Mojtín, malebná vieska obkolesená chrbátmi Strážovských vrchov, sa pyšní raritou, aká na Slovensku nemá obdobu - jaskynným kostolom. Dedinka Mojtín v Strážovských vrchoch vo svojej histórii nemala kostol a predsa mala významnú osobnosť, ktorá sa dokázala vynájsť. Učupená dedinka medzi nádherou Strážovských vrchov ukrývala svoje pôvodné obyvateľstvo už od roku 1363.
Obec sa prvýkrát spomína v roku 1364 ako Moite, z roku 1397 je známy názov Mahtyn, ďalej boli zaznamenané tiež názvy ako Moythin, Moyczin a v roku 1472 už aj teraz aktuálny Mojtin.
Mojtín patril panstvu Košeca, zemanom Ladeckým. V 16. - 17. storočí sa obec nespomína, pravdepodobne bola opustená a znovuosídlená až v 18.storočí.
Väčšina obyvateľov sa venovala poľnohospodárstvu, časť sa zaoberala výrobou dreveného uhlia, ako o tom svedčí názov zaniknutej časti obce - Uhliská. Roku 1828 mala 57 domov a 562 obyvateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom.
Z Mojtína pochádza známy "cisársky večný vojak" Ladislav Škultéty-Gábriš, ktorý celé desaťročia bojoval v armáde habsburských panovnikov.
Z kultúrnych pamiatok pútajú pozornosť zvyšky ľudovej zrubovej architektúry a neskoroklasicistický kostol Sv. Cyrila a Metoda postavený v roku 1863. V jeho interiéri sa nachádza oltárny obraz Sv. Cyrila a Metoda a obraz Immaculaty od významného slovenského maliara 19. storočia - Jozefa Božetecha Klemensa. V budove fary visí od toho istého autora obraz najzaujímavejšieho mojtínskeho rodáka - "cisárskeho večného vojaka" Ladislava Gabriša Škultétyho /1738 - 1831/. Ladislav Gabriš Škultéty od svojho trinásteho roku slúžil osemdesiat rokov v službách štyroch cisárov. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho pokladá za najstaršieho vojaka sveta.
Bojoval dvanásťkrát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi.
Pružinská Dúpna jaskyňa podnúka jedinečnú možnosť prejsť sa po podzemnej chodbe jednej z najstarších jaskýň na Slovensku.
V Mojtíne sa nachádza pamiatku Kostol Sv. Cyrila a Metoda, ktorý bol dostavaný v 60. storočia. V interiéri sa nachádzajú vzácne obrazy (oltárny obraz sv. Škultéty - Gábriša.
Okrem sakrálnych pamiatok je v obci dodnes zachovaných pomerne dosť domčekov, ktoré demonštrujú miestnu ľudovú zrubovú architektúru.
Dodnes môžete počas prechádzky dedinou vidieť mnoho pôvodných dreveničiek a starých hospodárskych budov, ktoré postupne nahlodáva zub času.
Neďaleká dedina Podskalie s farským kostolom sv.Martina až do roku 1788 je pre Mojtín farnosťou, kde Mojtinári boli pokrstení, navštevovali tu bohoslužby, sobášili sa, taktiež boli pri kostole i pochovávaní. Filiálka podskalskej farnosti Pružina sa stáva v roku 1788 samostatnou farnosťou s farským kostolom sv. Žofie - vdovy. Preto sa v tomto roku stáva Mojtín filiálkou pružinskej farnosti.
Rodoľub Štefan Závodník prichádza do farnostu Pružina 8.12.1850, teda stáva sa farárom i pre salašnícku obec Mojtín, kde v tom čase žije 515 katolíkov a 6 Židov. Obyvatelia Mojtína museli prekonávať obtiažnu cestu do Pružiny ku svojmu farskému kostolu cez poľný chodník lesom. Kronikári udávajú, že to bolo 3200 mužských krokov, čo trvalo skoro 2 hodiny. Preto si zaumienil pán farár Závodník, že na Mojtíne vybuduje školu, faru i kostol. K tomu účelu dáva v roku 1854 na Mojtíne postaviť kríž, kde bude neskôr stáť nový kostol.
Kňaz Závodník neustále hľadal možnosti, ako uľahčiť Mojtínčanom praktizovanie viery, aby nemuseli tak ďaleko chodiť do kostola na bohoslužby, ale radšej aby on prichádzal za nimi. Preto sa mu zdalo vhodné miesto jaskyne na tieto účely.
V roku 1855, v čase, kedy Mojtínčania nemali vlastný chrám a ak sa chceli zúčastniť bohoslužby, museli absolvovať náročnú dvojhodinovú cestu lesom do susednej obce Pružina, napadlo pružinskému farárovi Štefanovi Závodníkovi vysvätiť, a tým na kostol povýšiť miestnu Mojtínsku jaskyňu.
Rodoľub Štefan Závodník prichádza do farnosti Pružina 8. 12. 1850 a stáva sa farárom i pre salašnícku obec Mojtín. Obyvatelia Mojtína museli prekonávať náročnú cestu do Pružiny k svojmu farskému kostolu cez poľný chodník lesom. Chôdza trvala skoro 2 hodiny. Preto sa farár Závodník rozhodol, že na Mojtíne vybuduje školu, faru i kostol. K tomu účelu dal v roku 1854 na Mojtíne postaviť kríž, kde bol neskôr postavený nový kostol.
