Igor Cingeľ je známy ako gréckokatolícky farár v Trenčíne, ktorý spravuje aj farnosť Prievidza. Okrem svojho pastoračného pôsobenia sa aktívne zúčastňuje na rôznych spomienkových podujatiach a angažuje sa v cirkevnom živote na Slovensku.
Mapa rozšírenia gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Pôsobenie v Trenčíne
Práce na výstavbe nového gréckokatolíckeho kostola v Trenčíne sú v plnom prúde. Stavebná firma už pracuje na základoch farskej budovy a kostol by mal mať kapacitu 140 miest. Výstavba gréckokatolíckeho chrámu by sa mala skončiť v júli 2015 a náklady cirkev vyčíslila na 600-tisíc eur.
Predaj pozemkov vo výmere približne 630 metrov štvorcových pre gréckokatolícku cirkev schválili trenčianski mestskí poslanci ešte v septembri v roku 2012. „A to za celkovú sumu 35-tisíc eur. Na západnom Slovensku je gréckokatolíckych chrámov veľmi málo. Najbližší je v Žiline, ďalší v našom hlavnom meste. Najviac sa ich nachádza na východnom Slovensku, kde je najviac ľudí hlásiacich sa ku gréckokatolíckemu náboženstvu. Trenčiansky chrám bude za posledných dvesto rokov jediným od základov postaveným chrámom mimo východného Slovenska. „V Bratislave chrám darovala našej cirkvi rímskokatolícka cirkev a v Žiline chrám prerobili z bývalej budovy škôlky,“ vysvetlil Cingeľ.
Podľa jeho slov by v Trenčíne nemal byť problém s naplnením kapacity kostola. Výstavba gréckokatolíckeho chrámu by sa mala skončiť v júli 2015. Pozemky, ktoré sú v susedstve nového chrámu, vlastnia aj rôzni súkromníci. O výstavbe s nimi cirkev už komunikovala. „Všetci susedia sa vyjadrili pri územnom konaní. Ich požiadavky sme splnili a pri stavebnom konaní sa už nik zo susedov neodvolal,“ dodal Cingeľ.
Po dvesto rokoch to bude prvý nanovo postavený gréckokatolícky chrám na západnom Slovensku.Kostol by mali postaviť za štrnásť mesiacov.
Ilustračný obrázok: Gréckokatolícky kostol.
Účasť na spomienkových podujatiach
Igor Cingeľ sa zúčastnil na spomienke na Tábor nútenej práce Nováky (TNP). Konfederácia politických väzňov Slovenska a Gréckokatolícka cirkev, farnosť sv. Sedmopočetníkov Prievidza pripravili 21. Spomienka sa začala gréckokatolíckou svätou liturgiou vo Farskom kostole Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, Kráľa vesmíru v obci Koš, v ktorej blízkosti sa nachádzal Tábor nútenej práce Nováky. V Koši ho privítal miestny rímskokatolícky farár vdp. František Krnáč.
Otec Igor Cingeľ v homílii spomenul gréckokatolíckych kňazov, ktorí boli väznení v TNP Nováky pretože odmietli podpísať prestup na pravoslávie. Všetci títo kňazi, ani za cenu mnohých súžení, sa nezriekli vernosti Ježišovi Kristovi a Cirkvi. V TNP Nováky sa podľa štatistiky z júla 1950 nachádzalo až 60 kňazov, z toho polovica boli gréckokatolícki kňazi a rehoľníci. V homílii o. Igor Cingeľ spomenul osobné výpovede kňazov a ich príbuzných: o. Miróna Petrašoviča, o. Alexandra Schudicha a o. Mikuláša Sigetiho. Na slávnosti boli prítomné aj 3 deti so svojimi rodinami posledne spomenutého o. Mikuláša Sigetiho a vnučka o. Andreja Zimu.
Po sv. liturgii sa prítomní presunuli do budovy Obecného úradu, kde ich v mene starostu Obce Koš Štefana Závadinku privítala Zuzana Čičmancová, ktorá zároveň odovzdala v mene starostu knihy a pohľadnice obce. Nasledovali samotné svedectvá bývalých politických väzňov. Keďže podobný trestanecký tábor sa nachádzal aj v Handlovej, svoje spomienky naň predniesol Jaroslav Žilák, ktorý zároveň opísal prácu väzňov v bani. Ako posledný hovoril Jozef Čapuška, ktorý opísal veľkú vzburu veriacich na obranu kňaza v Drahovciach, aké sa pred 65 rokmi konali po celom Slovensku a mnohí ich účastníci boli odsúdení na Tábor nútenej práce Nováky.
Účastníci následne navštívili miesto, kde sa TNP nachádzal a ku krížu položili kvety z úcty voči všetkým väzňom, ktorí sú tam pochovaní, pretože prevoz tela do rodnej obce nebol povolený. Prítomní si vypočuli opis tábora od kanonika Karola Körpera, ktoré prečítal Stanislav Pátek. Modlitbu za zosnulých predniesol miestny farár vdp. František Krnáč. Popoludní nasledovala prehliadka Hornonitrianskeho banského skanzenu - Bane Cigeľ. Do bane sa odviezli banským vláčikom a vypočuli si odborný výklad banských sprievodcov.
TNP Nováky bol zriadený v roku 1941 a pôvodne slúžil na internáciu Židov, po II. svetovej vojne zasa Nemcov. V období komunistického režimu v ňom boli väznení politicky nespoľahliví občania bez rozsudku, len na základe výmeru Krajského národného výboru. Veľké skupiny tvorili roľníci - obete násilnej kolektivizácie, veriaci, ktorí bránili svojich kňazov, ako aj samotní kňazi. Po zrušení TNP v roku 1951 boli v tábore väzni a napokon príslušníci PTP. V roku 1949 boli do TNP Nováky privezení baziliáni po zrušení ich kláštora v Prešove. Boli medzi nimi aj o. Ján Marián Potaš, o. Jozef Ernest Homičko a ďalší bratia a novici. Početnou skupinou v TNP Nováky v roku 1950 boli gréckokatolícki kňazi, ktorí odmietli podpísať prestup na pravoslávie.