Farnosť Pusté Čemerné: História a Vývoj

Farnosť Pusté Čemerné má bohatú a dlhú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1254.

Pôvod a Vývoj Obce

Dedina Čemerné sa v písomnostiach od 13. storočia vyskytuje pravidelne pod názvom „Chemernye“, čo bol tvar staršieho slovenského názvu „Čemerná“ (Ves). Jej názov korení v slove „Čemer“ - choroba a „Čemerica“ - byliny, ktorá lieči túto chorobu. Názov „Márk-Csemernye“ sa datuje od roku 1473. Čemerná (Ves) nepochybne existovala už pred 13. storočím, prípadne pred 11. storočím. Pusté Čemerné leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny. Osídlenie obce v praveku dokladajú sporadické sídliskové nálezy z doby bronzovej. Dobová tlač z roku 1914 spomína v Pustom Čemernom objav štyroch bronzových mečov.

Obec patrila viacerým zemepánom a často menila majiteľov. Najskôr patrila miestnym zemanom (stála tu ich kúria), v 15. storočí pánom z Michaloviec. Kúria, kostol, fara, škola i poddanské domy tu stáli aj v roku 1600. Po istom vyľudnení sa do Pustého Čemerného prisťahovali v 18. storočí poddaní zo severnejších oblastí. Obyvatelia si okrem poľnohospodárstva (v chotári boli tri mlyny) zarábali (s povolením zemepánov) vozením soli (Solivar), pálením pálenky a drevorubačstvom. V priebehu 17. storočia sedliacke domácnosti schudobneli a ubúdalo ich. V dôsledku toho, bolo Čemerné na prelome 17. a 18. storočia len malou dedinkou. Koncom 19. a v 1. tretine 20. storočia obec zasiahla výrazná vysťahovalecká vlna. V obci sa zrealizovalo niekoľko významných akcií - rozvodná sieť plynu, vodovodná a telefónna sieť, výstavba domu smútku a pod.

Náboženský Život a Kostoly

Pred rokom 1332 bola farnosťou s Kostolom sv. Alžbety. Listina z roku 1335 sa zmieňuje o murovanom farskom kostole Sv. Alžbety (neskôr zanikol). Pôvodne rímskokatolícky kostol využívali počas reformácie kalvíni a od prelomu 17. a 18. storočia gréckokatolícki veriaci (tunajšia farnosť existuje dodnes). Dominantou Pustého Čemerného sú gréckokatolícky chrám Sv. Mikuláša (z konca 18. storočia) a dvojvežový rímskokatolícky kostol Sv. Košických mučeníkov (z rokov 1969 až 1971).

Vznik farnosti Staré (prv Kostolné Staré) sa môže časovo umiestniť do XIII. storočia, pretože sídlo zemepánov malo farnosť skôr, ako sa o tom zmieňuje písomná správa. Veď mnohé okolité farnosti sú známe z rokov 1300 - 1330. V priamom okolí však nestretávame staršie farnosti, až na Michalovce, ktoré patria azda medzi najstaršie v tomto kraji (najčastejšie sa uvádzajú roky vzniku farnosti 1721, 1723 alebo 1725). Filiálkami, ktoré patrili do farnosti Staré boli: Oreské, zaniknuté osady Koromľa, Buruch, Mikča, ale aj Voľa, Pusté Čemerné, Nacina Ves, ďalej Hendželovce, Horná a Dolná Zbudza a azda aj Trnava nad Laborcom, Petrovce, Porúbka a Chlmec. Neskôr došlo k zriaďovaniu nových fár a tak sa hranice starianskej farnosti zmenili. S príchodom protestantizmu náboženský život farnosti bol utlmený, pretože protestanti zabrali farnosť i kostol, pravdepodobne v druhej polovici XVII storočia. K obnoveniu farnosti došlo v roku 1721 - vtedy prišiel farár Ján Kalus, ktorý začal písať matriky a v tom čase v roku 1726 bola postavená nová farská budova - drevenica. V r. 1786 bola postavená nová fara - murovaný dom z kameňa a tehál. Táto fara slúžila až do r. 1970, keď na jej mieste farár Ján Glinský postavil novú jednoposchodovú budovu, ktorá bola požehnaná 22. 8. 1971 košickým vikárom Š. Onderkom. Dnes do farnosti Staré patrí Oreské s kostolom sv. Jozefa robotníka a Krivošťany, miestna časť Strážskeho s kostolom sv.

