V Biblii nájdeme mnohé zmienky o nerestiach, medzi ktoré patrí aj lakomstvo. Tento článok sa zameriava na biblické citáty, ktoré sa týkajú lakomstva, ale aj ďalších nerestí, ako sú podvod, márnotratnosť a chamtivosť.
Hlavné Hriechy a Ich Pôvod
Pojmom hlavný hriech sa nemyslí hriech, ktorý je pred Bohom najvážnejší, najťažší či „najsmrteľnejší“. Hlavný znamená, že hriech vychádza z hlavy (lat. caput), preto sa v iných jazykoch nazývajú aj kapitálne hriechy. Iné pomenovanie je kardinálny hriech, z lat. cardo - pánt (prenesene okolo ktorého sa všetko otáča). Ide o stavy mysle, okolo ktorých sa „otáča“ celá hriešnosť človeka. Ide teda o hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie. Hlavnými hriechmi sa nazývajú preto, lebo plodia iné hriechy a iné neresti.
Lenže následkom dedičného hriechu sme všetci náchylní na zlé. Hlavné rany po prvom hriechu sú: pýcha, lakomstvo, nečistota, závisť, hnev a lenivosť. Voláme ich aj hlavné hriechy, lebo z nich pochádzajú všetky ostatné hriechy a naše chyby. Tieto náklonnosti na hriech v sebe tlmíme a prekonávame najmä sebazaprením. Ním upevňujeme svoju vôľu a získavame odolnosť proti zlu.
Pýcha
Pýcha je nezriadená túžba vyzdvihovať svoje vlastnosti nad vlastnosti iných ľudí. Prototypom pyšných ľudí boli pokrytci a farizeji, o ktorých Ježiš Kristus povedal: "Kto sa povyšuje, bude ponížený" (Lk 18, 14). Moralisti zaraďujú pýchu na prvé miesto siedmich hlavných hriechov. Jej pridružené hriechy sú : predsudky, čiže preceňovanie vlastných síl; chorobná ambícia, čiže snaha získať neprimerané hodnosti; márnomyseľnosť, čiže túžba po vonkajších tituloch a hodnostiach; chvastúňstvo; pretvárka čiže predstieranie čností, ktoré človek nemá.
Pyšní sa delia na dve skupiny: jedni sa vyvyšujú nad druhých a druhí strhávajú na seba niečo, čo ich prevyšuje. Ide vlastne o nezriadenú žiadostivosť po vyniknutí, ktorému sa vzdáva česť a pocta. Taktiež sa môže brať ako nedostatok v podriadení sa človeka Bohu, v tom, že sa niekto povyšuje nad to, čo mu je prisúdené podľa Božieho zámeru a zariadenia. Pýcha je opakom pokory.
Lakomstvo
Lakomec, lakomstvo sú biblické výrazy, ktoré patria nie iba do oblasti psychologickej, ale aj do etickej, ale predovšetkým do náboženskej. Je to dôsledok zvráteného vzťahu človeka k Bohu a jeho zákonu. Biblia ho stavia do spoločného radu ako žiadostivosť, cudzoložstvo, krádež a ohováranie (Ex 20, 17). Ide v podstate o silné sebazdôrazňovanie, ktoré sa môže prejaviť ako sebecká snaha a žiadosť dostať pod svoju moc osoby alebo veci. Ide o žiadostivosť, zvrátenú túžbu, smäd po vlastníctve, mať stále viac, bez ohľadu na iných, ba aj na ich škodu. Toto splýva s vlastnosťou ináč nazývanou chamtivosť, ktorá často nadobúda črty násilia, teda zúrivej žiadostivosti, čo apoštol charakterizuje slovami: "Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu" (Ef 4, 19).
Lakomstvo je ťažkým hriechom ako aj márnotratnosť. Lakomstvo pokiaľ odporuje čestnosti, má opačnú neresť, a to márnotratnosť.
Márnotratnosť
Márnotratnosť je opakom lakomstva. Márnotratníctvo sa posudzuje podľa vášne získať veľa peňazí, teda nie ako majúci ich nadbytok, ale tí, ktorí majú ich nedostatok. Márnotratníci často sa nestarajú o bohatstvo, ale žijú niečomu inému. Najčastejšie sa priklonia k nemiernosti, jednak preto, že keď nadbytočne vydávajú v iných veciach, neváhajú utrácať v rozkošiach, k čomu ich vedie predovšetkým dychtivosť tela; jednak vtedy keď ich netešia dobré cnosti, potom hľadajú telesné potešenia.
