Kostol svätého Michala Archanjela v Gbeloch: Nová Národná Kultúrna Pamiatka

Gbely, malebné mestečko na Záhorí, sa môže pochváliť novou kultúrnou pamiatkou. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ho vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku dňa 27. februára 2024. Kostol svätého Michala archanjela v Gbeloch je nielen architektonickým skvostom, ale aj dôležitou súčasťou histórie a kultúry mesta.

Vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku je ocenením úsilia mnohých generácií, ktoré sa podieľali na jeho výstavbe, údržbe a zveľaďovaní. Tento impozantný chrám sa tak zaradil medzi ďalšie významné pamiatky v meste, ako sú napríklad súsošie Najsvätejšej Trojice, socha Panny Márie Immaculaty či reliéf sv.

História a Významné Míľniky

Základný kameň Kostola svätého Michala archanjela bol položený v roku 1846. Po siedmich rokoch usilovnej práce bola novostavba, na ktorú štedro prispela aj cisárska rodina, v septembri 1852 slávnostne požehnaná.

Kostol prešiel počas svojej histórie mnohými významnými míľnikmi. V júni 1859 bol po dokončení vnútorných výzdob slávnostne posvätený biskupom Jozefom Viberom. Na druhý deň sa v kostole konala prvá sviatosť birmovania.

Ako každá historická budova, aj Kostol sv. Michala archanjela v Gbeloch si vyžadoval pravidelnú údržbu a opravy.

Sviatosti a Udalosti Vo Farnosti

Birmovka je vo farnosti veľkou udalosťou. V minulosti bola vysluhovaná v r. 1870, aby zvýšila slávnostný ráz storočného jubilea kostola. Sviatosť birmovania prijalo vtedy až 1414 birmovancov a vykonal ju biskup Jozef Szabó.

Ďalší záznam o birmovke je z 29. mája 1893 a vykonal ju trnavský vikár Boltizár. Počet birmovaných bol 1259 a pochádzali z Ivanky, Čeklísa, Magyar-Bélu (dnes Veľký Biel), Senca a Boldogu. Birmovka sa v našej farnosti vysluhovala aj v rokoch 1934, 1954, 1981, 1990, 1996, 1999 a naposledy 19. apríla 2008.

Hospodárenie Farnosti v Minulosti

Fary boli už od stredoveku samostatnými ekonomickými jednotkami, ktoré sa museli starať o svoje príjmy, potrebné na zabezpečenie prevádzky kostolov, cirkevných škôl, starobincov, bývanie a platy učiteľov, organistov a pod. Príjmom fár a farárov boli príjmy z vlastného majetku fary, príjmy od patrónov a dobrodincov, z daní a poplatkov.

Osobitnou kapitolou hospodárenia bolo vyberanie cirkevných desiatkov, ktoré má dlhú históriu. Stretávame sa s nimi už v dekrétoch kráľa Štefana I.

Desiatkovému odvodu podliehalo celé spektrum poľnohospodárskej a chovateľskej produkcie, ako o tom svedčia záznamy v ivanskej matrike, založenej v r.

Desiatky však tvorili iba časť príjmov fary, ich ďalším zdrojom boli dôchodky z dotálneho majetku fary. Bol to samostatný majetok (dos), ktorý farám darovali zemepáni pri ich založení a na ktorom fary hospodárili.

Ivanský kostol a farnosť mali štedrých patrónov. Ako sa dozvedáme zo záznamov, na stavbu terajšieho kostola (1770) poskytol Anton Grasalkovič všetok materiál, Michal Obrenovič dal v 19. storočí kostol zvýšiť a pristaviť k nemu vežu.

Špecifickým zdrojom príjmov pre farnosť boli zbožné fundácie, zakladané farníkmi na vykonávanie určitých obradov, napr. výročné zádušné omše, významné jubileá a pod. Hospodársku funkciu prestali fary plniť zoštátnením cirkevného majetku v r. 1948.

Zákonom č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví štátom s účinnosťou od 1. novembra 1949 sa zaviedol systém „slúžneho“ - duchovní začali dostávať platy od štátu.

Tabuľka: Kňazi pôsobiaci vo farnosti Ivanka pri Dunaji

tags: #sviatost #birmovania #puste #ulany