Obec Rimavské Janovce, situovaná 5 km južne od Rimavskej Soboty, patrí k najstarším obciam Rimavskosobotského okresu. Je ľahko prístupná po ceste i železnici - zastávka vlaku je mimo dedinu, autobusová zastávka je priamo pri kostolíku. Obec má mimoriadne bohatú históriu i kultúrne pamiatky. Pri príležitosti osemstého výročia o obci napísali knihu. Takmer dvestostranovú publikáciu pod názvom Kapitoly dejín obce Rimavské Janovce pokrstili počas Dní obce kvetom lipy a vodou z Rimavy.
Dominantou obce je kostol sv. Jána Krstiteľa - ide o pôvodne románsku baziliku s masívnym dvojvežovým západným priečelím. Románsky chrám svätého Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach je výnimočnou stavbou. Súčasťou jeho interiéru je aj stále funkčný organ z roku 1766.
Kostol stojí v oplotenom a uzamknutom areáli. Obec Rimavské Janovce patrí k najstarším obciam Rimavskosobotského okresu. Má mimoriadne bohatú históriu i kultúrne pamiatky.
Dodal, že najhodnotnejšou pamiatkou v obci je pôvodne kláštorný kostol sv. Jána krstiteľa z 12. storočia.
História a vznik kostola
Kostol postavili ako súčasť kláštorného komplexu benediktínov na nízkej terase rieky Rimava niekedy v období rokov 1200 až 1220. V roku 1221 sa už spomína obec ako villa Janus, pričom názov bol podľa všetkého odvodený od patrocínia kostola.
Podľa Botoša, kostol bol súčasťou benediktínskeho kláštora. Dejiny tohto regiónu bývali búrlivé a zasiahli aj kláštorný komplex. Do zložitej situácie sa dostal v časoch tureckých nájazdov a najneskôr v časoch reformácie, zrejme medzi rokmi 1548 až 1580, definitívne zaniká.
Jeho výstavbu datujeme približne do rokov 1200 až 1220. Bezpečne však vieme, že prvá písomná zmienka o obci Rimavské Janovce je z roku 1221, keď je spomínaná ako villa Ianus, teda niečo ako Jánova dedina. Z toho môžeme s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyvodiť, že pomenovanie tejto usadlosti bolo práve po patrocíniu, teda po zasvätení kostola,“ uviedol Michal Kiča, ktorý počas podujatia Gotická cesta otvorená 2022 zabezpečoval v svätostánku lektorský výklad.
Architektonické prvky a charakteristika
Išlo o jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím a západnou emporou, riešením blízku kostolu v Bíni alebo zaniknutému chrámu v Bzovíku. Odlišoval sa dvojpriestorovým riešením svätyne v podobe obdĺžnikového chóru a polkruhovej apsidy.
- Kostol postavený z opracovaných kamenných kvádrov predstavuje na Slovensku pomerne nezvyčajný zjav. Veľká časť jeho "autentického" románskeho vzhľadu je však výsledkom obnovy v 19. storočí.
- Zo západnej strany budí kostol dojem trojloďovej baziliky, za dnes už zníženými vežami však bočné lode nie sú. Ide o zjednodušenie baziliky, použité okrem Bzovíka napríklad aj v Bíni.
- V interiéri je kostol členený na loď a svätyňu tvorenú obdĺžnikovým chórom (v exteriéri s rovnakou šírkou ako loď) a polkruhovou apsidou.
Z románskych architektonických detailov sa zachovali dve východné okná na južnej strane (jedno osvetľujúce loď a druhé priestor chóru. Pôvodné sú aj tri portály do lode. Hlavným bol honosný západný portál s dvoma ústupkami ostenia, ktoré plynule prechádzajú do polkruhovej archivolty. Jeho tympanón pochádza až z neorománskeho obdobia. Južný portál do lode (dnes zamurovaný) mal jeden ústupok na každej strane, v ktorých boli zrejme osadené kamenné stĺpiky s hlavicami. Ešte jednoduchší bol severný vstup, ktorý bol úzky a bez ústupkov. Viedol do kláštorných budov.
Keďže kláštor s kostolom založil súkromný vlastník, medzi vežami sa v lodi nachádzala západná empora, osvetľovaná kruhovým oknom na západnej strane. Vnútri kostola sú neogotické maľby a v lodi zaujímavý drevený kazetový strop z čias veľkej obnovy v 19. storočí.