Závisť
Závisť je neprajný postoj vyvolaný pohľadom na výhody, z ktorých sa tešia ostatní. Odvodené je to z latinského slova "invidia"- hľadieť so zlým úmyslom. Od toho dňa počnúc Šaul na Dávida zazeral (1 Sam 18, 9). Závisť nebýva medzi nerovnými, ale skôr medzi tými, čo chceme dostihnúť alebo predbehnúť. Ak sa tak stane, že ho lebo ich predbehne v sláve, deje sa to proti ich vôli a z toho vzniká smútok. A zvlášť, ak málo chýba a zdá sa, že sa toho dá dosiahnuť, tak sa o to usiluje. Ale ak je jeho úsilie márne prichádza smútok. A tu je to, že ctižiadostivci sú viac závistliví. V knihe Jób 5,2b čítame: blázna hubí zasa rozvášnenosť, volnejšie preložené malého zabíja závisť.
Hnev
Nemenný postoj svätého a spravodlivého Boha k hriechu a zlu sa označuje ako jeho "hnev". Nestačí chápať tento výraz len ako popis "nevyhnutného procesu príčiny a účinku v morálnom svete" alebo ako alternatívne vyjadrenie dôsledkov hriechu. Ide skôr o osobnú vlastnosť, bez ktorej by Boh prestal byť plne spravodlivým a jeho láska by poklesla na úroveň sentimentality. Viacmenej nie je nezvládnuteľný, výbušný alebo nárazový, ako býva ľudský hnev. Človek sa hnevá na neživé veci i na zvieratá v dôsledku obrazotvornosti, ktorá mu oznámi ublíženie, nie však z rozumu.
Druhý opozičný protest proti ožobračovaniu pred Úradom vlády
Smilstvo
Slovo smilstvo má svoj koreň v hebrejskom koreni "znh" a označuje mimomanželský pohlavný styk s "postrannou ženou", t.j. prostitútkou, často však označuje aj inú pohlavnú nezriadenosť (Ex 22,18-20; Lv 20,13.15). Grécke slovo "porneia" môže v Novom zákone znamenať to isté čo cudzoložstvo (Mt 5,32; 9,19) alebo krvismilstvo ako v 1 K 5,1 a snáď aj Sk 15,20n. Ježiš hovorí, cudzoložstvo a smilníctvo vychádzajú zo skazeného srdca človeka (Mk 7,21n) a smyselný pohľad na ženu prehlasuje za vykonané cudzoložstvo (Mt 5,27n).
Obžerstvo
Obžerstvom sa rozumie nemierne jedenie a pitie. Preto sa dnes, ale už aj v stredoveku na označenie tohto hriechu, ktorým si vážne poškodzujeme svoje zdravie a znepríjemňujeme spoločenské prostredie, používal výraz nemiernosť. Nemiernosť je podľa svätého Tomáša Akvinského najpotupnejší hriech. Podľa Tomáša, najlepší prostriedok proti nemiernosti je nezdržovať sa pri pozorovaní lákavých vecí. Rovnako na nebezpečenstvo tohto priestupku poukazuje apoštol Pavol v liste Rimanom 13,13, kde píše: "Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie vo svároch a žiadostivosti".
Lenivosť alebo Duchovná Znechutenosť
Proti Božej láske sa možno prehrešiť rozličnými spôsobmi. Napr. lahostajnosťou, ktorá zanedbáva alebo odmieta brať do úvahy Božiu lásku. Ďalej je to nevďačnosť, ktorá zabúda alebo odmieta uznať Božiu lásku a odplácať sa jej láskou za lásku. Treťou možnosťou je vlažnosť, je to váhanie alebo nedbanlivosť pri odpovedi na Božiu lásku a môže zahŕňať odmietnutie oddať sa podnetu lásky. Potom je to znechutenosť (acedia) alebo duchovná lenivosť, ktorá zachádza až do odmietnutia radosti, ktorá pochádza od Boha, a do odporu proti Božiemu dobru. Poslednou nečnosťou je nenávisť voči Bohu, ktorá pochádza z pýchy.
Lakomstvo a Jeho Dôsledky
Ježiš hovorí o akomkoľvek lakomstve. Existuje mnoho druhov lakomstva. Lakomstvo pripútava dušu k pozemským veciam. Myšlienky potom znovu a znovu krúžia okolo nich. Satan vie, že ak sa mu to podarí, vylúčiš zo svojho života Boha a všetko, čo súvisí s Božím kráľovstvom. Čítanie Biblie a modlitba sa stanú namáhavou povinnosťou. Zmizne túžba počuť Božie slovo.
Boh však hodnotí inak. Díva sa pod povrch. Vie, že lakomstvo vedie duchovný život k hladovaniu a končí tým, že Boží život v človeku postupne odumrie. Ich duchovný život neudusili veľké, zjavné hriechy. Lakomstvo sa skončí v noci, keď si naposledy ľahneš spať. Vtedy si Boh vyžiada tvoju dušu späť. Bude už neskoro na pokánie. V tú noc ťa Ježiš nazve bláznom. Táto noc môže nastať skôr, než sa nazdáš. Preto máš dosť dôvodov, aby si skúmal svoju dušu pred tvárou Hospodinovou. Nezabúdaj, že Ježiš počuje tvoju modlitbu. Ak hľadáš záchranu u Neho, pomôže ti v zápase s lakomstvom.