Aby pružinský farár Štefan Závodník uľahčil Mojtínčanom v dochádzke na náboženské obrady do Pružiny, rozhodol sa v roku 1855 vysvätiť jaskyňu v Zraze. Pružinský farár si vyhliadol práve túto jaskyňu ako ideálne miesto na obrady pre Mojtínčanov. Tu potom dal posvätiť kamenný oltár, dvoch sadrových anjelikov, priniesol aj sadrovú sochu Sedembolestnej Panny Márie a 4 obrazy svätcov.
Táto jaskyňa s dĺžkou 46 m má priestrannú ústrednú sieň, ktorá je schopná pojať 300 - 400 ľudí. Je to veľká jaskyňa, dlhá asi 46 metrov, môže pojať 300 až 400 ľudí. Mojtínčania sa tu schádzali na všetky obrady, ktoré vykonával sám kňaz Závodník (do jaskyne dochádzal z Pružiny na osedlanom koni).
V jaskynnom kostole kňat vysvätil kamenný oltár, sadrových anjelov aj sochu Sedembolestnej Panny Márie a 4 obrazy svätcov. Namiesto dvoch hodín cesty Mojtínčanov, ktoré by museli absolvovať kvli návšteve Pružiny, k nim naopak chodil sám kňaz Závodník. Nie však pešo, ale na koni.
V roku 2005 Spolok sv. Vincenta de Paul na Slovensku, miestna Konferencia Lurdskej Panny Márie na Mojtíne sprístupnila a obnovila cestu do tohto jaskynného kostola a v jaskyni postavila sochu sv. Jozefa, patróna Cirkvi i robotníkov ako pamätník k 150. výročiu od posvätenia tejto jaskyne na priestory kostola a ako ojedinelý jav na Slovensku. Nech sa toto miesto obnoví na obdiv Božej krásy a tajomná prítomnosť Boha i na tomto mieste nech preniká každého, kto tu v pokoji prichádza.
Jaskyňa v Zraze slúžila ako kostol - celkom výnimočný prípad v našich cirkevných dejinách Slovenska. Jaskyňa v Zraze slúžila za kostol až do posvätenia cirkevnej školy v roku 1860.
Začiatky ľudstva. Jaskyne červených skokov.
Keď sa v roku 1860 vysvätila cirkevná škola, jaskyňa už viac ako kostol pravidelných bohoslužieb nebola využívaná.
Počas druhej svetovej vojny slúžila jaskyňa istý čas ako úkryt. Toto miesto skalného chrámu počas druhej svetovej vojny bolo útočiskom a úkrytom rodín z Mojtína v počte 200 osôb, i viac.
V apríli 1945 prebiehali v okolí obce tuhé boje, počas nich sa asi tri týždne v jaskyni ukrývalo približne 200 jej obyvateľov.
Na náčrte vstupného otvoru a z jeho fotografie z roku 1984 je zrejmé, že vstupný otvor bol zmenšený umelým valom, ktorý bol vybudovaný práve počas 2.svetovej vojny. Tento val bol odstránený v roku 2005 kresťanskými organizáciami.
Po vojne nebola až do začiatku 21. storočia v podstate nijako využívaná. V súčasnosti sa dá hovoriť o obnove tohto miesta, vybudovali saturistické chodníky k nemu, rovnako ako je zvýšená aj medializácia. Dnes po rokoch zabudnutia znovu ožíva. Chodník k nej je obnovený, pred vstupným otvorom je osadená informačná tabuľa a v ústrednej sieni je nainštalovaná socha sv. Jozefa v životnej veľkosti.
V súčasnosti sa stretávame na značeniach a tabuliach s označením Jaskyňa sv. Jozefa. V jaskyni, ktorá sa podľa svojho patróna zvykne nazývať i Jaskyňou sv. Jozefa, sa príležitostne opäť vysluhujú bohoslužby. Je jednou z mála jaskýň na Slovensku, ktoré sú využívané na sakrálne účely.
V očarujúcom prostredí Mojtínskeho krasu sa príroda poriadne vyhrala a tejto lokalite dopriala unikátnu a veľkolepú jaskyňu nazývanu Mojtínska jaskyňa či Jaskyňa sv. Jozefa. Jaskyňa má výrazný vchod, ktorý vás zavedie do priestrannej siene bez kvapľovej výzdoby, no so sinitrovým povlakom. Jaskyňa je ozvláštená sakrálnou sochou sv. Jozefa, vďaka čomu si aj v súčasnosti zachováva svoje nezameniteľné duchovné čaro. Okrem veľkolepej Mojtínskej jaskyne je možné v tejto lokalite pozorovať aj ďalšie menšie štrbiny a pukliny.
Mojtínska jaskyňa je dostupná z obce Mojtín po značenom turistickom chodníku (cca 2km).
Ďalšie zaujímavosti v okolí
- Vrch Strážov: Najvyšší vrch Strážovských vrchov.
- Pružinská Dúpna jaskyňa: Jedinečná možnosť prejsť sa po podzemnej chodbe jednej z najstarších jaskýň na Slovensku.
