Medzi skvosty sakrálnej architektúry a umelecko-historické pamiatky stredného Považia bezpochyby patrí opevnený areál prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie s areálom je jednou z najvýznamnejších architektonicko - historických a umelecko - historických pamiatok okresu Nové Mesto nad Váhom. Jeho dominantou je kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie a dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna.
Existencia kostola je doložená od polovice 13. storočia a je spojená s pôsobením rehole benediktínov. Najstaršie dejiny lokality sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s pôsobením benediktínov, ktorí sa zaslúžili aj o rozvoj tunajšieho románskeho kostola v 13. storočí. Pôvodný kostol (fara) bol postavený v románskom slohu. Svedčí o tom listina Bela IV., ktorá sa nachádza v múzeu. Belo IV. rádu benediktínov, ktorí ho vlastnili len 8 rokov.
Stibor zo Stiboríc a Gotická Prestavba
Veľkolepý rozkvet v období stredoveku nastal v prvých dekádach 15. st., kedy tu bola Stiborom zo Stiboríc s potvrdením panovníka Žigmunda Luxemburského zriadená augustiniánska prepozitúra. Zmeny v tunajšej farnosti zaviedol až beckovský pán Stibor. Dôležitou etapou vo vývoji stavieb areálu bolo založenie samotnej augustiniánskej prepozitúry obľúbeným rytierom Žigmunda Luxemburského, držiteľom Dračieho rádu - vojvodom Stiborom zo Stiboríc v roku 1414. Okrem v našich podmienkach v danom období výnimočnej sakrálnej architektúry sa Stibor I. Stibor I. chcel postaviť nový kostol v gotickom slohu podľa vzoru Karlovho kostola v Prahe. Stavba sa realizovala v niekoľkých etapách. majstrami prizvanými z Čiech. hneď prišli. preferovali. a založil tu prepozitúru. prepošt (1. z augustiniánskej rehole. postaviť úplne nový kostol neuskutočnil. a zanechal nápis nad hlavným vchodom.
Samotný kostol prešiel monumentálnou gotickou prestavbou, ktorá však pravdepodobne nikdy nebola vo svojom koncepte úplne dokončená. Keďže ho počas veľkorysých stavebných príprav zastihla smrť, o rozvoj jeho donátorského diela sa zaslúžil jeho syn Stibor II: Dokladá to aj nápisová tabuľa z predsiene kostola, ktorá ukrýva aj datovanie jednej stavebnej etapy kostola - rok 1423. Stiborovská gotická stavba mala podľa doterajších poznatkov podobu oktogonálnej centrály s pozdĺžnym presbytériom. pražského Karlova, svedčí o jeho obrovskom sebavedomí. Aachen a zdôrazniť tak stále nárokovanie si cisárstva na uhorskú korunu a trón.
Obdobie druhej polovice 15. a 16. storočie znamenali v živote prepozitúry obdobie stagnácie. Zrejme sa pozmenila v tomto období len architektonická podoba mariánskeho kostola, ktorý dostal podobu netypickej trojloďovej stavby s kratšími bočnými loďami. pravdepodobne v 16. centrálne sa javiacej lode na baziliku. a vrátili sa až v 16. dokončený.
Baroková Prestavba a Talianski Majstri
K novému a o to výraznejšiemu vzostupu v prepošstve dochádza v 17. storočí, kedy sa po období vplyvu reformácie areál dostáva opäť do rúk rímskokatolíckej cirkvi. Dôležitou vývojovou etapou areálu prepozitúry a kostola bolo 17. a začiatok 18. st., kedy vznikla jeho jedinečná baroková štuková a maliarska výzdoba. K stavebným premenám dochádza v prepoštskom paláci a vzniká prepoštská kaplnka sv. Jozefa Pestúna, exteriérom nenápadná, no o to viac pôsobivá v interiéri.
Celý kostol, spomenutá kaplnka a refektár prepoštského paláca vďaka vtedajšiemu prepoštovi Jakubovi Haškovi (1622-1695) získali rozsiahlu štukovú výzdobu, prezentujúcu komplexný ikonografický program, v ktorom dominuje oslava Panny Márie a Cirkvi. Následne za prepošta J. Haška v poslednej tretine 17. sa zachoval viac-menej dodnes.Výzdoba, ktorej autormi sú pravdepodobne talianski majstri štukatéri, pôsobiaci vo Viedni a Trnave, vznikala približne od roku 1667 až do záveru 90. rokov 17. storočia. Štuková výzdoba predstavuje s najväčšou pravdepodobnosťou dielo talianskych majstrov štukatérov z okruhu G.B.Barberiniho, A.Contiho, G. Torniniho a Majstra signatúry C.A.N.F. Pokrýva celú klenbu, obvodové steny, okenné špalety aj piliere medziloďových arkád.
