Každý z nás v určitom okamihu, najmä keď nám odchádza zo života niekto blízky z rodiny alebo osoba, ktorú milujeme, cítime určitú prázdnotu v srdci. Keď sme naplnení bolestnými pocitmi a dávame si takú vážnu otázku, môžeme sa vôbec dozvedieť skutočnú pravdu o tom, čo sa stane s človekom po smrti? Našťastie služba Ježiša Krista, ktorú On konal na zemi, bola práve o tom, aby „vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.“ (List Židom 2,15).
Biblia nám jasne ukazuje, že mŕtvi nemajú vedomie. Horkosť zo straty blízkych môže zmierniť len Kristus. Snažte sa tráviť čas v spoločenstve s Ježišom a dostanete naozajstnú útechu počas smutných dní svojho života. Smrť nám odoberá takmer všetko, jediné, čo nám nie je schopná vziať - je Ježiš Kristus. Kristus je schopný vrátiť nám všetko znova. Smrť nebude navždy vládnuť na tomto svete.
Biblické pravdy oslobodzujú človeka od strachu zo smrti, pretože zjavujú Krista, Toho, Ktorého ani smrť nemohla premôcť.
„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam; nie tak, ako dáva svet, ja vám dávam. Ježiš nám pomáha prežiť tragédiu a stratu milovanej osoby.
Tragédie sa stávajú v našich životoch, pričom takmer úplne zakrývajú pred nami nebo, a predsa Ježiš Kristus žije! V Kristovi máme nádej na život po smrti. Ježiš je „vzkriesenie a život“ (Ján 11,25) a sľubuje: „ja žijem, budete žiť aj vy“ (Ján 14,19). Keď sa Kristus znova sa vráti na zem, dá nám nesmrteľné telo. Získali ste pre seba veľkú nádej, ktorá Vám môže pomôcť v najťažších chvíľach vášho života?
Príbeh kráľa Ezechiáša
1 V tých dňoch Chizkija ochorel na smrť. Prišiel k nemu prorok Izaiáš, syn Ámócov, a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Daj do poriadku svoj dom, lebo zomrieš, neostaneš nažive. 2 Vtedy sa Chizkija obrátil tvárou k stene a modlil sa k Hospodinovi 3 slovami: Ach, Hospodine, rozpomeň sa na to, že som verne s celým srdcom chodil pred Tebou a robil som, čo sa Tebe páči. A Chizkija sa nahlas rozplakal.
4 Vtedy takto zaznelo Izaiášovi slovo Hospodinovo: 5 Choď a povedz Chizkijovi: Takto vraví Hospodin, Boh tvojho otca Dávida: Vypočul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Ajhľa, pridám k tvojmu veku pätnásť rokov. 6 A vytrhnem teba i toto mesto z hrsti asýrskeho kráľa a budem záštitou tomuto mestu. 7 To ti bude znamením od Hospodina, že Hospodin splní toto zasľúbenie, ktoré ti dal. 8 Ajhľa, o desať stupňov vrátim tieň, ktorý postúpil po stupňoch slnečných hodín Acházových. A slnko sa vrátilo na slnečných hodinách o desať stupňov, o ktoré postúpilo.
9 Žalm judského kráľa Chizkiju, keď bol chorý a vyzdravel zo svojej choroby. 10 Povedal som: V polovici svojho života musím odísť, do brán podsvetia som vykázaný na zvyšok mojich rokov. 11 Povedal som: Neuvidím viac Hospodina v krajine živých, neuzriem človeka medzi obyvateľmi sveta. 12 Môj príbytok je strhnutý a odvlečený odo mňa sťa stan pastiera. Dotkal som svoj život ako tkáč; veď odstrihol ma od osnovy. Od rána do večera skoncuješ so mnou. 13 O pomoc volám až do rána. On drví moje kosti ako lev, od rána do večera skoncuješ so mnou. 14 Pištím ako lastovička a žeriav, stenem ako holubica. Oči mi prahnú pohľadom do výšin: Pane, som stiesnený, zastaň sa ma!
15 Čo môžem hovoriť? Veď čo mi povedal, to On aj vykonal. Pre zatrpknutosť mojej duše zmizol môj spánok. 16 Pane, napriek tomu budem žiť, a len v tom je život môjho ducha. Uzdrav ma a dovoľ mi žiť! 17 Ajhľa, na moje dobro bola moja veľká horkosť, Ty si zachoval môj život pred skazonosnou jamou, lebo si zahodil za seba všetky moje hriechy. 18 Veď podsvetie Ti nemôže ďakovať, ani smrť Ťa neoslavuje; tí, čo zostupujú do hrobu, nedúfajú viac v Tvoju vernosť. 19 Len živý, živý Ti ďakuje ako ja dnes; otec zvestuje synom, že si verný. 20 Hospodin ma zachránil, preto chcem hrať na strunové nástroje po všetky dni svojho života v dome Hospodinovom.
21 Vtedy Izaiáš povedal: Nech vezmú figový koláč, nech ho priložia na vred a uzdraví sa. 22 Nato Chizkija povedal: Čo bude znamením, že pôjdem do domu Hospodinovho?
