V nasledujúcom článku sa bližšie pozrieme na význam mena Tadeáš v kontexte Biblie a jeho historické súvislosti.
Tadeáš v Biblii
Apoštol Júda s prímením Tadeáš bol synom Kleofáša a Márie, ktorá sa vo Svätom písme nazýva sestrou Panny Márie. Kvôli tomuto aj Júdu nazývali Ježišovým bratom, teda príbuzným. Júdovým bratom bol apoštol Jakub Mladší, prvý jeruzalemský biskup, a Šimon, druhý jeruzalemský biskup.
Kedy sa stal Júda Ježišovým učeníkom, nevieme. Z mimobiblických správ sa zdá, že bol ženatý, mal viacero detí a pôvodom bol roľník. V evanjeliu nemáme o ňom veľa správ.
Podľa tradície Júda po Zoslaní Ducha Svätého ohlasoval evanjelium v Júdsku, Samárii, Sýrii a Mezopotámii. Po čase prišiel do Jeruzalema, kde vtedy zomrel mučeníckou smrťou jeho brat (okolo r. 54-62?)- prvý jeruzalemský biskup apoštol Jakub Mladší.
Okolo roku 64 napísal list, ktorý patrí medzi tzv. katolícke listy Nového zákona. Nebol totiž určený len nejakej cirkevnej obci alebo osobnosti, je adresovaný všetkým kresťanom, teda je všeobecný, katolícky. List bol známy, dosvedčuje to aj skutočnosť, že ho cituje sv. Peter vo svojom Druhom liste.
Asi okolo roku 70, v dobe zničenia jeruzalemského chrámu bol Júda Tadeáš aj so Šimonom Horlivcom umučený v Suanire pri Babylone. O spôsobe umučenia nevieme nič, no možné bolo ukrižovanie, keďže tento trest bol veľmi rozšírený. Podľa inej tradície títo dvaja svätci podstúpili mučeníctvo v Arménsku, kde im odpílili údy a potom ich sťali. Na tomto môže byť postavené aj ich zobrazovanie - s pílou a sekerou.
Význam a posolstvo
Po Kázni na vrchu pokračovala Mesiášova služba ďalšími prejavmi moci Ducha Svätého, Ježiš delegoval svoju autoritu učeníkom, ktorých vyslal, aby sa aj oni podieľali na hlásaní radostného posolstva. Varoval ich, že sa stretnú s odporom a prenasledovaním, ale povzbudil ich prísľubom večnej odmeny. Keď sa o Ježišových zázrakoch dopočul Ján Krstiteľ, ktorý už vtedy bol vo väzení, poslal za ním svojich žiakov s otázkou na Ježišovo Mesiášstvo. Ján, ktorý bol kedysi pri začiatkoch Ježišovej služby a verejne ho označil za Božieho baránka, ktorý „berie preč hriech sveta“ (J 1,29), bol zrejme v dôsledku tlaku, ktorý zakúšal vo väzení, na pochybách o Ježišovom poslaní. Pán dal Jánovi jednoznačnú odpoveď a hovoril o mocnom príchode Božieho kráľovstva, sprevádzanom zázrakmi.
Keď Jánovi učeníci odišli, Ježiš pokračoval v nastolenej téme o príchode Božieho kráľovstva. Vyzdvihol Jánovu osobnosť a službu, označil ho za „najväčšieho človeka“ a dodal, že aj tí najmenší v Božom kráľovstve sú väčší ako on. Príchod Božieho kráľovstva súvisí s Jánovou službou akéhosi „herolda“, ktorý oznamoval jeho príchod a pripravoval mu cestu. Príchod Kráľovstva v osobe Mesiáša znamenal inváziu Božej lásky a dobroty do sveta poznačeného ľudským pádom do hriechu a nadvládou satana.
Táto invázia sa nezaobišla bez duchovného konfliktu, o ktorom Pán hovorí v trocha tajomnom verši 12 v 11. kapitole Matúša: „Od dní Jána Krstiteľa až doteraz sa kráľovstvo Nebies násilne rozmáha a násilníci sa ho zmocňujú.“ Tento verš sme si po podnetnej diskusii v prekladateľskej komisii dovolili preložiť inak, ako to doposiaľ robila tradícia slovenských prekladov. V preklade prof. Roháčka tento verš znie: „A odo dní Jána Krstiteľa až doteraz trpí nebeské kráľovstvo násilie, a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho.“ Trpí teda kráľovstvo Nebies násilie, alebo sa násilne rozmáha?
Základným významom gréckeho slovesa biadzomai, ktoré je v tomto prípade v pôvodnom texte použité, je: použiť silu. V mediálnom slovesnom rode (ktorý v tomto prípade môže mať tak tranzitívny, ako aj pasívny význam), znamená pretlačiť si cestu, násilne vstúpiť, alebo byť vystavený násiliu, trpieť násilie. Väčšina prekladateľov volí druhý, pasívny variant, a to zrejme z dôvodu, že je pre nich nepredstaviteľná idea násilného šírenia Božieho kráľovstva.
