Kostoly zasvätené Kráľovnej Pokoja sú významné sakrálne stavby s bohatou históriou a jedinečnou architektúrou. Tieto kostoly sa nachádzajú v rôznych častiach Slovenska a slúžia ako dôležité duchovné centrá pre miestnych veriacich a pútnikov.
V nasledujúcom texte sa pozrieme na históriu a architektúru niektorých z týchto kostolov, vrátane kostola v Dudinciach, Prešove a Košiciach, a tiež na ďalšie významné sakrálne miesta, ako je kaplnka sv. Jána Máriu Vianney v Dolnej Bzovej a rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici.
Kaplnka sv. Jána Máriu Vianney v Dolnej Bzovej
V maličkej dedinke na strednom Slovensku, v Dolnej Bzovej, si pred 21 rokmi vybrali sv. Jána Máriu Vianneya za patróna kaplnky. Farnosť Podkriváň so 680 obyvateľmi sa rozprestiera neďaleko Detvy v obci, osadách a na lazoch. Od roku 1993 v nej administrátor Ján Salanci (65) spravuje dva kostoly - farský v Podkriváni, filiálny v Brestinej a tri kaplnky - na Mlákach, v Hornej a Dolnej Bzovej.
Filiálku Dolná Bzová delí potok do dvoch obcí (Podkriváň - Mýtna) i okresov (Detva - Lučenec). Žije v nej okolo 80 občanov, katolíkov aj evanjelikov, ktorí navzájom dobre nažívajú. Po spoločenských zmenách uvažovali o inom riešení, keďže nevyhovovali autobusové spoje a najmä starším farníkom päťkilometrová vzdialenosť.
V polovici 90. rokov bol hlavným projektantom Pavol Ižvolt z Púchova. Stavali ju svojpomocne, z milodarov farníkov a sponzorov, jedným z nich bol i vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Dielo s Božou pomocou dokončili na jeseň v roku 1999 a 7. mája 2000 posvätil kaplnku rožňavský biskup Vladimír Filo.
Obetný stôl, ambonu a sedes venoval a vyrobil z tuhárskeho mramoru miestny majster kamenár Ján Samaš. V čelnej strane obetného stola je vložená malá pozlátená kruhová schránka s relikviou z kostí svätca. Nad hlavným vchodom do kaplnky je vitrážové okno s podobou patróna kaplnky.
Kaplnka mala podobu biblickej Noemovej archy. Symbolizuje miesto záchrany v ťažkých biblických i našich časoch. Pretože nás nie je veľa a kaplnku sme si postavili sami, máme k nej blízky vzťah. Manželka mala skúsenosti s alkoholom v rodine, chcela práve preto arského svätca, ktorý mal vo svojej farnosti tiež do činenia s touto neresťou. Nakoniec zvíťazil sv. Ján Mária Vianney a jeho životopis si neskôr pri bohoslužbách spoločne naštudovali.
Podkriváň ako filiálka farnosti Divín sa spomína v roku 1716, v roku 1750 so súhlasom ostrihomského generálneho vikára Štefana Nedeckého postavili drevenú kaplnku. Odvtedy sa farnosť rozrástla o ďalšie osady a lazy, aj o viaceré sakrálne stavby. Od roku 1803 je dominantou obce Kostol sv. Martina, v roku 2007 sa tešili novému pastoračnému centru, zasvätenému rovnako sv. Martinovi.
Na vynovení kostolov a kaplniek svojpomocne pracovali domáci i dobrovoľníci z okolia, v roku 2000 opravili kaplnku na Mlákach, v roku 2016 kostol v Brestinej a v roku 2018 zrekonštruovali farský kostol, ktorý dostal novú vežu.
Kostol Kráľovnej Pokoja v Dudinciach
Samotné začatie výstavby nového kostola v Dudinciach bolo odsúhlasené Mons. arcibiskupom Jánom Sokolom, ktorý odobril návrh projektu Ing. arch. W. Hildebranda z Rakúska. Dňa 21. septembra 1992 bolo vydané stavebné povolenie a v tomto mesiaci sa začala samotná výstavba kostola. Osadenie stavebného kameňa, ako aj požehnanie pozemku vykonal arcibiskup Ján Sokol v roku 1992.
Boží chrám bol postavený za necelé dva roky firmou Pozemné stavby Nitra. Dňa 20. augusta 1994 Mons. Ján Sokol konsekroval kostol a oltár za účasti zástupcov mesta, zástupcov štátu, duchovenstva a množstva veriacich z celého Slovenska.
V prestížnej celoštátnej súťaži Stavba roka 1995 bolo odbornou porotou stavbe kostola udelené čestné uznanie za invenčné architektonické riešenie a architektonický výraz, za progresívne stavebno-konštrukčné riešenie, za kvalitu stavebnej realizácie. Vybavenie kostola bolo provizórne a postupne sa dopĺňalo. Kostol svojím riešením vytvára kontakt s vesmírnou oblohou cez sklenú klenbu. Architektonické riešenie je moderné a tvorí jeden celok.
Drevo na klenbe kostola, oltára a socha Panny Márie Kráľovnej Pokoja, ako aj drevená plastika krížovej cesty vytvárajú pocit pokoja a harmónie. Loď kostola je v tvare kríža.
Boli zakúpené štyri zvony, ktoré boli uliate majstrom zvonárom Jozefom Tkadlecom z obce Halenkov v roku 1994. Prvý zvon svätý Ján bol zhotovený z darov dudinských farníkov. Druhý zvon svätý Július bol zakúpený z prostriedkov veriacich Dudiniec. Tretí zvon svätý Bartolomej bol zakúpený z darov farníkov z Hontianskych Trstian. Štvrtý zvon Jozef bol zhotovený z darov duchovných pastierov Jozefa Vadoviča a Pavla Bachana.
Za pomoci štátnych orgánov bolo zaistené solárne vykurovanie zásluhou vtedajšieho ministra životného prostredia p. Zlocha. Na zakúpení stoličiek má zásluhu JUDr. Zoltán Sťahula, ktorý túto požiadavku adresoval ministrovi kultúry p. Kučerovi. Krížová cesta bola osadená v roku 1997 a zhotovil ju majster rezbár Jozef Líška, Malá Čierna (Rajec). Z ďalších zbierok veriacich sa v júni 2003 zakúpila drevená plastika sochy Panny Márie Kráľovnej pokoja, ktorá sa vypína nad oltárom. Pôvodná socha Panny Márie Fatimskej bola pánom arcibiskupom Sokolom darovaná inej farnosti.
Kostol Kráľovnej Pokoja v Prešove
Farnosť Kráľovnej pokoja v Prešove na sídlisku III bola zriadená Arcibiskupským úradom v Košiciach. Kostol Kráľovnej pokoja bol založený a vybudovaný vďaka požehnaniu základného kameňa pápežom Jánom Pavlom II. v Bratislave 22. apríla 1990. Farský kostol požehnal 30. apríla 1994 Mons. Alojz Tkáč.
Farnosť bola zriadená dekrétom arcibiskupského úradu 1. júla 1995, odkedy nadobudla právnu subjektivitu. Jej štatutárnym predstaviteľom bol vtedajší farár ThDr. Stanislav Stolárik PhD. Farský kostol konsekroval 8. augusta 1999 Mons. Alojz Tkáč. Farský erb požehnal 28. augusta 2005 Mons. Bernard Bober.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Požehnanie základného kameňa pápežom Jánom Pavlom II. | 22. apríla 1990 |
| Požehnanie farského kostola Mons. Alojzom Tkáčom | 30. apríla 1994 |
| Zriadenie farnosti dekrétom arcibiskupského úradu | 1. júla 1995 |
| Konsekrácia farského kostola Mons. Alojzom Tkáčom | 8. augusta 1999 |
| Požehnanie farského erbu Mons. Bernardom Boberom | 28. augusta 2005 |
Ďalšie posviacky:
- 1. 11. 1999 - Posviacku obnoveného organu vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie.
- 25. 10. 2008 - Požehnanie pozemku na výstavbu kostola na filiálke Sídlisko Železníky vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie. Stavba plánovaného kostola, nákresy (architektonická štúdia), ktorého u jeho pôvodného architekta existujú, sa dodnes nezačala.
- 25. 8. 2024 - Požehnanie nového organu vykonal Mons. Bernard Bober, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie.
Kostol Kráľovnej Pokoja v Košiciach
V Košiciach sa nachádza rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja, postavený v rokoch 1938 - 1939. Veža kostola je vysoká 32 metrov.
Už v časoch biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho sa zvažovalo o vrátení niekdajšieho košického kostola a kláštora františkánom, aby sa mohli opäť podieľať pastoračnou činnosťou na duchovnej starostlivosti rastúceho počtu katolíckych veriacich. Prekážkou tejto idey bolo to, že chýbali potrebné materiálne prostriedky na stavbu vhodnejších priestorov pre bohoslovecký seminár Košického biskupstva, zriadený práve v pôvodnom kláštore františkánov.
Biskup, vidiac potrebu výstavby nových kostolov na periférii rozrastajúceho sa sídelného mesta, zakúpil pozemok, aby na ňom dal postaviť nový kostol na počesť blahoslavenej Panny, ako Regine Pacis, tj. Kráľovnej pokoja. Jeho úmysel bol zmarený jeho smrťou v roku 1925. Vtedy sa vďační veriaci chopili veci a spustili zbierku na postavenie kostola Reginy Pacis na pamiatku tohto biskupa.
