O turčianskej dedinke Kláštor pod Znievom som sa prvýkrát dozvedel na hodine dejepisu a slovenčiny ako o mieste, kde bolo založené prvé slovenské katolícke gymnázium. A zase na hodinách seminárov zo stredovekých dejín, to bolo o založení kláštora, ktorý v tom období okrem iného plnil významnú funkciu. Ako posledný skvost ma zaujal hrad na vrchu Zniev, ktorý sa rovnako ako kláštor, dostal do názvu obce. No prísť a pozrieť si to tu, je častokrát ťažšie ako samotný výstup na hrad. Doprava priamo do dediny je slabá a železničná zastávka, je zase 4 km vzdialená. Preto mi Zniev ostával na vhodnú príležitosť.
Obec Kláštor pod Znievom nájdete len pár kilometrov od Martina v regióne Turiec. Obec má naozaj bohatú históriu. Miestny hrad bol dokonca sídlom kráľa Bela IV. a v polovici 13. storočia dostal Kláštor pod Znievom prvé mestské právo v Turci.
Turistické trasy a zaujímavosti
Ponúkame vám tipy na turistické trasy a zaujímavosti, ktoré môžete v Kláštore pod Znievom a jeho okolí objaviť:
Trasa Kláštor pod Znievom - Znievska kalvária - Hrad Zniev a späť
Prišla po dlhom čase, keď sme s kamošom a hikingackym kolegom Mišom, mali v jednu nedeľu poobede nevyužitý časový priestor a vtedy mi napadol práve Zniev a keďže Mišovi nerobilo problém tam opäť zájsť, tak sme teda vyrazili. Vďaka tomu, že je motorizovaný, sme sa krásnou „turčianskou záhradkou“ dostali do obce a po zaparkovaní sa vydali najprv na hrad. Ako bolo napísané na smerovníku, tak hore to nemalo byť ani dlho, ani nejaký strašný výstup. Ako sme začali po zelenej, hneď v sedle, kde sme našli hrajúcu sa rodinku, sme odbočili ku kalvárii z roku 1729. Bola naozaj pekná, zaujal najmä obranný múr s pár kaplnkami.
Znievska kalvária
Ako sme sa neskôr dozvedeli z infotabule, celý kopček bol niekedy vyholený, resp. nerástli tam stromy ako teraz, a tak bolo pekne vidieť nielen samotný kalvársky kostol sv. Kríža, ale aj jednotlivé kaplnky so zastaveniami krížovej cesty. Dosť na neuverenie, že tomu tak niekedy bolo. Nečudoval by som sa, keby kopec nechali zarásť komunisti, aby nebolo vidieť... Vrátili sme sa späť do sedla a pokračovali priamo na hrad. Zelená značka zväčša kopírovala starú prístupovú cestu na hrad, a tak nebolo veľmi problematické ňou ísť. Ale vystupovali sme príjemnými lesnými chodníčkami.
Výstup na Hrad Zniev
Aj keď chodník vedie lesným terénom, ukážu sa výhľady a to najprv juhozápadným smerom a neskôr zase severným až polkruhovým smerom s dedinou Kláštor pod Znievom ako na dlani. Ďalšou zaujímavosťou je kaplnka sv. Margity Uhorskej, ktorá však nie je typická s malým priestorom pod strechou, ale tvorí ju len asi metrový kamenný múrik, ktorý je ukončený alebo zatvorený mriežkami. Pred nimi sú lavičky na posedenie. To je v časti kopca, ktorý začína zdobiť alebo skôr zavádzať kamenný hrebienok, ktorý miestami sťažuje postup. Ale vyslovene problém tu za sucha nie je, horšie je to asi po daždi, či snehu. No oveľa zaujímavejšie by bolo si predstaviť ako sa cez tieto miesta za hradných čias dostávali vozy hore na hrad.
Znievska jaskyňa a hrad
Posledný úsek vedie chodníkom okolo Znievskej jaskyne, kde asi každému tulákovi napadne, či by tu nemohol prespať. Odtiaľ chodník zabočil a čoskoro sme sa dostali na čistinku, ktorú spomínal Mišo o čosi nižšie a kde z vrchu vykukovali celkom dobre známe hradby veže Nebojsa (donjon) hradu Zniev. Prvé zmienky o hradE, zvanom aj Turiec, sú z roku 1243 a neskôr sa stal komitétnym hradom, ale po vyčlenení Turca ako samostatnej stolice z veľkej Zvolenskej, sa sídlom nestal Zniev, ale Sklabiňa na opačnej strane Turčianskej kotliny. Preto hrad upadal a časom menil majiteľov.
Počas povstaní bol obsadený rebelmi a to mu iste nepomohlo. Keďže veľa z neho neostalo, ak nepočítam vežu Nebojsa (donjon), tak po vyšliapaní posledných metrov na jeho plošinu, sú najväčšou devízou miesta polkruhové výhľady, pretože zadná časť je zalesnená a z časti krytá aj murivom, a to na časť Lúčanskej časti Malej Fatry, Krivánskej a Veľkej Fatry.
Výstup na vrchol Znieva
Vrátili sme sa pod hrad a pokračovali úzkym chodníkom na samotný vrch kopca Zniev, ktorý je asi 9 minút chôdze ďalej. Tu sme stretli ďalších turistov, ako aj na samotnom vrchu Znieva. Odtiaľ je výhľad na koniec doliny smerom na Vrícko a Vríčanské sedlo, samozrejme s nezameniteľným Kľakom. Trochu sme si tu oddýchli, najedli a Mišo stihol telefonicky niekomu zagratulovať. Keďže tu bola jedna partia ľudí, tak sme sa tu nezdržiavali a pobrali sa naspäť rovnakou cestou, dávajúc si bacha, aby sme to neurýchlili aj zadkom.
Mestečko Kláštor pod Znievom
Keď sme zišli dole, išiel som si omrknúť zvyšok atrakcií na pamiatky veľmi bohatej obce. Ako „Villa sancti Ypoliti„ spomína sa v roku 1113, a tak nedávno oslavovala 900. výročie prvej písomnej zmienky. O viac ako sto rokov neskôr bolo založené turčianske prepošstvo, ktoré plnilo funkciu hodnoverného miesta (locca credibilia). Pre neznalých stručne, hodnoverné miesta boli miesta, ktoré plnili funkciu dnešných notárskych, ale aj katastrálnych úradov. Kláštor však, žiaľ, nie je prístupný verejnosti, a tak sa naň dá pozrieť len z ulice a už keď som chcel len zazrieť do dvora, tak sa pýtali, čo tam chcem.
Tak som sa tam ďalej neobšmietal a vrátil sa do centra, kde sú ďalšie zaujímavosti ako prvé katolícke slovenské gymnázium založené v roku 1873. To pre maďarizačné snahy slúžilo len jeden ročník. Okrem kláštora a hradu je dominantou obce rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1260. Vedľa neho sú rôzne historické budovy, z ktorých ma zaujala najmä bočná brána do dvora fary. Žiaľ, je schátraná ako niekoľko historických budov na námestí tohto bývalého mestečka, ktoré ako prvé z turčianskych získalo mestské právo. Asi v strede námestia, ktoré rozdeľuje na dve časti Znievsky potok, sa nachádza historická budova požiarnej stanice, ktorá je postavená práve nad potokom. O kus vedľa je zase krásne upravené súsošie nejakého svätého. Nižšie sa ešte nachádzajú historické domky. A v podstate na konci obce, keď som nasadol do auta a vydali sa naspäť, som ešte donútil Miša zastaviť a trochu sa vrátiť k ďalšej krásnej Božej muke, ktorých je po Turci iste neúrekom.
Nové atrakcie v Kláštore pod Znievom
V tejto obci uprostred Turca je naozaj čo obdivovať. Nájdete tu kláštor, Hrad Zniev a taktiež dve nové atrakcie. Jednou je obria lavička Gardeon a druhou hojdačka s výhľadom na Zniev. A práve posledné dve spomínané sme si konečne pozreli aj my.
Obria lavička Gardeon
Ak sa vyberiete na lavičku a hojdačku, tak môžete prísť aj autom. Zaparkovať môžete pri miestnom futbalovom ihrisku, alebo priamo pod kopcom na malej lúke. Tu sa môže miesto na parkovanie hlavne cez víkend dosť rýchlo zaplniť. Lavičku vidieť už z diaľky a po zaparkovaní sa k nej dostanete približne za 5 minút. Cestu do mierneho kopca zvládnu samozrejme aj malé deti.
Podľa autorov - „Na veľký kopec sa predsa hodí veľká lavička. Malú by tu ani nebolo poriadne vidno,“Ak si na nej chcete posedieť, budete sa na ňu musieť vyšplhať. Ale nie je to nič náročné. A keď už budete hore, tak sa vám naskytne nádherný výhľad na obec Kláštor pod Znievom, okolitú prírodu, zrúcaninu Hradu Zniev i samotný vrch Zniev.
Hojdačka s výhľadom na Zniev
Ale lavička nie je to jediné, čo sa tu oplatí vidieť. Určite vybehnite na kopček nad lavičkou. Nachádza sa tam totiž parádna hojdačka. Nájdete ju po pravej strane v malej hore. Podľa nej aj dostala svoje meno - volajú ju hôrdačka. Na kopček vyšliapete od lavičky za menej ako 10 minút, takže ďalšie pekné miesto, ktoré vôbec nie je ďaleko. Z hojdačky je podobný výhľad ako z lavičky, ale bonusom je práve to hojdanie. Určite sa zabavia aj dospeláci.
