V tomto článku sa znova vraciame k téme Božích mien. Ide o pokračovanie toho, o čom sme písali v článku „Meno nad každé meno“. Tu sa zamyslíme nad dvoma Božími menami, ktoré sú v Písme asi najviac používané a nachádzame ich v Starej zmluve. Jedno je Jahve (alebo Jehova) a druhé je El Šadaj. Pozrieme sa na ne aj ako tí, ktorí radi skúmajú biblický text, a preto sa pozrieme aj do pôvodných jazykov.
Boh sám sa dal ľuďom poznať aj cez svoje mená. Robí to preto, lebo je osobný a pretože má svoj charakter, má svoju identitu a chce, aby sme ho poznali. Takýto vzťah medzi Bohom a človekom je už od samého začiatku. Boh, ktorý človeka stvoril, ho nenechal len tak, nenechal ho odkázaného samého na seba. Všetko, čo Boh robí, hovorí o ňom. A aj sám o sebe hovorí, kto je a aký je. Takto o ňom môžeme vedieť a poznať ho ako osobu a môžeme poznať jeho charakter. Od prvých stránok Biblie vieme, že On je Stvoriteľ a On je Spasiteľ. Je ten, ktorý dáva dážď, je ten, ktorý udržuje celý vesmír pohromade, je ten, ktorý dohliada na vrabca. Je ten, ktorý má spočítané vlasy na našej hlave.
Božie meno, ktoré sa vyslovuje Jahve alebo Jehova - to sú v Starej zmluve v hebrejskom jazyku štyri písmená JHVH, alebo tzv. tetragram. Židia si nedovolili vyslovovať Božie meno, a tak sa jeho výslovnosť nezachovala. Hebrejčina nemá samohlásky a preto ich do tetragramu z hľadiska výslovnosti nevieme doplniť.
Osobne sa prikláňam k výslovnosti JHVH ako Jahve, lebo napríklad v Septuaginte, ktorá bola napísaná po grécky, na mieste, kde stál tetragram JHVH, je použité meno Jahve. V gréčtine je tým zachovaný zvuk mena JHVH. Samozrejme že to nie je dôkaz pre takúto výslovnosť, ale z hľadiska výslovnosti JHVH sa prikláňam k menu Jahve. Pri skúmaní otázky výslovnosti JHVH si pritom musíme dať pozor, lebo nie je podstatný zvuk JHVH, ale podstatný je význam tohto mena. Židia, keď majú vysloviť toto Božie meno (JHVH), tak povedia Adonai (Pán).
Používame preklad Biblie od prof. Roháčka a on prekladá meno, o ktorom práve hovoríme - meno Jahve, menom Hospodin. Boh tým, že sám zjavuje svoje meno, dáva priestor na to, aby sme k nemu mohli pristupovať, volať na neho a vzývať ho. Boh chce, aby sme ho vzývali, chce, aby sme vzývali Jeho meno, chce, aby sme k nemu prichádzali, aby sme ho oslovovali.
Mojžiš pásol stádo svojho svokra Jetru a zrazu videl úkaz, ktorý bol pre neho veľmi zaujímavý. Uvidel horiaci ker, ktorý horel, ale nezhorel. Pristúpil k nemu a tu sa stretol s Bohom, ktorý mu dáva úlohu vyviesť izraelský národ z egyptského otroctva. Mojžiš si uvedomuje, aké ťažké to je, a tak si žiada niečo pre potvrdenie toho, že prichádza v poverení Boha, aby mu ľudia uverili. Možno by sme čakali, že mu Boh povie: Povedz im, že ťa posiela Boh Vysloboditeľ.
Božia inštrukcia však bola: Povedz im, že ťa posiela: Som, ktorý som. V Druhej knihe Mojžišovej čítame nasledovný text: „A ďalej hovoril Boh Mojžišovi a riekol mu: Ja som Hospodin! Tento text hovorí, že Boh nebol Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi neznámy, ale že nepoznali svojho Boha pod menom Hospodin (Jahve). Oni ho poznali pod iným menom. Keď máme správne vykladať tento text, tak musíme povedať, že oni nepoznali plný význam tohto mena, nepoznali plnosť toho, čo toto meno pre nich má znamenať. Na tomto mieste uvedené Božie meno Jahve-Jireh, čo hovorí o tom, že meno Jahve im nebolo neznáme, ale izraelskému národu nebola ešte známa plnosť jeho významu.
Keď sa pozrieme na históriu, na dobu, keď izraelský národ bol ešte len na začiatku, v podstate u Abraháma, kedy bol ešte len v počte jedného muža, teda v podstate ešte len v plienkach, už vtedy dostal zasľúbenia o tom, že bude veľkým národom. Boh, aby potvrdil svoje zasľúbenie (rozmnožím a požehnám vás), zjavoval sa im menom El Šadaj - (ja som ten) Silný Boh všemohúci. Takto, pod týmto menom ho poznali. Abrahám dostal zasľúbenie, že bude z neho veľký národ. Toto zasľúbenie sa neskôr opakovalo aj u Jákoba.
Keď listujeme v Biblii, tak zisťujeme, že meno El-Šadai v nej stojí rovnocenne s menom Jahve. Meno El Šadaj je zložené z mena Boha El a slova Šadaj. Aký je význam mena El Šadaj? Z biblického pohľadu môžeme hovoriť o štyroch významoch tohto mena a to hlavne podľa slova „Šadaj“.