Najstaršie správy o kostole v Starom sú z 26. 11. 1335 a uvádza sa kostol zasvätený sv. Anne. Bol vybudovaný asi v druhej polovici XIII. storočia, teda v čase pravdepodobného vzniku farnosti. Po získaní od protestantov v r. 1721 bol kostol upravovaný a požehnaný. Vtedy bol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Tento pôvodný kostol mohol byť románsky, skôr však gotický, jednoloďový so svätyňou a s hlavným oltárom ku cti sv. Anny, matky Panny Márie. Kostol na začiatku XIX. storočia bol v takom zlom stave (múry svätyne museli byť podopreté drevenými brvnami aby nepadli), že musel byť zvalený a v auguste 1811 sa začal stavať nový kostol. Ešte počas zemných prác bola vyhotovená krypta rodiny Stárajovcov a 21. 7. 1816 aj požehnaná sečovským dekanom M. Kecerom (v krypte sú pozostatky Stárajovcov a tiež strýka Okoličániho - diplomata v Petrohrade). Kostol v klasicistickom slohu bol dokončený o 31 rokov v r. 1842, kedy bol aj slávnostne požehnaný.

Menšie opravy kostola boli urobené v roku 1913. V roku 1934 bola opravená veža kostola a schody vedúce do kostola. V roku 1937 bol vymaľovaný kostol a v r. 1941 bola urobená oprava dlažby kostola. Ďalšie opravy kostola: r. 1988 - oprava vonkajšej fasády; r. 1991 - plynofikácia; r. 1994 - dodaný nový oltár a ambóna; r. 1995 - náter strechy (loď a veža) a zobrazenie sv. Cyrila a sv. Metoda na prednej stene; r. 1997 - nové vnútorné osvetlenie; r. 1999 - vydláždená plocha pred kostolom zámkovou dlažbou (schody - protišmyková dlažba); r. 2006 - nové vnútorné osvetlenie a vymaľovanie sákrestie; r. 2007 - vymaľovanie bočnej izby pre deti a schodištia na chór; r.

Rímskokatolícky kostol v Pustom Čemernom získal vzácne relikvie svätých košických mučeníkov. Hlavný celebrant Augustín Vaščák relikviami svätcov požehnáva veriacich. Pod záštitou košického arcibiskupa Bernarda Bobera počas odpustovej slávnosti sv. košických mučeníkov 6. Dvojvežový kostol postavili ešte za čias socializmu v 70. rokoch, i keď pritom museli prekonať množstvo prekážok. Po „urputnom boji“ a získaní potrebných povolení napokon kostol slávnostne posvätili 3. decembra 1976. Nech táto mimoriadna udalosť pripomína skutky tých, ktorí za vieru položili svoj život.

Gréckokatolícka Farnosť Poša

Koncom 18. storočia bol v barokovo-klasicistickom štýle postavený gréckokatolícky Chrám sv. Gréckokatolícka farnosť v obci Poša existuje od roku 1815 a vznikla vyňatím z vtedajšej farnosti Pusté Čemerné. K nej boli pridelené ako filiálne obce Nižný Hrabovec, ktorá patrila do farnosti Strážske a obec Nižný Hrušov patriaca do farnosti Lesné. V tom čase v Poši už jestvovala murovaná cerkov Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1721 postavená v barokovo-klasicistickom štýle. Bola obnovená v roku 1860, potom začiatkom 20. storočia a v roku 1973 bola zrealizovaná generálna oprava zvonku i znútra. Farská budova sa spomína od roku 1888, ktorá stála až do roku 1980. Vo filiálnych obciach sa takisto nachádzajú murované chrámy - v Nižnom Hrabovci chrám Zoslania Svätého Ducha z roku 1870 a v Nižnom Hrušove, pôvodne rímskokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie z druhej polovice 14. storočia, ktorý mal novú vežu z roku 1615, neskôr prestavanú v roku 1836 - v súčastnosti je to už gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky. V roku 2000 bola posvätená vo farnosti Poša nová cerkov v centre obce zasvätená Narodeniu Presvätej Bohorodičky, ktorá sa postupne zveľaďuje. Najnovšie v roku 2014 boli napísané ikony - fresky vo svätyni chrámu, na mohutnej klenbe nad ikonostasom a nápis na priečelí chóru. Dielo navrhol a realizoval Don Camillo so spolupracovníkmi. Pôvodná stará cerkov bola premenovaná na kaplnku sv. Jozefa. V súčasnosti, podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011, má farnosť Poša 854 gréckokatolíkov vrátane filiálnej obce Nižný Hrušov (250).

tags: #farnost #puste #cemerne