Považská Bystrica, mesto s bohatou históriou, zohralo významnú úlohu v udalostiach Slovenského národného povstania (SNP). Poďme sa pozrieť na dôležité míľniky v dejinách tohto mesta a jeho farnosti, ako aj na udalosti SNP, ktoré ho ovplyvnili.
Považská Bystrica - letecký pohľad.
Prvá písomná zmienka a vývoj farnosti
Prvá písomná zmienka o meste Považská Bystrica pochádza z roku 1250, kedy sa v spise CLERIDIOCESIS NITRIENSIS udáva, že v obci bola fara. Častokrát sa spomína rok 1209 ako rok prvej písomnej zmienky, tento údaj však nie je zatiaľ podložený žiadnym dokumentom.
Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu. Ako filiálky už oddávna patrili do farnosti obce: Moštenec, Kostolec, Kvášovský majer, Zemiansky Kvášov, Milochov, Podmanín, Praznov, Považská Teplá, Vrtižer, Zálužie a Záskalie. Až do 18. storočia patril do farnosti aj Prečín. V 19. storočí sa spomínajú Sihoťský majer, Zálužský majer, samoty Kúnovec a Galanovec. Vrchteplá bola presunutá pod túto farnosť na začiatku 20. storočia. V súčasnosti má farnosť Považská Bystrica tieto filiálky: Milochov, Podmanín, Praznov a Zemiansky Kvašov.
Do farnosti patria sídliská resp. Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti.
V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov. Katolícky dom bol daný do bezplatného užívania cirkevnej škole, ktorá si tam zriadila telocvičňu, školskú jedáleň, špeciálne, jazykové učebne.
V prvý deň roku 2009 žilinský biskup Mons. Tomáš Galis zriadil vo svojej diecéze novú farnosť Považská Bystrica - Rozkvet. Pri sv. omši, ktorú biskup celebroval v Kostole sv. Heleny na sídlisku Rozkvet, na ktorom žije približne 11 000 ľudí, v homílii priblížil postoj Panny Márie Bohorodičky podľa slov z Lukášovho evanjelia: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“. Na záver sv. omše kancelár biskupskej kúrie Mons. Michal Baláž prečítal dekrét ustanovenia farnosti, ktorým diecézny biskup zveruje pastoračnú starostlivosť o novú farnosť Rehoľnej spoločnosti Misionárov Saletínov.
Rehoľa Saletínov vznikla v polovici XIX. storočia vo Francúzku v dôsledku zjavenia sa Panny Márie 19. 09. 1846 v La Salette. V Považskej Bystrici pôsobia Misionári Saletíni od roku 1990. Ako poznamenal zástupca provinciála Piotr Cieplak jeho spolubratia pôsobia na Rozkvete už 18 rokov. v službe pre spásu sveta.
Významné udalosti v histórii mesta
- 1458: Kráľ Matej Korvín daroval hrad Bystrica Ladislavovi Podmanickému a jeho rodine.
- 1595 - 1604: Stavba kaštieľa Orlové.
- 1631: Stavba renesančného kaštieľa Burg.
- 1700: Veľký požiar zničil takmer celé mesto.
- 1883: Do prevádzky bola daná železnica z Bratislavy do Žiliny.
- 1946: Považská Bystrica bola povýšená na mesto.
Kostol Navštívenia Panny Márie
História Kostola Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici siaha do 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považského hradu a panstva Ján Podmanický. Bol postavený v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V roku 1913-1914 bola veža zastrešená cibuľovou konštrukciou barokového tvaru. K zásadnej prestavbe kostola na trojloďovú stavbu s dvoma vežami sa pristúpilo v roku 1940. Z pôvodnej stavby zostalo zachované presbytérium, veža a severná časť obvodného muriva lode. Novodobé vitrážové okná sú vyhotovené podľa návrhu Vincenta a Viery Hložníkovcov z roku 1951.
Vo vestibule kostola sú v stene zabudované epitafy - renesančný epitaf Rafaela Podmanického z roku 1558, neskororenesančné epitafy Žigmunda Balassu a jeho manželky kňažnej Alžbety Zborowskej z obdobia okolo roku 1620.
Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. V strede je výjav navštívenia Panny Márie. Vpravo je zobrazený kľačiaci pápež, pápežská tiara, zemeguľa s tromi klasmi; na zem zostupuje anjel s olivovou ratolesťou, prinášajúci pokoj. Vľavo sú štyria prichádzajúci anjeli: prvý nesie ľaliu (Gabriel), druhý meč a štít (Michal). Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka.
V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica. Naľavo smerom k mramorovej kazateľnici je bočný oltár so sochou sv. V pravej bočnej lodi maľba na stene nad oltárom zobrazuje udalosti Pánovho umučenia: dominuje Kristus na kríži, ďalej Posledná večera, Ježiš v Getsemanskej záhrade, Judášova zrada, Petrovo zapretie, Ježiš pred veľradou, v hornej časti Ježiš pred Pilátom, bičovanie, korunovanie tŕním, Ježiš nesúci kríž. Vitráže nad bočným vchodom zobrazujú sv. Juraja, sv. Moniku a sv. Mikuláša; loď je doplnená obrazmi sv. Pátra Pia a bl.
Presbytérium a zadná časť ľavej bočnej lode sú z pôvodného gotického kostola, ktorý bol oveľa nižšie od terajšieho, preto sa k týmto častiam zostupuje po 6 schodoch. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv.
Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov. Môžeme si tu tiež všimnúť renesančný portál z vchodu do dnes už nejestvujúcej sakristie (naľavo pri pastofóriu).
Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria). Po obvode presbytéria je sedem goticky lomených okien s čiastočne zachovalými kružbami. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktoré dosadá do polygonálnych prstencov. Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor.
Predná trojica okien ľavej bočnej lode znázorňuje Ježišovo zvestovanie, narodenie a obetovanie v chráme. Na oknách v strede je zobrazený Ježiš v Getsemanskej záhrade, Sedembolestná pod krížom s Ježišom a Veronika na krížovej ceste. V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Nad vchodom do tejto kaplnky bolo v r. 1999 umiestnené súsošie Ukrižovania od žilinského sochára Jozefa Antona Weismanna, ktoré sa pôvodne nachádzalo vo fasádovom výklenku z vonkajšej strany kostola pri hlavnom vchode; keďže bolo mnohokrát terčom vandalizmu, po reštaurovaní bolo premiestnené do vnútra kostola. V ľavej bočnej lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Terézie Ježiškovej a sv.
Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov. Predsieň kostola zdobia 3 epitafy (náhrobníky) bývalých bystrických zemepánov. Pôvodne boli asi v krypte pod kostolom. Prvý - Rafaela Podmanického, známeho prepadmi, lúpežami a drancovaním. Druhý epitaf zobrazuje Žigmunda Balassu, tretí Alžbetu Zborovskú. Nachádzajú sa tu tiež dva reliéfy, ktoré boli pravdepodobne čiastkami týchto náhrobníkov; zobrazujú sv. Petra s knihou a kľúčom a dve ženské postavy.
Zaujímavosťou tohto kostola sú dve rozdielne veže. Staršia veža je pôvodná; jej vzhľad sa častejšie menil. V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.
Kaplnka sv. Heleny na Rozkvete.
Kaplnka sv. Heleny
Na kopci prezývanom Helena dal gróf Szapáry postaviť barokovú kaplnku s dvoma oltármi. V roku 1728 dal postaviť gróf Peter Sapáry na kopci nad mestom Považská Bystrica barokovú kaplnku zasvätenú sv. Helene. Kaplnka je jednoloďová s rovným uzáverom presbytéria, za ktorým sa nachádza veža. Vnútorné priestory sú zaklenuté krížovými klenbami.
Kaplnka bola v minulosti odsúdená na zničenie. Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.
Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti.
Kalvária
V roku 1805 postavili na kopci nad cintorínom kalváriu s výjavmi z krížovej cesty, súsoším ukrižovania a kaplnkou sv. Kalvária v Považskej Bystrici bola postavená v rokoch 1805-1807 nad starým cintorínom na vŕšku kedysi nazývanom Háj. Kaplnky so zastaveniami sú postavené po oboch stranách chodníka. Krížová cesta končí na kopci, kde je postavená klasicistická Kaplnka sv. Márie Magdalény. Bola posvätená v roku 1806 prečínskym dekanom Jánom Hôrkom.
Z pôvodných 12 alebo 13 zastavení sa čiastočne zachovalo len osem kaplniek.
Kalvária v Považskej Bystrici.
Socha sv. Jána Nepomuckého
Kamenná klasicistická prícestná socha sv. Jána Nepomuckého v Považskej Teplej v časti Zálužie vznikla v roku 1815. Patrí k najstaršej stavebnej pamiatke v obci. Nápis na podstavci v preklade znie: „ Zasvätiac Tvojej spravodlivej cti. Skuteční ctitelia. L. V.
Považská Bystrica a Slovenské národné povstanie
O Slovenskom národnom povstaní nemožno hovoriť bez pripomenutia medzníkov, ktoré mu predchádzali a bez ktorých by sa nebolo uskutočnilo.
V dňoch 14. a 15. marca 1939 zanikol prvý spoločný štát Čechov a Slovákov, Československá republika. Nový štát na mape Európy, Slovenská republika (ako sa od 21. júla 1939 po prijatí ústavy začal nazývať) vznikol z vôle hitlerovského Nemecka, čo výrazne ovplyvnilo jeho následný vnútropolitický i zahraničnopolitický vývoj.
Spojenectvo medzi Nemeckom a mladou Slovenskou republikou sa prejavilo krátko po vypuknutí 2. svetovej vojny, keď sa, síce len malá časť, novovzniknutej slovenskej armády zapojila do ťaženia proti Poľsku. Keď sa 22. júna 1941 začala pod krycím názvom Barbarossa nemecká invázia do Sovietskeho zväzu, v zmysle vzájomných spojeneckých zmlúv sa k nej pripojila aj Slovenská republika. Už 24. júna 1941 prekročila slovenská armáda hranice a zapojila sa do vojny proti Sovietskemu zväzu. Východným frontom prešlo približne 100 tisíc slovenských vojakov a dôstojníkov.
Vazalský vzťah medzi Nemeckom a Slovenskom sa neprejavoval len v účasti Slovenska vo vojne, ale vo všetkých oblastiach priemyslu, hospodárstva, zahraničnej politiky, známe sú snahy Nemecka o zavedenie ríšskej marky ako platidla, podobne ako sa stalo v Protektoráte Čechy a Morava. Práve spojenectvo s nacistickou treťou ríšou, totalitný systém (jedinou povolenou politickou stranou bola HSĽS), či prenasledovanie (i keď v porovnaní s inými krajinami výrazne miernejšie) opozície a neochota zmieriť sa s rozpadom Československej republiky, vďaka ktorej sa Slováci vymanili z neúprosnej maďarizácie, sa časť občanov československého zmýšľania zapojila už v roku 1939 do odboja a neskôr aj do SNP.
Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944, ako reakcia na príchod okupačných nemeckých jednotiek, ktoré prišli spacifikovať stále sebavedomejšie partizánske skupiny, ktoré sa, najmä po príchode sovietskych partizánskych organizátorských skupín, dopustili viacerých incidentov, z ktorých mnohé skončili tragicky.
Po tomto začal na Slovensku teror voči civilnému obyvateľstvu, ktorému padlo za obeť približne 3956 obetí. Ani tieto aktivity zo strany nemeckých bezpečnostných a policajných útvarov, ktorým pomáhali domáce zložky Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy, nezabránili postupu oslobodzujúcej Červenej armáde.
SNP totiž bolo politicky i vojensky namierené proti domácemu a zahraničnému nacizmu a fašizmu. V nijakom prípade nebolo proti slovenskej štátnosti, či slovenskému národu. Práve SNP sa snažilo nielen obnoviť demokratický režim predmníchovskej Československej republiky, ale malo v nej zabezpečiť Slovensku rovnoprávne postavenie.
Vyššie opisované udalosti sa viac, či menej dotkli každého mesta a obce na Slovesnku a obec Prečín v tomto prípade nebola výnimkou. Obec bola súčasťou okresu Považská Bystrica, ktorý ležal v Trenčianskej župe. Už koncom októbra 1938 podarilo vytvoriť okresné ilegálne vedenie komunistickej strany, ktorého vedúcim sa stal Ladislav Lečko. Približne rok (august 1940 - august 1941) bol L. Lečko na jej čele, pokiaľ ho spoločne s Ľ. Benadom v Sučanoch nezatkli policajné orgány a odsúdili na jedenásť rokov. Zatknutí boli dňa 23. augusta 1941, potom ich eskortovali do Bratislavy.