Okrem rozsiahlych štukových dekorácii, dôležitou súčasťou interiérového zariadenia kostola sú oltáre, pričom pohľadu do presbytéria kostola dominuje monumentálna architektúra hlavného oltára zasväteného Narodeniu Panny Márie - Kráľovnej anjelov. V chrámovom trojlodí sú rozmiestnené aj štyri bočné oltáre - oltár sv. Pavla Apoštola - dnes oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Oltár Panny Márie Dolorosy - Piety, Oltár sv. Petra Apoštola a oltár sv. Michala Archanjela - Posledného Súdu. Všetky tieto diela predstavujú unikátny súbor ranobarokových sakrálnych pamiatok, kombinujúcich sochársku a ornamentálnu výzdobu v drevorezbe s maliarskymi dielami.
| Obdobie | Významné udalosti |
|---|---|
| Polovica 13. storočia | Doložená existencia kostola, pôsobenie benediktínov, románsky sloh. |
| Prvé dekády 15. storočia | Augustiniánska prepozitúra, Stibor zo Stiboríc, gotická prestavba. |
| 17. a začiatok 18. storočia | Baroková prestavba, štuková a maliarska výzdoba, talianski majstri. |
Obnova a Súčasnosť
Poďte s nami do Nového Mesta nad Váhom do kostola s unikátnou sakrálnou výzdobou. Vytvorili ju talianski majstri a ich rukopis vniesol do tohto priestoru nádych exotiky. Moderátor Slovenska v obrazoch Michal Slanička na vysvetlenie dodal: „Veď kto v 17. storočí na našom území poznal napríklad artičoky.
Vzácnu štukovú výzdobu zrekonštruovali majstri reštaurátori. Tím reštaurátorov musel najprv odstrániť stáročné nečistoty. Podrobnejšie túto náročnú prácu opísal akademický sochár Juraj Krajčo, keď uviedol:„Bolo tam strašne veľa pavučín a usadenín nečistoty. Zhruba sme povysávali dvanásť kilogramov pavučín a prachu. Nasledovalo odstraňovanie sekundárnych premalieb, čo to bolo zhruba trikrát premaľované. Celé dni pracovali na vysokom lešení. Kúsok po kúsku vracali poškodeným sochám a maľbám pôvodný ráz. Reštaurátor nástenných malieb Martin Petruš vie o tejto piplavej práci veľa podrobností:„Bola tam dosť veľká problematika v upevnení tých malieb, pretože samotná maľba je na omietkovej vrstve a tá bola zničená, už rozsypaná. Pojivo bolo zničené. Museli sme spevňovať aj spodnú omietkovú vrstvu na to, aby sme potom mohli pracovať na tom povrchu. Bolo tam veľké množstvo prachového depozitu.
Výsledok obnovy všetkých návštevníkov ohromí, ako vysvetlil farár Blažej Čaputa, tmavé a zanesené ornamenty ožili: „Ten taký, ako sa hovorí, wau efekt nastal vtedy, keď to bolo už celé dokončené a keď sme to nasvietili.“Žiarivé výnimočné vzory a farby. Reštaurátori ladili farby podľa pôvodných malieb zo 17. storočia. Podľa reštaurátora nástenných malieb Martina Petruša vychádzali z toho, čo videli na originály po očistení:„Je tam taký mierny kontrast, lebo tie štuky sú mierne ružovkasté, okrové a zase na druhej strane vo vrchole klenby vidíme modrú farbu, ktorá robí kontrast s tými štukami.“Dekan a farár Blažej Čaputa obnovu demonštroval názorne v chráme. „Tento oblúk je predelom medzi loďou, ktorá nie je renovovaná a tou novou časťou, ktorá je obnovená a vidíme, že pôvodný oblúk je do siva, šediva, taký, akoby šerý a ponurý trochu. A táto časť je žiarivá.“ Obnovu si pochvaľuje aj tunajší organista. Reštaurátori sa venovali najmä svätyni, no monumentálna rannobaroková štuková výzdoba sa nachádza, ako objasnil akademický sochár Juraj Krajčo v celom chráme:„Je tu dvanásť apoštolov, plus anjelici vo výsečiach.
Nie nadarmo sa kostolu hovorí perla Váhu: „Už len preto, že aj zdobnosť priestoru je svojim rozsahom absolútne unikátna.“Pôvod kostola siaha až do stredoveku. Najprv to bola jednoduchá románska stavba. Neskôr gotická a súčasnú barokovú podobu získala v 17. storočí. Na Považie vtedy prišli vyzdobiť kostol majstri štukatéri až z Talianska. Taliani tu pracovali celých 15 rokov. Zruční umelci popracovali aj na tom, aby boli sochy proporčne dobre viditeľné ľuďom sediacim v laviciach, čo akademický sochár Juraj Krajčo obdivuje:„Museli to prispôsobiť tak, aby z perspektívy pohľadu zospodu bolo všetko vyvážené. Ak pôjdete okolo Výzdoba vyráža dych nielen krásou, ale aj hmotnosťou nad hlavami ľudí, kde ako pripomína sochár Juraj Krajčo sa nachádzajú tony materiálu:„Držím v rukách ruku anjela, ktorý je nad sochami apoštolov. Má v sebe kovovú konštrukciu a len tá ruka váži okolo dvanásť kilogramov. Celková váha je tu niekoľko ton. V tých častiach, ktoré viac idú do priestoru, je kovová konštrukcia.
tags: #rimskokatolicky #kostol #narodenia #panny #marie #nove