Príbehy Starého zákona obsahujú mnoho postáv, ktorých osudy a činy formovali dejiny Izraela. Jednou z najvýraznejších a najznámejších je postava Jozefa, syna Jákoba, ktorého príbeh plný zvratov, zrady a odpustenia sa stal inšpiráciou pre generácie.
Rembrandt - Jozefovo rúcho prinesené Jákobovi
Jozefov príbeh
Jozef bol jedným z dvanástich synov Jákoba, no jeho otec ho miloval viac ako ostatných. Táto priazeň sa prejavovala aj tým, že mu daroval krásny pestrofarebný plášť, čo vyvolalo závisť a nenávisť u jeho bratov.
Príbeh Jozefa – otroka predaného jeho bratmi, ktorý sa stal miestodržiteľom Egypta! | Biblické príbehy
Jednej noci mal Jozef prorocké sny, v ktorých sa jeho bratia klaňali pred ním. Keď sa s nimi o svoje sny podelil, ich nenávisť sa ešte viac prehĺbila. Rozhodli sa ho zbaviť a hodili ho do studne. Neskôr ho predali do otroctva do Egypta.
V Egypte sa Jozef dostal do služby Potifara, vysokého úradníka faraóna. Vďaka svojim schopnostiam a pracovitosti si získal Potifarovu dôveru a stal sa správcom jeho domu. Potifarova manželka sa však do Jozefa zaľúbila a keď ju odmietol, falošne ho obvinila, čo viedlo k jeho uväzneniu.
Aj vo väzení si Jozef získal rešpekt a stal sa správcom väzenia. Tam vykladal sny spoluväzňom, čašníkovi a pekárovi, ktorí slúžili faraónovi. Jeho výklady sa naplnili a čašník si na neho spomenul, keď faraóna trápili znepokojujúce sny.
Faraón mal sny o siedmich tučných a siedmich chudých kravách, ako aj o siedmich plných a siedmich prázdnych klasoch. Nikto v Egypte ich nedokázal vyložiť, až kým čašník nespomenul Jozefa. Faraón si ho dal predvolať a Jozef mu vyložil, že Egypt čaká sedem rokov hojnosti, po ktorých bude nasledovať sedem rokov hladu. Poradil mu, aby počas hojnosti zhromaždil zásoby obilia, aby sa krajina pripravila na ťažké časy.
Faraón bol Jozefovým výkladom ohromený a vymenoval ho za správcu celého Egypta. Jozef sa svedomito pripravoval na hladomor a počas siedmich rokov hojnosti zhromaždil obrovské zásoby obilia. Keď nastal hladomor, Egypt bol jedinou krajinou, ktorá mala dostatok potravy, a ľudia z okolitých krajín prichádzali nakupovať obilie.
Medzi tými, ktorí prišli do Egypta pre obilie, boli aj Jozefovi bratia. Nevedeli, že stoja pred svojím bratom, ktorého pred rokmi predali do otroctva. Jozef ich spoznal, ale svoju identitu im zatiaľ neprezradil. Podrobil ich skúške, aby zistil, či sa zmenili a či ľutujú svoj čin.
Keď sa Jozef uistil, že jeho bratia prejavujú ľútosť a že sú skutočne zmenení, odhalil im svoju identitu. Bol to moment plný emócií, zmierenia a odpustenia. Jozef im odpustil, pozval ich do Egypta a zabezpečil im a ich rodinám živobytie počas hladomoru.
Charakteristika Jozefa
Jozefova postava je v Biblii vykreslená ako komplexná osobnosť s mnohými pozitívnymi vlastnosťami:
- Múdrosť a rozumnosť: Jozef preukázal mimoriadnu múdrosť pri výklade snov a pri správe Egypta počas hladomoru.
- Pracovitosť a usilovnosť: Vždy sa svedomito venoval svojim povinnostiam, či už ako otrok, väzeň alebo správca.
- Poctivosť a spravodlivosť: Odmietol zvodnú ponuku Potifarovej manželky a vždy sa snažil konať spravodlivo.
- Odpustenie a zmierenie: Napriek zrade a krutosti, ktorú zažil od svojich bratov, im nakoniec odpustil a zmieril sa s nimi.