A keď už budete v okolí Martina, určite sa oplatí navštíviť aj jednu z krásnych dolín. Za nás odporúčame Gaderskú dolinu, ktorá patrí medzi najkrajšie v Turci.A výlet môžete ukončiť v Múzeu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch, kde sa pravidelne konajú rôzne kultúrne podujatia.
KLÁŠTORISKO - SLOVENSKÝ RAJ (MONASTERY - SLOVAK PARADISE) 4K
História Znievskeho hradu
Hrad Zniev alebo Turčiansky hrad sa prvýkrát spomína v listine, ktorú vydal uhorský kráľ Belo IV. v roku 1243 ako „castrum Turus“. Od polovice 13. storočia bol hrad používaný na administratívne účely, aj preto sa nazýva Turčiansky. Sídlil tu tzv. Turčiansky komitát, ktorý spadal pod Zvolenskú župu. Po osamostatnení Turčianskej stolice význam hradu klesol a bol premenovaný na Zniev.
Hrad bol dvojdielny s murovaným kamenným opevnením. Ďalší osud hradu v 15. a na začiatku 16. storočia poznačili vojenské udalosti spojené s mocenskými bojmi o uhorský trón. Pri ťažení Ferdinanda I. Habsburského, respektíve jeho generála Katzianera, v roku 1532 bol hrad spolu s kláštorom dobytý a ťažko poškodený. Vtedy bola zničená a už neobnovená horná časť hradu, dolný hrad aj naďalej udržiavali. Jeho hlavnú obytnú budovu na konci stredoveku tvorila trojpodlažná palácová stavba, ktorá vznikla rozšírením staršej obytnej veže.
Nový majiteľ hradu František Révay (od roku 1538) hrad prikázal opevniť. Potom až do začiatku 17. storočia hrad často menil majiteľov. Približne v tom období došlo k renesančnej prestavbe paláca - rozšírením stredovekej stavby a prístavbou obrannej hranolovej bašty pri vstupe vznikla pozdĺžna budova, zastrešená šesticou priečnych valbových striech. Okrem bašty zabezpečovali obranu objektu strieľne prelomené v parapetoch okien. Nad vstupom s padacím mostom bola na poschodí situovaná kaplnka a archív, pričom do priekopy na západe ústila z obytných priestorov väčšina prevétov. Terénne priehlbiny na ploche priľahlého nádvoria naznačujú, že k tejto stavbe patrili ešte ďalšie, zrejme hospodárske a dnes už úplne zaniknuté budovy.
Hradu však stále chýbalo moderné opevnenie odolávajúce delostreľbe, preto bol konventný archív premiestnený. Hrad potom využívali ako útočisko jezuiti. Ešte v polovici 18. storočia hrad udržiavali a strážili dvaja strážnici. Jeho zánik sa predpokladá niekedy po roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. Po opustení sa hrad rýchlo rozpadal a do dnešných dní sa zachovali len zvyšky muriva dvoch podlaží paláca.
Povesť o tatárskom obliehaní Znieva
Keď v bitke pri rieke Slanej v roku 1241 porazili Tatári uhorské vojsko kráľa Bela IV., samotný kráľ ledva unikol vlastnej smrti a dal sa na útek. Na hrade Zniev ho dohnali Tatári, ktorí hrad obkľúčili a zaútočili naň. Na hradby hradu dorážala vlna tatárskych vojsk za vlnou, šípy z tatárskych lukov však nedokázali narušiť pevné kamenné múry. Keď nemohli hrad dobyť, rozhodli sa, že jeho obrancov nechajú vyhladovať, kým sa sami nevzdajú a nevydajú im uhorského kráľa. Kráľ zatiaľ smutne sedel v jednej z hradných komnát a rozmýšľal, čo si počne. Od hladu stál ledva na nohách a jeho posádka na tom nebola lepšie.
Zrazu sa v komnate otvorili dvere na mieste, kde si ich nikto dovtedy nevšimol a z tajnej chodby vykročil neznámy sedliak. Na stôl položil plný kôš rakov a k nim ešte aj dve pečené prasiatka. Kráľovi povedal, aby jedným prasiatkom nakŕmil vyhladovaných obrancov hradu, ale to druhé prasiatko nech vyhodia Tatárom cez hradby, čím ich oklamu, že na hrade je ešte potravín dosť. Lesť skutočne zapôsobila a Tatári od hradu odtiahli.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
Ak hľadáte ďalšie miesta na výlet v okolí Kláštora pod Znievom, určite navštívte:
- Turčianske Teplice - kúpeľné mesto s termálnymi prameňmi
- Blatnický hrad - zrúcanina hradu s bohatou históriou
- Gaderská dolina - jedna z najkrajších dolín v Turci
- Martinské hole - lyžiarske stredisko a turistická oblasť
- Múzeum slovenskej dediny - skanzen v Jahodníckych hájoch pri Martine
Malebná Turčianska kotlina láka na svoje turistické bohatstvá, kúpeľný život, ale i zo súdka histórie má skutočne čo ponúknuť.