Výsledkom vytrvalosti a obetavosti bolo rozhodnutie kat. spoločenstva v roku 1938, že postaví kostol na najvhodnejšom mieste, na južnom území Košíc. Tam mestský úrad veľkodušne daroval na tento účel pozemok 100×40 m, v susedstve sociálneho domu. Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.
Za týchto priaznivých okolností sa začali práce: 9. júna 1938 sa uskutočnil prvý výkop a s promptným úsilím pokročili výkopy základov natoľko, že sa 29. júna mohli v prítomnosti veľkého počtu veriacich slávnostne posvätiť a umiestniť základné kamene. Obrad vykonal košický biskup, apoštolský administrátor Jozef Čársky spolu s dvoma otcami františkánmi.
Nový kostol a kláštor bol vďaka promptnej práci ukončený v roku 1939. Na vežu umiestnili kríž 11. júna 1939, posvätený košickým farárom Barnom [Barnabášom] Tostom. Kostol a jeho zvon posvätil nový košický biskup Dr. István Madarász 17. septembra 1939. Kostolná veža je vysoká 32 m. Obrady, konané vo svätyni, vyvýšenej o päť schodíkov, je vidieť z každého miesta kostola.
Obrovský mozaikový obraz v pozadí z kameňa vytesaného hlavného oltára zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Kráľovnú Pokoja, nad ňou s holubicou, predstavujúcou sv. Ducha, vznášajúcou sa uprostred lúčov medzi anjelmi. Nachádza sa tu nápis: Regina pacis ora pro nobis. - Tervezte és kivitelezte Pálka József aranykoszorús üvegfestészete. Budapest 1940. [Kráľovná pokoja, oroduj za nás. - Obraz naprojektoval a vyhotovil maliar na sklo 3, zlatým vavrínom ocenený József Pálka. Budapešť 1940.] Bočné oltáre lode: na strane čítaní [ambonu]: oltár sv. Terezky z Lisieux ako dar Oltárnej jednoty a oltár sv. Antona Paduánskeho. Obraz na ňom je dielom umeleckého maliara Sándora Deéd-a. Oltár na evanjeliovej strane - oltár sv. Františka z Assisi ako dar františkánov tretieho rádu.
V roku 1940 zostavený organ na chóre darovala kedysi firma Rieger biskupovi dr. Fischer- Colbriemu. Kostol v rovnakom roku zariadili z verejnej zbierky aj ohrievačom vzduchu.
Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho. Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta.
Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici
Spomenuti... Nitrianska Blatnica leží na úpätí „Považského Inovca“. Obec sa spomína už v roku 1185. V roku 1787 mala 81 domov a 543 obyvateľov. 800 ročná história obce úzko súvisí s históriou troch kostolov Nitrianskej Blatnici. Sú to: románska rotunda sv. Juraja pod Marhátom, farský kostol sv. Mórica - mučeníka a dnešný kostol Povýšenia sv. Kríža.
Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. Biskup Anton Révay vizitátor farnosti nitriansko-blatnickej z roku 1755 o kostole sv. Juraja uviedol: „v blízkych horách je kostol zasvätený sv. Jurajovi mučeníkovi. Každoročne, počnúc rokom 1530, na sviatok sv. Juraja slúži sa v ňom sv. omša spojená s odpustkami. V XVIII. Storočí žili pri tomto chráme pustovníci, posledný z nich Viktor Zimányi. V roku 1802 zanechal obnos 104 zlatých, aby sa slúžili v kostole sv. Juraja fundačné sväté omše okrem sviatku sv. Juraja“.
Architektonický prieskum objektu ukázal ďalšie zaujímavosti, ba smelo možno povedať prekvapenia. Kostol má oveľa staršie múry, ako sa dalo predpokladať. Nielen samotné základy, ale aj múry takmer do výšky 6,5 metra boli postavené najneskôr v XI. storočí, možno aj skôr. Keď si odmyslíme vežu a pustovňu, pristavenú ku kostolu v období baroka, zistíme, že objekt má rotundový pôdorys. Priemer presbytéria je 3,65 m, priemer lode je presne dvojnásobok 7,30 m. hrúbka múrov je 0,73 m. Také isté rozmery základov boli zistené aj na staroslovanskej rotunde v Ducovom (iba čosi vyše 6 km na západ, krížom cez hory), ale i na rotunde v Mikulčiciach na Morave.
Na okolí rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici bolo vykopaných do 150 hrobov staroslovanského cintorína neďaleko odtiaľ zatiaľ dva staroslovanské dvory, datované materiálovými nálezmi od IX. až XIII. Objavené dvory boli kedysi chránené pred nepriateľskými útokmi mohutnými palisádami.