Počas tohto obdobia sa v okrese vytvorili viaceré ilegálne bunky, napríklad v Papradne, Brvništi, Marikovej, Prečíne a v Považskej Bystrici v Zbrojovke. Činnosť týchto buniek spočívala najmä v tlačení a roznášaní letákov, rozširovaní protištátnych hesiel, vyvesovaní červenej zástavy pri príležitosti sviatku 1. mája.
V Zbrojovke prebiehali akcie proti zbrojnej výrobe alebo boli medzi zamestnancami badané rôzne prejavy sympatii ku ZSSR, na čom mali podiel aj zamestnanci z Prečína.
Červené zástavy pri príležitosti sviatku 1. mája boli pravidelne nachádzané na viacerých miestach a to v Papradne, Marikovej, v Považskej Bystrici na zrúcanine hradu, alebo v Prečíne 1. mája 1940 na lipe nad kaplnkou pri notárskom úrade.
Po napadnutí ZSSR Nemeckom a vlne perzekúcií, ktoré mali v okrese za následok zatknutie L. Lečku a viacerých členov dvoch ilegálnych skupín pôsobiacich v okrese, sa rozpadli oblastné vedenia komunistickej strany.
V tom čase, aj keď len od augusta 1941 do júla 1942, v Považskej oblasti pôsobilo ilegálne ústredné vedenie KSS, ktorého vedúcim bol K. Kubín. Z iniciatívy V. ústredného ilegálneho vedenia KSS v zložení Karol Šmidke, Gustáv Husák a Laco Novomeský začali vznikať iligálne revolučné národné výbory (RNV), ktoré mali zabezpečovať prípravu SNP na miestach, kde vznikli.
Počas leta 1944 sa aj v okrese Považská Bystrica diali udalosti typické pre celú krajinu. V priebehu prvého polroka 1944 sa ČA nezadržateľne blížila ku hraniciam Slovenska a bolo len otázkou času, kedy územie obsadí. Nad celou trenčianskou župou sa pravidelne objavovali lietadlá protihitlerovských spojencov.
Považská Bystrica bola pre Nemecko až priveľmi dôležitá, o čom svedčí aj to, že už "dňa 28. aug. 1944 o 20. 15. hod. do Zbrojovky v Považskej Bystrici dorazilo veľké osobné auto obsadené 30 nemeckými vojakmi a dve osobné autá s nemeckými dôstojníkmi. Okolo obce Orlové a smerom Váhu - Veľká Udiča a Pov. Podhradie dislokovalo sa asi 150 - 200 nemeckých vojakov, ktorí sú ozbrojení dvoma pancierovými autami, protitankovými kanónmi zamierenými na stred mostu cez Váh a guľometmi. Nemeckí vojaci sa zakopávajú nad obcou Orlové a pozdĺž Váhu smerom na Teplú.
Okrem dôležitosti Považskej Bystrice v plánoch nemeckej armády týkajúce sa zbrojárskej výroby, ďalšou príčinou skoršieho príchodu do obce mohla byť aj prítomnosť partizánov. Ako aj v iných oblastiach, aj v považskobystrickom okrese sa zdržiavali na viacerých miestach už pred 29. augustom 1944 i keď tu ich prítomnosť nenadobudla väčších rozmerov.
Prípravy Povstania v obci Považská Bystrica mal zabezpečiť veliteľ miestneho protilietadlového delostrelectva mjr. Spišiak. Ten však po obsadení Zbrojovky Nemcami z Považskej Bystrice odišiel do Banskej Bystrice, vrátil sa až o dva dni a potom sa pridal k partizánom.
Prípravy ozbrojeného vystúpenia proti okupantom v obci a následne v ostatnom okrese zlyhali, k čomu, okrem obsadenia Zbrojovky, prispelo aj konanie okresného náčelníka Dr.
Okres Považská Bystrica tak ostal mimo oslobodeného povstaleckého územia a priame boje medzi 1. čs. armádou a okupačnými jednotkami na jeho území neprebiehali. Ako už bolo uvedené, 1. septembra 1944 sa II. slovenská partizánska br...
13. októbra 1946 bola obec Považská Bystrica povýšená na mesto za prítomnosti gen. Dr. M. Ferjančika, povereníka vnútra a Dr. E. Böhma, povereníka zdravotníctva. Dekrét bol odovzdaný predsedovi MNV Valachovi.