Význam tohto mena závisí od koreňa slova šadaj, z ktorého toto Božie meno odvodzujeme. Ak vychádzame z koreňa šádá, čo znamená mocný, tak potom El Šadaj znamená Boh mocný a silný. Ale sú ešte možné ďalšie tri varianty. Druhá možnosť je tá, že toto meno znamená Boh hrozný, strašný. Tretia varianta vychádza z toho, že šadaj je zložené zo slov še a daj, a potom El Šadaj znamená: Boh, ktorý je dostatočný. Štvrtý význam môže byť ten, že slovo šadaj vychádza z hebrejského slova „šad“, ktorého význam je niečo ako prsia.
Keď sa Boh zjavil Mojžišovi v horiacom kre, Izrael už nie je malým národom a týmto okamihom v jeho histórii, v jeho živote, nastáva nová etapa. Izraelský národ sa už počíta na milióny.
Mojžiš a horiaci ker
Božie meno a spôsob, akým ho zjavil Mojžišovi v Exodus 3, jednak potvrdzujú a jednak zdôrazňujú túto nezávislosť jeho bytia. Meno YHWH v 15. verši, ktoré sa bežne prekladá slovenským slovom Hospodin, je spojené so slovesom „byť“ v 14. verši. Inými slovami, keď Boh povedal svoje meno Mojžišovi, vyjadril svoje meno bytím: „Izraelitom povieš: ‚Ja som‘ ma poslal k vám“ (Ex 3:14). To nám hovorí, že Boh je ten, ktorý je charakterizovaný bytím.
Toto meno dáva Mojžišovi zvnútra kríka, ktorý horel, ale nezhorel (Ex 3:2-3). Inými slovami, oheň v kríku nebol žiadnym spôsobom závislý od jeho energie, aby horel. To znamená, že Boh nemusel niečo stvoriť, aby nebol osamelý. Nemusel stvoriť, aby mohol milovať. Bol sebestačný, nepotreboval nič mimo seba. Celú večnosť mal dokonalé spoločenstvo a dokonalú lásku ako Boh traja v jednom, Otec, Syn a Svätý Duch.
Boh sa zjavuje Mojžišovi a určuje ho za vysloboditeľa svojho ľudu. Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: »Boh vašich otcov ma poslal k vám.« Oni sa budú pýtať: »Aké je jeho meno?« A čo im odpoviem?“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!“ - a dodal: „Toto povieš Izraelitom: »Ja som« ma poslal k vám!“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.
Boh sa dal izraelskému národu poznať aj skrze svoje meno. „A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, neverili v neho, aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril našej kázni? A rameno Pánovo komu je zjavené? Preto nemohli veriť, že zase povedal Izaiáš: Oslepil ich oči a zatvrdil ich srdce, aby očami nevideli, srdcom nerozumeli a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom“ (Ján 12:37-41).
Izaiášovi sa zjavil Boh ako Jahve a boli to slová, ktoré sa týkali udalostí jeho doby. Ale boli to slová, ktoré boli aj prorocké, ktoré sa naplnili za čias Pána Ježiša Krista. Pán Ježiš, istým spôsobom, mohli by sme povedať, že sa v novozmluvnej dobe zjavuje ako Som, ktorý som a ako ten, ktorý sa zjavil Izaiášovi a oni mohli poznať slávu Boha aj skrze Ježiša Krista. Pán Ježiš sa im dal poznať menom: Ja som. V gréčtine je to „ego emi“, ale je to preklad mena, ktorým sa Boh dáva poznať Mojžišovi na púšti pri horiacom kre, kedy mu povedal: Som, ktorý som - Ja som; Som ja. Hovorí im to ešte aj vo verši: „Ježiš im povedal: Amen, amen vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja“ (Ján 8:59).
Keď bolo blízko ukrižovania a Judáš už vedie skupinu zákoníkov, farizeov a ľudí, ktorí sú ozbrojení a idú zajať Ježiša, nastala situácia, ktorá je opísaná v osemnástej kapitole Evanjelia podľa Jána: „A tak Ježiš vediac všetko, čo malo prísť na neho, vyšiel a povedal im: Koho hľadáte? A oni mu odpovedali: Ježiša Nazarejského. Na to im povedal Ježiš: Ja som.“ (Ján 18:4-5). Pán Ježiš povedal iba slová: Ja som a oni sa museli skloniť pred ním, pred týmto menom - cúvli dozadu a padli na zem. Raz príde aj ten čas, keď sa pred ním skloní každé koleno.
Môžeme vedieť a poznať, že Hospodin, náš Boh, má mená a svojimi menami sa zjavoval a zjavuje ľuďom a jeho meno má svoj význam a moc. Môžeme byť povzbudení aj menom El Šadaj - Boh, ktorý je silný, mocný a menom Jahve - Som, ktorý som; Boh, ktorý nemá počiatok a nemá ani koniec; Boh, ktorý bol, ktorý je a ktorý bude. On je verný, stály, a to, čo raz vyšlo z jeho úst, sa nezmení. Zasľúbil, že zachráni svoj ľud a z jeho ruky ich nikto nevytrhne (Ján 10:28-29).
Prvé tri slová Biblie bezprostredne zdôrazňujú Boha. Od samého začiatku nám hovoria, že ešte predtým, než niečo vo vesmíre existovalo, Boh už bol. Nič ho nestvorilo. Nič mu nedalo existenciu. Bol tu dávno predtým, než existovalo čokoľvek iné.
Zhrnutie
Boh sa Mojžišovi zjavil pod menom "Ja Som, ktorý Som" (Jahve), čo zdôrazňuje jeho večnú existenciu a nezávislosť. Predtým bol známy Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi ako El Šadaj, Boh všemohúci, ktorý plní svoje sľuby. Obe mená, Jahve a El Šadaj, majú hlboký význam a ukazujú rôzne aspekty Božieho charakteru a vzťahu s ľudstvom.