Kráľ Ezechiáš ukazuje svoje poklady vyslancom Merodach-Baladana
Príbeh Anny
1 Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec. 2 Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena.
3 Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés. 4 V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky. 5 Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený, lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono. 6 Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono. 7 Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla. 8 Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: „Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce?
9 Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu. 10 Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala. 12 Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa. 13 Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú. 14 Preto ju Héli oslovil: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!“ 15 Anna mu odvetila: „Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom.
19 Ráno potom vstali, poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul, 20 a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: „Od Pána som ho vyprosila.“ 21 A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu, 22 Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: „Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy.“ 23 Jej manžel Elkána jej povedal: „Urob, ako uznáš za dobré! Zostaň, kým ho neoddojčíš!
24 Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly. 25 Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu. 26 I povedala: „Prosím, môj pane! Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi. 27 O tohto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala. 28 Nuž aj ja som ho venovala Pánovi.
Anna sa modlí za syna
Zákony o čistote a nevery
1 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 2 (ROH) Prikáž synom Izraelovým, aby vyhnali z tábora všetkých malomocných a všetkých, ktorý tečú, i všetkých nečistých, poškvrnených od mŕtveho, 3 (ROH) vyženiete jako osoby mužského tak aj osoby ženského pohlavia; von za tábor ich vyženiete, aby nezanečisťovali svojich táborov, medzi ktorými ja bývam. 4 (ROH) A synovia Izraelovi učinili tak a vyhnali ich von za tábor, tak ako hovoril Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi.
5 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 6 (ROH) Hovor synom Izraelovým: Keby niektorý muž alebo niektorá žena učinili nejaký hriech, akýkoľvek hriech človeka, dopustiac sa tajne prestúpenia proti Hospodinovi, a previnila by sa tá duša, 7 (ROH) vtedy vyznajú svoj hriech, ktorý učinili. A človek navráti to, čím sa previnil, v jeho plnej sume a pridá k tomu jeho pätinu a dá tomu, proti komu sa previnil.
8 (ROH) A keby oškodený človek nemal príbuzného, ktorému by vrátil to, čím sa previnil, bude vrátené Hospodinovi, kňazovi, krome barana obeti pokrytia hriechu, ktorým pokryjú na ňom jeho hriech. 9 (ROH) A každá obeť pozdvihnutia, čo do jakýchkoľvek svätých vecí od synov Izraelových, ktoré by doniesli kňazovi, jeho bude. 10 (ROH) A čo kto má zo svätých vecí, jeho bude. Čo kto dá kňazovi, jeho bude.
11 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 12 (ROH) Hovor synom Izraelovým a povieš im: Nech by to bol ktorýkoľvek muž, keby sa odchýlila jeho žena a dopustila by sa proti nemu hriechu nevery, 13 (ROH) takže by ležal niekto s ňou a obcoval telesne, a bolo by to skryté pred očima jej muža, a tajila by sa, kým by bola poškvrnená, a nebolo by svedka proti nej, a sama by nebola prichytená, 14 (ROH) a keby prišiel na neho duch žiarlivosti, takže by žiarlil na svoju ženu a ona by bola skutočne poškvrnená, alebo keby prišiel na neho duch žiarlivosti, takže by žiarlil na svoju ženu, kým by ona nebola poškvrnená, 15 (ROH) vtedy dovedie človek svoju ženu ku kňazovi a donesie i jej obetný dar s ňou, desatinu efy jačmennej múky. Nenaleje na ňu oleja ani nedá k nej kadiva, lebo je to obilná obeť z veľkej žiarlivosti, obilná obeť pamätná, upomínajúca na neprávosť.
16 (ROH) A kňaz ju dovedie a postaví ju pred Hospodina. 17 (ROH) Potom naberie kňaz svätej vody do hlinenej nádoby a kňaz vezme i prachu, ktorý bude na zemi v príbytku, a dá do vody. 18 (ROH) A kňaz postaví ženu pred Hospodina a rozpustí hlavu ženy a dá na jej ruky obilnú obeť pamätnú; je to obilná obeť veľkej žiarlivosti, a v ruke kňaza bude horká voda, ktorá pôsobí kliatbu.
19 (ROH) A kňaz ju zaviaže prísahou, a povie žene: Ak neležal s tebou cudzí muž, a jestli si sa neodchýlila od svojho muža do nečistoty, buď čistá od tejto horkej vody, ktorá pôsobí kliatbu. 20 (ROH) Ale jestli si sa ty odchýlila od svojho muža a jestli si poškvrnená, a ležal s tebou a obcoval s tebou telesne niekto iný krome tvojho muža - 21 (ROH) a tedy zaviaže kňaz ženu prísahou kliatby, a kňaz povie žene: Nech ťa vydá Hospodin v zlorečenstvo a v preklínanie prostred tvojho ľudu dajúc Hospodin to, aby tvoje bedro padalo s teba a tvoje brucho napuchlo. 22 (ROH) A vtedy vojde táto voda, ktorá pôsobí kliatbu, do tvojho života, aby spôsobila to, že by napuchlo tvoje brucho a odpadlo tvoje bedro. A žena povie na to: Ameň, ameň.
