekla. 10Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Lebo vám hovorím, že ich anjelia v nebesiach ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 11Lebo Syn človeka prišiel, aby spasil to, čo bolo zahynulo. Zablúdilá ovca.12Čo sa vám zdá, keby mal niektorý človek sto oviec, a keby jedna z nich zablúdila, či nezanechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nejde a nehľadá tej zablúdilej? 13A keď sa stane, že ju najde, ameň vám hovorím, že sa jej viacej raduje ako tým deväťdesiatim deviatim nepoblúdilým. 14Zrovna tak, nie je vôľa vašeho Otca, ktorý je v nebesiach, aby zahynulo čo len jedno z týchto maličkých. Keby zhrešil brat...15A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, idi potresci ho medzi sebou a ním samým. Keď ťa počúvne, získal si svojho brata. 16A keby nepočúvnul, pojmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby na ústach dvoch svedkov alebo troch bolo postavené každé slovo. 17A keby ich nepočúvnul, povedz to cirkvi; a keby nepočúvnul ani cirkvi, nech ti je ako pohan a publikán. 18Ameň vám hovorím: Všetko, čo by ste sviazali na zemi, bude sviazané aj na nebi; a všetko, čo by ste rozviazali na zemi, bude rozviazané aj na nebi. 19A zase vám hovorím, že keď sa dvaja z vás shodnú na zemi o jakejkoľvek veci, za ktorú by prosili, stane sa im od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. 20Lebo kde sú dvaja alebo traja shromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede.
21Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, koľko ráz zhreší proti mne môj brat, a odpustím mu? Či do sedem ráz? 22Ježiš mu rečie: Nehovorím ti, že do sedem ráz, ale až do sedemdesiatsedem ráz. 23Preto je podobné nebeské kráľovstvo človeku kráľovi, ktorý sa chcel porátať so svojimi sluhami. 24A keď začal rátať, privedený mu bol jeden dlžník, ktorý mu bol dlžen desať tisíc hrivien. 25Ale, že nemal ako zaplatiť, rozkázal ho jeho pán predať i jeho ženu i deti i všetko, čo mal, a zaplatiť. 26Tedy padnul pred ním sluha, klaňal sa mu a hovoril: Pane, pozhovej mi, a všetko ti zaplatím. 27A pán toho sluhu, milosrdenstvom hnutý, prepustil ho a dlžobu mu odpustil. 28Ale ten istý sluha vyjdúc našiel jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžen sto denárov, a pochytil ho a hrdúsil hovoriac: Zaplať mi, čo si dlžen! 29Tedy padnul jeho spolusluha k jeho nohám, prosil ho a hovoril: Pozhovej mi a všetko ti zaplatím. 30Ale on nechcel, lež odišiel a hodil ho do žalára, dokiaľ by nezaplatil toho, čo bol dlžen. 31A keď videli jeho spolusluhovia, čo sa stalo, zarmútili sa veľmi a prišli a porozprávali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32Vtedy si ho zavolal jeho pán a povedal mu: Zlý sluha, všetok ten dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; 33či si sa teda i ty nemal zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa i ja zmiloval nad tebou? 34A jeho pán, rozhnevaný, vydal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil všetkého, čo mu bol dlžen. 35Tak i môj nebeský Otec učiní vám, keď neodpustíte jeden každý svojmu bratovi zo srdca ich previnení.
Ježiš v evanjeliu hovorí Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16,18-19). Dnes hovorí Ježiš učeníkom: „Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 18,18).
Autorita zväzovať a rozväzovať sa tak rozširuje na celé spoločenstvo. V prípade Petra slúžili tieto slová na potvrdenie dôležitosti jeho úlohy. Tá sa vykonáva v rámci cirkvi - ἐκκλησία [ekklesia] - teda spoločenstva Ježišových učeníkov. Tento rozmer spoločenstva je veľmi dôležitý, ako to môžeme vnímať v oboch prípadoch.
Ježiš v súvislosti s Petrom hovoril o vybudovaní spoločenstva, ktoré je jeho a aj v dnešnom úryvku sa hovorí o cirkvi. Grécke slovo ἐκκλησία [ekklesia], ktoré sa tu najčastejšie prekladá ako „cirkev“, sa vo všetkých štyroch evanjeliách nachádza len na týchto dvoch miestach - aj tento fakt nám podčiarkuje prepojenie obidvoch textov. Oba sú teda dôležité pre život spoločenstva Ježišových učeníkov. V ňom zaujíma Peter dôležitú úlohu, ktorú však nemôže vykonávať sám, ako je to vyjadrené v dnešnom texte.