- Viera a dôvera v Boha: Jozef veril, že Boh má plán s jeho životom a že aj zlé veci môžu viesť k dobrému.
Príbeh Jozefa je príbehom o tom, ako Boh dokáže premeniť zlo na dobro a ako aj v najťažších situáciách môžeme nájsť nádej a silu. Jozefova postava je inšpiráciou pre všetkých, ktorí prežívajú ťažké časy a hľadajú cestu k odpusteniu a zmiereniu.
Univerzita časť inventára darovala alebo predala. Po zriadení Krajského múzea v roku 1954, dnes Západoslovenské múzeum v Trnave, sa predmety pochádzajúce z univerzity stali súčasťou jeho zbierkového fondu.
Na prilbe, náprsníkoch, sukni a nohách sú spísané veľké ríše histórie. Babylonská, Perzská, Grécka a Rímska ríša, vrátane orientálnych kráľovstiev a západných ríš.
Starozákonní proroci sa pôvodne nazývali vidcami (róé) alebo veštcami (hozé), na ktorých sa ľudia obracali vtedy, keď sa chceli Boha na niečo spýtať.
Avšak potom čo v jednej, mnou neplánovanej chvíli sa tento „vzdialený Boh“ sklonil ku mne, privinul ma do svojho náručia a prenikol svojou odpúšťajúcou láskou a po vyše dvadsiatich rokoch života s ním, kedy ma zvlášť v ťažkých chvíľach podopieral, či skôr niesol viem, že som sa mýlil.
Ježiš je s nami, nie preto, aby číhal na to, čo urobíme zlé a potom nás patrične potrestal, ale aby nám odpúšťal hriechy a pomáhal v našich pokušeniach a slabostiach.
Na začiatku Božieho slova, pri obraznom opise prvého hriechu našich prarodičov, zaznieva otázka: „Kde si?“ Otázku, ktorú Boh kladie ustráchanému, hanbiacemu a skrývajúcemu sa Adamovi.
A Boh nemlčí - dáva odpoveď, ktorú dosvedčuje osobná skúsenosť mnohých postáv z Biblie, z histórie, ale aj zo súčasnosti, a to nielen svätcov.
Odpoveď, ktorá znie: „Ja som s vami“. Milujúci Boh je blízko nás - stále.
Jeho prítomnosť je nádejou pre naše pokazené a bolestivé vzťahy. On hľadí na naše útrapy a žiale a berie ich do svojich rúk (porov Ž10.14).
Boh je s nami v našich trápeniach, či už v chorobách, neistotách, opustenosti a aj vtedy, keď nám smrť zobrala niekoho blízkeho.
On zbiera naše slzy, ktoré počúva viac ako slová a rozumie im. Nachádzame sa v období adventu, očakávania Vianoc, kedy si nielen pripomíname, ale aj prežívame Ježišov príchod do tohto slzavého údolia.
Kiežby Ježiš neostal za žiadnymi dverami ako vtedy v Betleheme. Kiežby ten, ktorý chce s nami kráčať na našej životnej púti a byť pre nás oporou a útechou v trápení, ale aj tešiť sa s nami vo chvíľach radosti, neostal len ako nejaký pozorovateľ.
Niekto na vedľajšej koľaji, bez možnosti zasiahnuť svojou mocnou milosrdnou láskou, pretože to je niečo, čo mu spôsobuje bolesť podobnú ako vtedy, keď za nás trpel.
Milujúci Boh je blízko nás - stále. Každý sme omylní, vrátane mňa. Každý z mojich omylov mi slúži na poučenie, no je jeden (paradoxne jeden z tých najväčších a dlhoročných) nad ktorým sa dnes už len po usmievam.
Totiž niekedy som Boha vnímal ako toho, ktorý je kdesi v Anglicku, Taliansku, Francúzsku, že sa stará o ich životnú úroveň a že na nás Slovákov zabudol, že sme mu ľahostajní a vzdialení.
Preto bol vzdialený a ľahostajný aj on mne - a tomu zodpovedalo aj moje prežívanie viery.