Kresťanstvo je, samozrejme, náboženstvom pokoja, ktoré dokonca vyučuje milovať svojich nepriateľov, ide však o ľudských nepriateľov, za ktorých je treba sa modliť a vedieť im aj odpustiť, na druhej strane sú tu ozajstní nepriatelia Božieho kráľovstva: duchovné sily v ponebeských oblastiach a démoni, trápiaci životy ľudí tu na zemi, proti ktorým vedieme nezmieriteľný boj. Apoštol Pavol o ňom hovorí vo svojom liste Efezským: „Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.“ (Ef 6,12; ROH)
Príchod Božieho kráľovstva v podobe Mesiáša znamenal zdrvujúci útok na satanovo kráľovstvo tmy. Boží Syn prišiel na to, aby zmaril skutky diabla. (1J 3,8) Zázraky, o ktorých Ježiš hovorí Jánovým učeníkom, sú toho dôkazom - Božie kráľovstvo mocne expandovalo na zem a s použitím obrovskej sily zaútočilo na kráľovstvo temnoty. Preto považujeme za opodstatnené prekladať Mt 11,12 vyššie uvedeným, „novým“ spôsobom.
Tieto verše odhaľujú dôležitý princíp. Na to, aby človek vošiel do Božieho kráľovstva, je potrebné vyvinúť určité úsilie. Naše rozhodnutie obrátiť sa od hriechov a nasledovať Krista musí byť jednoznačné a silné, len vtedy sa vieme zmocniť všetkých dobrodení, ktoré nám Kristus na kríži vydobyl.
Ježišove zázraky a prejavy moci
Počas svojej služby Ježiš konal mnohé zázraky, ktoré svedčili o príchode Božieho kráľovstva. Uzdravoval chorých, vyháňal démonov a dokonca kriesil mŕtvych. Tieto skutky boli prejavom Božej moci a lásky, ktoré sa prejavovali skrze Ježiša.
Príklady Ježišových zázrakov:
- Uzdravenie malomocného: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť." Ježiš vystrel ruku a dotkol sa ho so slovami: "Chcem, buď očistený!" A hneď bol očistený od malomocenstva. (Mt 8, 2-3)
- Uzdravenie stotníkovho sluhu: "Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a strašne trpí." Ježiš mu povedal: „Prídem a uzdravím ho,“ „Pane,“ odpovedal stotník, „nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha bude uzdravený. (Mt 8, 6-8)
- Uzdravenie Petrovej svokry: Keď Ježiš prišiel do Petrovho domu, videl, že jeho svokra leží s horúčkou. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila; ona vstala a začala ich obsluhovať. (Mt 8, 14-15)
- Uzdravenie ochrnutého: Vtom mu priniesli ochrnutého, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Vzchop sa, syn môj! Sú ti odpustené hriechy!“ (Mt 9, 2)
- Uzdravenie slepých: Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepí a kričali: „Zmiluj sa nad nami, Syn Dávida!“ A keď vošiel do domu, pristúpili k nemu tí slepí a Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ „Áno, Pane,“ odpovedali mu. Vtedy sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane podľa vašej viery!“ A oči sa im otvorili. (Mt 9, 27-30)
Tieto zázraky boli nielen prejavom Božej moci, ale aj dôkazom Ježišovho mesiášskeho poslania.
Len vyvolení majú týchto 7 skrytých znakov – máte ich aj vy?
Poslanie dvanástich apoštolov
Ježiš si vybral dvanástich apoštolov, aby boli s ním a aby ich mohol posielať kázať a aby mali moc vyháňať démonov. Toto sú Dvanásti, ktorých ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter, Jakub Zebedejov a Ján, Jakubov brat - ktorým dal meno Boanérges, čo značí synovia hromu, ďalej Ondrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfejov, Tadeáš, Šimon Kanaánsky a Judáš Iškariotský, ktorý ho aj zradil.
Ježiš im dal jasné inštrukcie: „Nechoďte na cestu k pohanom a nevojdite do žiadneho samaritánskeho mesta, radšej choďte k strateným ovciam z Izraelovho domu. Choďte a kážte: ‚Priblížilo sa kráľovstvo Nebies!‘ Chorých uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte! Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte!“
Varoval ich pred ťažkosťami, ktoré ich čakajú: „Posielam vás ako ovce medzi vlkov: Buďte teda obozretní ako hady a čistí ako holubice. Majte sa na pozore pred ľuďmi, lebo vás budú vydávať súdom a bičovať vo svojich synagógach; budú vás vodiť pred vladárov a kráľov pre mňa, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom. A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá až do konca, bude zachránený.“
Posolstvo apoštolov bolo jasné: Priblížilo sa kráľovstvo Nebies! Ich úlohou bolo svedčiť o Ježišovi a jeho moci, a to nielen slovami, ale aj skutkami.