Celé spoločenstvo sa podieľa na zväzovaní a rozväzovaní. Už pred dvoma týždňami sme povedali, že ide o rabínsky jazyk, ktorým sa vyjadruje autorita správneho vysvetľovania Božieho slova a zákona. Na tomto vysvetľovaní, teda na vyjadrení toho, čo to znamená patriť do spoločenstva tých, ktorí nasledujú Ježiša a žijú jeho evanjelium, sa má podieľať celé spoločenstvo Ježišových učeníkov.
Ak sme teda pred dvoma týždňami zdôrazňovali úlohu Petra v spoločenstve Ježišových učeníkov, dnešný text nás vedie k tomu, aby sme videli dôležitosť úlohy celého spoločenstva. Celé spoločenstvo sa podieľa na kryštalizovaní svojho smerovania. Hoci spoločenstvo potrebuje rozhodnutie Petra, on nemôže tak robiť v odtrhnutí sa od spoločenstva a spoločenstvo nemôže Petra nechať v zväzovaní a rozväzovaní osamoteného.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Prepustiť z väzenia - odpustenie
Matúš 18,21-35
21Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" 22Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
23Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. 24Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. 25Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.« 27A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. 28No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. 30On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. 31Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. 34A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
Pán velí odpúšťať. Kráľ, ktorý sa ráta so svojimi sluhami.
Odpúšťanie je kľúčom k uzdraveniu vzťahov.
Osobná skúsenosť s Božou mocou v spoločenstve
Dnes sa chcem podeliť o svedectvo, ako sa uberala moja cesta po útoku bývalej kolegyne a jej manžela. Odhovárali ma od Stana a od modlitebných skupiniek, ktoré Stano vedie, aj keď sa s ním nikdy osobne nerozprávali. Po tomto všetkom čo sa mi udialo a aj po zverení sa Stanovi, som nevedela nájsť tú správnu cestu, komu mám naozaj veriť. Keď som bola online napojená na jednej skupinke, Stano reagoval na niekoho a niečo a povedal niečo takéto: Keby máte takú vieru ako ja, tak ma nepotrebujete.
Nepovedal to z pýchy. Len chcel poukázať na to, že Ježiš koná cez našu vieru. V Stanovom živote sa viditeľne prejavuje Božia moc. Preto pre mňa tieto slová veľmi povzbudili a túžila som a stále túžim mať takú vieru ako má Stano. Ale keďže v mojom vnútri nastal veľký chaos a nebola som schopná sa pohnúť ani naľavo ani napravo, zostala som v strede so všetkým odpadom. Nič roztriedené. Obrovský smútok, sklamanie a nedôvera ľuďom. V tej chvíli som sa rozhodla, že nebudem počúvať nikoho. Takto sa začala moja výučba s Bohom. Čítanie Biblie, odkrývanie právd a porozumenie. Prehlbovanie vzťahu k Bohu skrze Ježiša, vedenie Božím Duchom.
Nebolo však dňa a ani nie je, aby mi Ježiš neukázal, čo Stano povedal a vysvetľoval. Vždy keď´som mala otázku, Ježiš mi na ňu odpovedal cez Stana, čo som vedela zo skupiniek. Po nejakom čase som cítila samotu a úpadok na duchu. Vedela som, že sa mám vrátiť do tejto Božej rodiny. To však satan nechcel. Nejaký čas som si to neuvedomovala, kto ma odrádza sa vrátiť. Po čase som si začala všímať okolnosti, ktoré sa diali. Začala som si klásť otázku. V pondelok, utorok vo štvrtok a ani v piatok nemávam nijaké vybavovačky alebo iné svetské veci. Iba v stredu, práve keď mávame našu skupinku. Satan použil moju rodinu, aby som sa na skupinku vôbec nedostala. Nejaký čas sa mu to darilo.
Božia moc je Božia moc a tú nepremôže nikto a nič. Pomaly som sa začala dostávať späť na skupinky. Najskôr to bolo na začiatok, potom koniec alebo v strede skupinky. Za tých pár zúčastnení na skupinke mi Ježiš a výučba s Ježišom cez Stana potvrdil, čo som sa naučila. Počúvaj, nie však všetkých. Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre toto prichádza hnev Boží na neposlušných synov. Nebuďte teda ich spoluúčastníci. Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite. Pozeraj, nie však všetko. Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! (Biblia - 1. Rozprávaj, nie však vždy. Sťa zlaté jablká na striebornom podnose je slovo vyrieknuté v pravý čas.
Odpúšťanie je základným pilierom kresťanskej viery.
Dôležitosť odpúšťania
Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil.
Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: Vráť, čo si dlžen! Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a vrátim ti. Ten však nebol ochotný, ale odišiel a dal ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. Tu si ho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?
Jeho pán sa rozhneval a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.