23 (ROH) Potom zapíše kňaz tieto kliatby do knihy a smyje do horkej vody 24 (ROH) a dá žene piť horkú vodu, ktorá pôsobí kliatbu, a voda, ktorá pôsobí kliatbu, vojde do nej a obráti sa na horkosť. 25 (ROH) Potom vezme kňaz z ruky ženy obilnú obeť veľkej žiarlivosti a bude ju sem a ta vznášať pred Hospodinom a bude ju obetovať na oltári. 26 (ROH) A kňaz vezme za hrsť z obilnej obeti, jej obeť na pamäť, a bude páliť na oltári a potom dá žene vypiť vodu.
27 (ROH) A keď jej dá vypiť vodu, stane sa, ak je poškvrnená a dopustila sa hriechu nevery proti svojmu mužovi, že vojde do nej voda, ktorá pôsobí kliatbu, a obráti sa na horkosť, a jej brucho napuchne, a jej bedro odpadne, a žena bude na kliatbu prostred svojho ľudu. 28 (ROH) Ale ak je žena nie poškvrnená, ale je čistá, bude nevinná a bude rodiť deti. 29 (ROH) To je zákon o žiarlivosti, keby sa odchýlila žena od svojho muža a poškvrnila sa, 30 (ROH) alebo zákon o mužovi, na ktorého by prišiel duch žiarlivosti a žiarlil by na svoju ženu. A postaví ženu pred Hospodina, a kňaz jej učiní všetko podľa toho zákona. 31 (ROH) A muž bude prostý neprávosti. Ale taká žena ponesie svoju neprávosť.
Horkosť v prísloviach
1 Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami. 2 Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním. 3 V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty. 4 Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola. 5 Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož. 6 Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká. 7 Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti. 8 Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť. 9 Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba. 10 Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí. 11 Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať. 12 Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti. 13 Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok. 14 Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho.
15 Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku. 16 Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý. 17 Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený. 18 Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou. 19 Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého. 20 I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú. 21 Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený. 22 Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré. 23 Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze. 24 Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo. 25 Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož. 26 V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište. 27 Bázeň Hospodinova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti. 28 Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára. 29 Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo. 30 Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť. 31 Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym. 32 Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti. 33 V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná. 34 Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom. 35 Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.
Pieseň Mojžišova
1 Vtedy spieval Mojžiš i synovia Izraelovi Hospodinovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora. 2 Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Bôh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať. 3 Hospodin je udatný bojovník; Hospodin je jeho meno. 4 Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori. 5 Priepasti ich prikryly; sostúpili do hlbín ako kameň. 6 Tvoja pravica, Hospodine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hospodine, zdrtila nepriateľa. 7 Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište. 8 Od dychu tvojich nozdier nakopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; zdesením stuhnúc, srazily sa jako mlieko priepasti v srdci mora.
9 Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka. 10 Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách. 11 Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy! 12 Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem. 13 Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti. 14 Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee. 15 Vtedy sa budú desiť kniežatá Edomove; silných Moábových pochytí trasenie; rozplynú sa všetci obyvatelia Kanaána. 16 Pripadne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvojho ramena budú mlčať ako kameň, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ó, Hospodine, dokiaľ neprejde ľud, ktorý si si dobyl. 17 Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, Hospodine! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky. 18 Hospodin bude kraľovať na veky vekov. 19 Lebo kone faraonove s jeho vozmi a s jeho jazdcami vošly do mora, a Hospodin obrátil na nich vody mora, ale synovia Izraelovi išli po suchu, stredom mora.
20 A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšly za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch. 21 A Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.
22 Vtedy rušal Mojžiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody. 23 Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta MaraHorkosť. 24 A ľud reptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť? 25 A Mojžiš kričal k Hospodinovi; a Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil. 26 A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hospodin som ten, ktorý ťa uzdravuje. 27 Potom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem. A tam sa rozložili táborom nad vodami.
Prechod cez Červené more
Príbeh o prechode cez Červené more ukazuje na horkosť a reptanie, ale aj na Božiu moc premeniť horkosť na požehnanie a poskytnúť útechu v ťažkých chvíľach.
Tieto biblické príbehy nám ukazujú, že aj v najťažších chvíľach môžeme nájsť útechu, nádej a silu vo viere a spoločenstve s Bohom.
| Postava | Situácia | Reakcia | Útecha/Nádej |
|---|---|---|---|
| Ezechiáš | Smrteľná choroba | Modlitba a plač | Predĺženie života a ochrana od Boha |
| Anna | Neplodnosť a posmech | Modlitba a dôvera v Boha | Narodenie syna Samuela |
| Izraeliti | Horká voda v Mare | Reptanie a sťažovanie sa | Boh premenil vodu na sladkú |
Tieto príbehy ukazujú, že horkosť duše je súčasťou ľudského života, ale viera a dôvera v Boha môžu priniesť útechu a nádej aj v tých najťažších situáciách.