Severne od kostola sa nachádza plocha zaniknutého kláštora, ktorý by si rozhodne zaslúžil rozsiahly archeologický výskum a prezentovanie formou vyznačenia pôdorysu. Pri sondážnom archeologickom výskume sa podarilo zachytiť pri severnej stene lode (v priestore hypotetickej severnej bočnej lode) viaceré murované hrobky datované ešte do 13.
Osudy kostola a kláštora
Kláštorné budovy, ktoré boli pristavané k severnej strane kostola o niečo neskôr, zrejme tvorili typický uzatvorený komplex s centrálnym priestorom lemovaným krížovou chodbou. Kláštor zanikol niekedy medzi rokmi 1548 a 1580, pravdepodobne následkom bojov a presadzujúcej sa reformácie.
Kostol sa však zachoval, hoci značne poškodený a jeho príbeh pokračoval ďalej. Niekedy v 17. storočí bol kostol silno poškodený a vtedy podľa všetkého boli zničené aj horné časti oboch veží.
Obnova a súčasnosť
Poškodenie si vyžiadalo rozsiahlejšie opravy najmä severnej veže a apsidy, ktoré museli byť z veľkej časti nanovo vymurované. V priebehu 19. storočia kostol chátral, až došlo v roku 1857 k prepadnutiu strechy a stavba musela byť uzatvorená. V rokoch 1875-76 sa uskutočnila veľká rekonštrukcia, financovaná celonárodnou zbierkou. Napriek tomu nebolo dosť peňazí na dostavbu veží. Rekonštrukcia bola robená s cieľom prinavrátiť kostolu pôvodnú románsku podobu.
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Jesenské. Zlý stav stav objektu s narušenými fasádami a poškodenou strechou si vyžiadal obnovu, ktorá sa začala v roku 2012 vďaka programu MK SR Obnovme si svoj dom. Pri tom boli odstránené aj nevhodne vysadené ihličnany pred západnou fasádou. Bohoslužby: v piatok a nedeľu o 8.00 h.
Turistické informácie a prístupnosť
Obec Rimavské Janovce patrí k najstarším obciam Rimavskosobotského okresu. Je ľahko prístupná po ceste i železnici - zastávka vlaku je mimo dedinu, autobusová zastávka je priamo pri kostolíku. Ten stojí v oplotenom a uzamknutom areáli.
Vzácni pocestní, vitajte na Gemersko-rimavskom okruhu Gotickej cesty, ktorý Vás povedie po cestách-necestách za krásami gotickej nástennej maľby ukrytej v kostoloch Rimavskej doliny a vŕškov.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach je jediným zachovaným pozostatkom zaniknutého benediktínskeho opátstva. Kláštor síce zanikol už v 16. storočí, ale kostol sa zachoval až dodnes. V 19. storočí tu prebehla veľká rekonštrukcia. Vnútri kostola nájdeme nielen neogotické maľby, ale aj zaujímavý drevený kazetový strop. V rokoch 1999 - 2000 sa uskutočnil menší archeologický výskum severne od kostola, ktorý objavil zvyšky muriva kláštorných budov, stredoveké hrobky a fragmenty maľovaných omietok.
Gotická cesta
Gotická cesta: gemersko-rimavský okruh je poznávacia cesta, ktorá vás prevedie krásami gotickej nástennej maľby v kostoloch. Nachádzajú sa v zabudnutých dedinách južného Slovenska, avšak patria ku skvostom kultúrneho dedičstva na Gemeri a Malohonte.
Pretože vám veľmi chceme tú krásu ukázať čím skôr, pripravili sme pre Vás malého sprievodcu „leták-sveták“ s ktorým prejdete vŕšky aj dolinu, upozorní Vás na prírodnú, alebo inú zaujímavosť a ak sa bude schyľovať k večeru, ponúkne Vám tip kde sa ubytovať a stravovať.
Kostoly patriace do Gotickej cesty: gemersko-rimavského okruhu sú väčšinou uzatvorené a oplotené, prístupné len na základe telefonického dohovoru s kontaktnou osobou z obce alebo farského úradu. Viac informácií získate aj v Turistickom informačnom centre v Rimavskej Sobote. TIC je otvorené denne od pondelka do piatku.
Literatúra
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
- Hanuš, M. - Kušnirák, D. - Slivka, M.: Výsledky geofyzikálneho výskumu zaniknutého benediktínskeho kláštora v Rimavských Janovciach. In: Achaeologia Historica 42, roč. 2017, č. 2, str. 651 - 667.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
- Kušnierová, E.: Románsky kostol v Rimavských Janovciach - nasledovaniahodný príklad pamiatkovej obnovy. In: Gemer-Malohont. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, roč. 8 - 9, 2013, str. 216 - 222.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly.