Sakrálny komplex, ktorý tvorí kláštor, kostol a je ohraničený múrom so štyrmi baštami, sa označuje ako Čierny kláštor. Stretnúť sa môžete aj s názvami Františkánsky kláštor či kostol. Rovnako sa môžete stretnúť aj s názvom Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie - ide o presné pomenovanie samotného kostola v rámci kláštorného areálu.
Celkový pohľad na Čierny kláštor v Malackách.
Pôvod a vznik kláštora
Pôvodne bol kláštor osamotený na kraji Malaciek. Pri ňom išla cesta východným smerom do Perneka a západným smerom do Rakúska. Po roku 1874 začali pribúdať okolité stavby, obkolesujúce kláštorný múr.
Na mieste dnešného kostola a kláštora stál kedysi zrejme vodný hrad, neskôr prestavaný na lovecký kaštieľ, chránený múrom. Patril zemepanskému rodu Balassovcov. V rohoch celého objektu stáli bašty.
V polovici 17. storočia nový zemepán Pavol IV. Pálffy nechal prestavať tento objekt na kláštor. Povolal sem rád františkánov. Úlohou františkánov bolo zabezpečiť rekatolizáciu vtedy prevažne evanjelického panstva a šíriť vzdelanosť. Kláštor mal vlastnú školu. Gymnázium, ktoré tu pôsobilo v prvej polovici 20. storočia, patrilo medzi najvýznamnejšie školy v Československu.
V kláštore vznikla rozsiahla zbierka kníh, medzi nimi aj vzácne latinské prvotlače z 15. storočia. Malacký kláštor existoval takmer 300 rokov. Patril medzi najväčšie a najvýznamnejšie na slovenskom území. Pôsobilo tu mnoho františkánskych osobností - hudobníkov, literátov, výtvarníkov, vedcov.
Medzi nimi najviac vynikali v starších časoch Benignus Smrtník, Vojtech (Adalbert) Šimko, Berardus Seifried, Metod Gazdík, Eugen Kósa, v 20. storočí Mansvét Olšovský, Vendelín Kučera, Hyacint Haverla, Peter Esterle, Celestín Lepáček, Vševlad Gajdoš, Libor Mattoška, Rudolf Dilong, Svetloslav Veigl, Teodor Tekel a ďalší.
Zánik kláštora a súčasnosť
Kláštor bol zlikvidovaný v apríli 1950 príslušníkmi komunistickej moci. Dodnes sa františkáni do Malaciek nevrátili.
Celý komplex Čierneho kláštora je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Architektúra a interiér kostola
Do obdobia založenia kláštora spadá aj založenie kostola spojeného s kláštorom chodbami a chórom. Chrám tvorí baroková chrámová loď s bočnými kaplnkami, zakončená vpredu svätyňou. Vzadu je chrámová loď zakončená chórom.
V strede kostola na stene vpravo je kazateľnica. Pod kazateľnicou je vchod do Kaplnky Bolestnej Panny Márie a Márie Magdelény. Za ňou sa nachádza kaplnka Svätých schodov. Tá bola pravdepodobne postavená spolu s chrámom na príkaz Pavla IV. Pálffyho. Sväté schody sú kópiou jeruzalemských schodov, po ktorých išiel Kristus k Pilátovi.
Po schodoch na ľavom schodisku sa vystupuje na pamäť umučenia Krista kľačiačky. Sväté schody sú obľúbeným miestom pútnikov a turistov. Časť presbyteria s epitafom (vľavo na stene) Mikuláša V.
Vzadu na ľavej strane kostola je vchod do Loretánskej kaplnky. V strede je Lurdská kaplnka a vedľa nej Boží hrob - architektonicky hodnotný objekt vytvorený podľa jeruzalemského originálu. Vpredu sa nachádza “pálffyovská kaplnka”. Skvostnou pamiatkou v kostole je barokový hlavný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie zo začiatku 18. storočia.
V chrámovej lodi sa nachádzajú ďalšie tri oltáre. Na ľavej strane svätyne sa nachádza epitaf (náhrobok) palatína Mikuláša V. Pálffyho z roku 1741. Tento náhrobok patrí medzi najvýznamnejšie diela svojho druhu nielen na našom území.
Steny chrámu boli pôvodne iba vybielené bez dekorácií a malieb. Dnešnú podobu dostali steny chrámu vďaka maľbám z roku 1928.
K presbytériu kostola je pristavená chrámová veža, v ktorej bolo pôvodne päť zvonov. Dnes sa v nej nachádzajú dva zvony, oba ozdobené rodovým erbom Pálffyovcov.
Pod chrámovou loďou a kaplnkami na ľavej strane sú po celej dĺžke kostola rozsiahle podzemné pohrebiská - krypty. Sú v nich pochované štyri desiatky významných členov pálffyovského rodu, františkáni a bohatší obyvatelia mesta a okolia. Celkovo našlo v kryptách odpočinok približne 200 ľudí, ktorí tu boli pochovaní od 17. do 19. storočia.
Súčasťou pohrebiska je aj pálffyovská pohrebná kaplnka, ktorá bola do polovice 19. storočia bočnou kaplnkou kostola - kaplnkou svätej Anny. Neskôr bola prebudovaná na pohrebisko a následne prepojená schodmi s kryptami v podzemí. Na Slovensku nie je veľa pamiatok tohoto druhu.
Za pozornosť určite stojí aj tzv. prvý kvadrum, vnútorné nádvorie kláštorného komplexu so štvorcovým pôdorysom. Pred niekoľ kými rokmi prešiel rekonštrukciu a okrem novej výsadby bola obnovená aj pôvodná kamenná kláštorná studňa.
Návšteva kláštora
Kostol a kvadrum sú prístupné v čase bohoslužieb. Krypty: v kryptách pod kostolom je expozícia Múzea Michala Tillnera. Na prehliadku sa treba objednať aspoň deň vopred.
Vjazd do areálu kláštora je umožnený len vozidlám so špeciálnym povolením. Ak chcete zaparkovať v okolí, odporúčame vám využiť parkovisko na Mierovom námestí oproti mestskému parku. Ďalšou možnosťou sú parkoviská v okolí mestského úradu (inkubátora) alebo parkovacie miesta pozdĺžne s Radlinského ulicou či pri .
Po prehliadke areálu kláštora vám odporúčame navštíviť aj neďalekú synagógu, ktorá sa nachádza od Čierneho kláštora približne päť minút chôdze. Oddýchnuť si môžete na lavičke v mestskom parku a určite si všimnite i sochy a pamätníky, ktoré sa v ňom nachádzajú.
Pôvodná farba kostola bola tmavopopolavá, resp. čierna.