Čo reálne bude po smrti? Čo je nádej večného života a čo nás reálne Biblia vyučuje o posmrtnom živote?
Prvá vec je asi to, že Boh nestvoril človeka len ako kus mäsa a kosti, ale, že má aj dušu a je duch, ktorý má v sebe vložený večný rozmer (Kaz 3,11). Teda v nás ľuďoch je od Boha hlboko vložený rozmer večnosti.
Ak by si sa chcel dozvedieť viac o nebi, pekle ale aj novom Jeruzaleme a hlavne o tom ako nájsť s istotou a pokojom cestu do NEBA tak tento článok je presne pre teba.
Nebo
Nebesia v pôvodnej hebrejčine sú skoro stále v množnom čísle.
- Teda viac nebies, jedno je to ktoré vidíme, krásne azúrové, kde lietajú vtáci a lietadla.
- Druhé je duchovná sféra, kde prebieha duchovný boj medzi nebom a zemou (Dan 10,20, Ef 6,12). Je to nebo medzi prvým a tretím.
- Tretie nebo, je to miesto, kde Apoštol Pavel hovorí, že bol vytrhnutý vo videní, je to miesto, kde prebýva Boh. Čo je ešte lepšie, že sám Boh ťa tam chce.
Okrem Boha Otca v nebi je aj Ježiš, veľké množstvo Božích anjelov a ďalšie duchovné bytosti a ľudia, - ktorí sú skrze spasenie (Zj 5:11-14).
Nebo je až tak nádherné a veľké miesto, že si je ho až ťažké si predstaviť alebo pochopiť našim ľudským mozgom, alebo s našimi dočasnými skúsenosťami (1Kor 2,9). Je tam radosť a naplnenie a už žiadne zlo, smútok, hriechy, trápenie, bolesť, choroba, chudoba, smrť alebo démoni ani nič nečisté.
No, ako som napísal, Boh ťa tam chce a chce ťa tam až tak veľmi, že bol ochotný obetovať to najvzácnejšie, čo mal - svojho Syna Ježiša. Aby si mohol byť očistený od svojich hriechov a prijať spasenie (záchranu). Teraz je krok na tebe, on poslal „rebrík“ z neba.
Peklo
Často sa tieto dve „miesta“ zamieňajú, ale je medzi nimi podstatný rozdiel. Peklo je miesto, kde vládne satan, je to jeho oblasť, asi ako pre Boha Nebo. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera.
Dôležitú vec, ktorú by sme si mali uvedomiť, že Boh nechce, aby žiaden človek strávil večnosť v Ohnivom Jazere. Je to „cieľová stanica“ cesty, ktorú si tu niektorí na zemi vybrali. Čo človek seje, bude aj žať.
Zapísaný v Knihe života sú pravdepodobne ľudia, ktorý prijali večný život, a ten primame jedine skrze Pána Ježiša Krista. Plus sú aj iné texty ktoré to potvrdzujú. Kto verí v Syna, má večný život.
Sú učenia ktoré tvrdia, že človek v pekle nebude na večnosť, ale že iba zhorí, proti čomu ja osobne by som nebol. No v Biblií vidím niečo iné. Príklad: falošný prorok ktorý spolu so šelmov (človek - predstaviteľ svetového satanského systému) budu uvrhnutý priamo do ohnivého jazera (Zj 19,20), a po viac ako 1000 rokoch k ním bude pridaný aj Satan.
7 A keď sa dovŕši tisíc rokov… 10 Diabol, ktorý ich zvádzal, bol vrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde bola aj šelma a falošný prorok.
Aké je PEKLO V SKUTOČNOSTI?
Vzkriesenie mŕtvych a Súdny deň
Vzkriesenie mŕtvych je udalosť pred posledným súdom, kedy všetci ľudia vstanú (pravdepodobne) fyzicky z mŕtvych a dostanú nové tela, nie také isté ako boli pred tým, ale oveľa lepšie. Potom bude posledný súd, je udalosť ktorá odohrá na konci naších dejín.
31 A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy, 32 a shromaždené budú pred neho všetky národy, a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, 33 a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. 34 Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta… 41 Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom… 46 A títo pojdú do večného trápenia, ale spravedliví do večného života. (Matúš 25)
Nový Jeruzalem
Je mesto Boha, Baránka a Božieho ľudu. Boh dokonca vtedy stvorý novu zem a aj nové nebo. A tento nový alebo nebeský Jeruzalem zostúpi na tu novu zem a vtedy už bude AKO V NEBI TAK AJ NA ZEMI.
1 Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. 2 A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. 3 Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. 4 Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.“ 5 A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko tvorím nové.“ A dodal: „Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé.“ 6 A povedal mi: „Už sa vyplnili! Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. (Zjavenie 22)
Ako sa rozhodnúť pre večnosť?
Veľmi dobrá a zároveň ťažká otázka. Na druhu stranu, viem že Pán Boh sa každému človeku snaži „klopať“ na srdce. Jedine čo musíme urobiť, je 1. rozhodnúť sa chcieť a 2. prísť k Ježišovi a nabrať si živej vody koľko len chceme a to úplne zadarmo! Nikto iný nemá živú vodu, ani ju ľudom nemôže dať, žiadne iné náboženstvo či filozofia alebo učiteľ. Áno, je to ponuká ktorá sa „neodmieta“, ale predsa ju už veľmi veľa ľudí odmietlo a už nemôžu to nikdy vrátiť späť. Preto máš jeden život, jeden pokus, rozhodni sa múdro.
Raz som stretol jedného cudzinca vo vlaku a rozhovor prišiel na večnosť a zmierenie s Bohom. A jeho jednoduchá alibistická odpoveď bola: Ja sa zaujimam len o prítomnosť, toto budem riešiť potom. Tak mi sa ho nedalo spýtať, „riešiš kde pôjdeš na dovolenku na týždeň a neriešiš kde strávi tvoja duša večnosť?“
Kaz 3,11 Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku až po koniec.
1Kor 2,9 Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.
Čo sa deje s človekom pri smrti?
Často sa vyhýbame rozhovoru na túto tému a dokonca sa snažíme zbaviť myšlienky na mŕtvych, ktorí sú nám drahí a blízki. Ako môžeme odpovedať na zložité otázky o smrti? Existuje život po smrti? Každý z nás v určitom okamihu, najmä keď nám odchádza zo života niekto blízky z rodiny alebo osoba, ktorú milujeme, cítime určitú prázdnotu v srdci.
Keď sme naplnení bolestnými pocitmi a dávame si takú vážnu otázku, môžeme sa vôbec dozvedieť skutočnú pravdu o tom, čo sa stane s človekom po smrti? Našťastie služba Ježiša Krista, ktorú On konal na zemi, bola práve o tom, aby „vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.“ (List Židom 2,15).
Biblia ukazuje, že keď človek zomiera, zomiera celá bytosť. „Keď vyjde z nich duch, vrátia sa do zeme, v ten deň padnú ich plány." (Ž 146,4) „Lebo živí vedia, že umrú, ale mŕtvi nič nevedia." (Kaz 9,5) „Prach sa navráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal." (Kaz 12,7; pozri tiež Ž 6,6; 115,17; Iz 38,18.19)
Smrť je teda opačný proces ako stvorenie (1 Moj 2,7). Podľa Biblie duša nie je niečo, čo by mohlo existovať samo osebe, nezávisle od tela alebo ducha, dokonca aj nezávisle od Boha, prameňa života. Boh nám hovorí, že svojou podstatou sme smrteľní. Pretože sme stvorené bytosti, nemáme v sebe zdroj života.
Nesmrteľnosť má jedine Boh (1 Tim 6,16). Nikde v Biblii sa nehovorí o tom, že nejaká časť človeka môže po smrti kdesi samostatne žiť a pritom prežívať určité pocity, radovať sa, alebo smútiť. Smrť je prázdnota, neprítomnosť akýchkoľvek zážitkov. Biblia sa pozerá na smrť ako na koniec života, prípadne ako na jeho prerušenie. Život môže byť obnovený jedine vzkriesením, čo je Boží stvoriteľský akt (Rim 4,17).
Boh na počiatku človeka varoval. Keby od neho odišiel, prinieslo by mu to smrť (1 Moj 2,17; Rim 6,23). Boží nepriateľ, satan, však túto pravdu spochybnil a tvrdil: „Vôbec nezomriete." (1 Moj 3,4) Tragédiou sveta je, že dnes milióny ľudí veria tomu, že človek pri smrti vlastne nezomrie, ale pokračuje v živote na inej úrovni. Je im ľahšie uveriť tomu, čo tvrdil satan, a spochybňujú to, čo povedal Boh. Niekedy sa hovorí, že ľudia ľahšie uveria veľkej lži než malej. V prípade ľudskej prirodzenosti je to určite pravda - mnohí veria satanovej veľkej lži.
Ježiš Kristus nazýva smrť spánkom (Ján 11,11-14). Tým naznačuje, že smrť neznamená definitívny koniec všetkého. Smrť nebude mať posledné slovo nad naším hrobom. Nie je to ani únik od zodpovednosti, pretože každého človeka Boh raz vzkriesi a potom sa bude zodpovedať za svoje skutky (Ján 5,28.29; Kaz 12,14; 2 Kor 5,10). V tomto Ježišovom obraze môžeme ďalej vidieť náznak toho, že smrť je odpočinok od práce (Zj 14,13). V určitom zmysle je smrť „požehnaním". Žiť večne v tomto tele na tomto svete by bolo prekliatím. Boh na nás nevkladá viac, než sme schopní zniesť.
Čo sa deje s človekom po smrti?
Ako si človek predstavuje ďalší osud tých, čo zomreli, je prirodzeným dôsledkom toho, čo o smrti verí. Ak je smrť spánok, potom všetci mŕtvi „spia" v hroboch až do okamihu vzkriesenia (Ján 5,28.29).
V dualistickom chápaní človek dostáva odmenu (alebo trest) v momente svojej smrti. Podľa tejto predstavy sa spravodliví už teraz tešia v nebi, kým bezbožní sa už teraz mučia v pekelnom ohni.
Písmo však jasne hovorí, že človek nedostáva odplatu za svoje činy hneď pri smrti, ale až pri vzkriesení (Mat 16,27; Luk 14,13.14; Ján 5,28; 6,39.40.44.54; Sk 2,29.34; 2 Tim 4,7.8; Zj 22,12). Takýchto textov môžeme v Biblii nájsť oveľa viac.
Nádejou veriacich kresťanov je vzkriesenie spravodlivých k životu. Biblia chápe vzkriesenie nie ako pokračovanie, ale ako obnovenie existencie. Toto môže spôsobiť jedine čin Božej stvoriteľskej moci. Písmo hovorí, že vzkriesenie tela je eschatologická záležitosť. To znamená, že sa uskutoční na konci vekov, keď sa Kristus vráti späť na našu zem. Vzkriesení budú všetci spolu, všetci vykúpení dostanú nesmrteľnosť súčasne.
Apoštol Pavel uisťuje veriacich, že živí nepredstihnú tých, čo zomreli. Odmenu dostanú všetci naraz, spoločne (1 Tes 4,16.17; Žid 11,39.40). Ježiš pripomína svojim učeníkom, že príde a vezme si ich k sebe, aby s ním boli naveky. K Ježišovi prídu teda spolu v čase jeho príchodu, nie individuálne pri svojej smrti (Ján 14,1-3).
Veriť v odplatu bezprostredne po smrti znamená vlastne znevažovať posledný súd. Aký zmysel by vlastne malo zhromaždiť všetkých ľudí z neba a pekla, oznámiť im rozsudok a poslať ich späť tam, kde boli? (Mat 25,31-46) Zmyslom posledného súdu je odplatiť „každému podľa jeho skutkov", pretože zatiaľ sa to nestalo. Nemôžeme veriť v nesmrteľnú dušu a súčasne vo vzkriesenie tela. Jedno vylučuje druhé. Biblia zdôrazňuje vzkriesenie.
Duša a Duch
Pozostáva človek z troch oddeliteľných častí, ako je telo, duch a duša? Biblia hovorí, že „Boh vytvoril človeka z prachu zeme a v dýchol mu do nozdier dych života. Tá k sa stal človek živou dušou.“ Boh svojím Duchom, svojím „dýchnutím“ ( „oživujúcim princípom“) oživil Adamove neživé telo. Len sám Boh je zdrojom všetkého života. Job napísal, že „dych Všemohúceho“ oživuje (Job 33,4). Tam, kde predtým nebolo nič, alebo bola mŕtva hmota, zrazu pulzuje život. Život pochádza z Boha a je na ňom závislý.
Duša nie je obyčajnou časťou človeka, ktorá by bola schopná na tele nezávislého života, ale duša, to je celý človek vrátane tela. Hebrejské slovo NEPHEŠ (duša) použité v 1 Moj 2,7 je v správe o stvorení použité aj pri opise stvorenia rýb, hmyzu a zvierat (1 Moj 1,20.24; 2,19). Väčšinou však tento výraz v Biblii označuje človeka - vždy však človeka, kým žije. Už v prvej správe o stvorení Biblie opisuje človeka ako nedeliteľný celok. Každý pokus človeka rozdeliť na jednotlivé časti je skresľujúci.
Výraz „duša“ má v Biblii niekoľko významov. výraz NEPHEŠ často označuje túžbu, chuť, pocit, sklon. V 4 Moj 31,19 a Súd 16,30 je popísaná „duša“ - človek, ktorý zomiera. Výraz duša neoznačuje žiadnu časť človeka, ktorá by bola schopná života po smrti nezávisle na tele. Zj 16,3 a Mat 10,28 hovoria, že „duša“ umiera, že ju možno „zahubiť“. Slovo „duša“ v Biblii teda označuje niekedy celého živého človeka a niekedy len určitý aspekt života - túžbu, cítenie, intelekt.
Zatiaľ čo slovo „duša“ v prvom rade označuje osobnosť, individualitu človeka, výraz „duch“ označuje najmä oživujúci princíp života, nutný k životu. Termín „ruach“ nachádzame v Starom zákone celkom tristo sedemdesiat sedemkrát. Je prekladaný nasledovnými výrazmi: „duch“, „vietor“, „dych“, „mravný profil“ (Ez 11,19) a tiež „sídlo emócií“ (1 Sam 1,15). V zmysle „dýchania“ je ruach ľudí totožný s ruach-om zvierat (Kaz 3,19). S tým rozdielom, že „dych“ človeka sa „vracia k Bohu“ (Žalm 146,4) a u zvierat nie.
Avšak nikde v Starom ani v Novom zákone ruach neoznačuje nejakú časť ľudskej bytosti, ktorá by po smrti bola schopná vedomého života nezávisle na tele. Človek je nedeliteľným celkom. Dnešná lekárska veda preukázala úzku súvislosť medzi duševnými pochodmi a telesným zdravím. Biblia chápe človeka ako celok, a v tomto zmysle Boh človeka ako celok obnovuje. Kristus nielen uzdravoval choroby tela (Mat 9,35), ale tiež kázal a učil, svojím posolstvom obnovoval celého človeka. Preto Biblia niekedy zamieňa pojmy „duch“ a „duša„. Keď Pavol vyjadruje želanie, aby bol posvätený náš „duch, duša i telo“ (1 Tes 5,23), chcel, aby žiadna časť ľudskej bytosti nebola vylúčená z procesu posvätenia. Duchom rozumie našu inteligenciu, rozumové a duchovné schopnosti, ktorými komunikujeme s Bohom. Dušou chápe tú časť ľudskej prirodzenosti, ktorá sa prejavuje pudmi, túžbami a pocitmi. Nakoniec menuje telo, ktoré by malo byť podriadené rozumu a viere.
Satanove klamstvá o posmrtnom živote
V máloktorej otázke sa ľudské názory rozchádzajú tak zásadne ako v otázke stavu človeka po smrti. Niektorí ľudia veria, že duša žije ďalej, iní veria, že človek konečne dochádza do miesta večnej blaženosti, iní tvrdia, že človek sa prevteľuje. Špiritisti sa posmrtný život snažia dokázať „spojením“ s mŕtvymi ľuďmi.
To, že Boh v prvých troch kapitolách Biblie nechal zaznamenať príbeh o stvorení a o páde človeka do hriechu, má pre nás veľký význam. Boh postavil človeka do rajského prostredia a k živobytiu mu ponúkol plody všetkých stromov. Len jeden strom si vyhradil pre seba, aby ľuďom pripomínal ich závislosť na ňom. Ľudia mali žiť večne, ich nesmrteľnosť však bola podmienená poslušnosťou. Čo mienil Boh oným výrazom „zomrieš - prepadneš smrti“? Vráťme sa k prvému príbehu.
Onedlho s človekom hovorí pokušiteľ, ktorého Biblia identifikuje ako „satana“ - klamára (Ján 8,44), uisťuje ženu o úplnom opaku toho, čo vyhlásil Boh „Istotne nezomriete“ (1 Moj 3,4). Avšak čoskoro po páde do hriechu prví ľudia spoznali, že „odplata za hriech je smrť“ (Rim 6,23). Splnilo sa to, čo povedal Boh o pominuteľnosti hriešneho človeka: „si prach a do prachu sa navrátiš.“ (1 Moj 3,19) Svoju neposlušnosťou človek stratil nárok na večný život, odcudzil sa od zdroja života a nevyhnutným dôsledkom tohto kroku je smrť.
Tým, že satan ľuďom klamal „istotne nezomriete“, ich klamal v dvoch veciach. Po prvé zľahčil hriech. Ako by im povedal: „Nič ste neurobili, a preto nezomriete. Predsa by vás Boh tak kruto nepostihoval za tak zanedbateľnú maličkosť.“ Po druhé im vnukol myšlienku, že po smrti život pokračuje v nejakej inej fo...