Štedrosť ako Protiklad Lakomstva
Biblia hovorí o štedrosti vždy v dobrom, no pre lakomstvo nemá jediného dobrého slova. Učí, že rozumná a rozvážna štedrosť je cestou k požehnaniu a hojnosti, ale lakomstvo vedie k chudobe.
Žalmista hovorí: „Lebo sa nepohne na veky; spravodlivý bude vo večnej pamäti,“ vykresľuje nám obraz spravodlivého muža. Aké príčiny stálosti môžeme u takéhoto muža objaviť? Je štedrý, požičiava bez obmedzenia, rozsýpa štedro a dáva chudobným. Preto žalmista hovorí: „Jeho spravodlivosť trvá naveky.” Verím, že mnohí z nás si v dnešnej dobe potrebujeme pripomenúť, aký kľúčový - čo do spravodlivosti - je náš postoj k chudobným a núdznym. Boh nemá čo dobre povedať o tých, čo prehliadajú plač a núdzu biednych. Pamätaj, že je to nevyhnutné pre ustanovenie našej spravodlivosti.
Chamtivosť a Popletenie Hodnôt
Nepriateľ lásky, ktorým sa budeme zaoberať teraz - chamtivosť - je jedným zo siedmich hlavných hriechov. Používame slovo chamtivosť, lebo to je asi lepšie ako slovo lakomstvo, ktoré je v zozname siedmich hlavných hriechov. Jednak preto, že aj Ježiš na citovanom mieste u Lukáša používa presne toto slovo. A tiež preto, že slovo lakomstvo je skôr statické: nedám!, kým chamtivosť je viac dynamická: túžim (nezriadene) po veciach a idem za nimi! Chamtivosť - ktorej definíciou je nezriadená láska k peniazom a hmotným statkom - je neresť mazanejšia, než by sme si to na prvý pohľad mohli myslieť. Človeka deformuje viac než čokoľvek iné.
Ide v podstate o popletenie hodnôt. Človek, ktorý sa dostane do pasce chamtivosti, sa postupne dostane na úroveň, keď veci, ktoré v skutočnosti nemajú hodnotu, začne stavať vysoko a veci, ktoré hodnotu majú, zasa klásť dole.
Kresťanský etik J. Philip Wogaman hovorí, že veci sa delia na dve skupiny: na tie, ktoré majú hodnotu samy v sebe, a na tie, ktoré samy v sebe hodnotu nemajú, ale majú hodnotu inštrumentálnu (nástrojovú); to znamená, sú prostriedkom k získaniu vecí, ktoré majú hodnotu samy v sebe. Hodnotu má teda vzťah, láska, priateľstvo. Hodnotu má aj šťastie, krása či hlboké zážitky, ktoré nás vedú k objavovaniu Boha, seba, iných, prírody. Múdremu človeku je toto akosi prirodzene jasné. Preto veci, ktoré majú iba inštrumentálnu hodnotu, používa ako nástroj na získanie vecí, ktoré majú hodnotu samy v sebe. Napríklad peniaze použije na to, aby kúpil dar a urobil tak radosť inému človeku.
Človek hlúpy alebo chamtivý (Ježiš v evanjeliu chamtivca nazval hlupákom) to robí naopak. Veci, ktoré majú hodnotu samy v sebe, vymieňa za veci, ktoré majú hodnotu len nástrojovú. Je schopný darovať veci dôležité za veci nedôležité.
| Hriechy | Čnosti |
|---|---|
| Pýcha | Pokora |
| Lakomstvo | Štedrosť |
| Závisť | Láska |
| Hnev | Miernosť |
| Smilstvo | Čistota |
| Obžerstvo | Striedmosť |
| Lenivosť | Usilovnosť |
Príbehy o Chamtivosti
V Prvej knihe kráľov (21,1-29) je príbeh o Nabotovi, Achabovi a Jezabele. Nabot bol istý muž, ktorý mal vinicu v susedstve paláca kráľa Achaba. Jezabel bola Achabova manželka. Achab po Nabotovej vinici zatúžil. Ponúkol mu teda istú sumu peňazí, aby mu ju predal. Nabot odmietol, pretože vinica mala pre neho cenu, ktorú nemohli vyvážiť žiadne peniaze. Bolo to dedičstvo po otcovi. Bol tam teda vzťah a pamäť. Achab nemohol zaspať. Jeho chamtivosť ho nahlodávala. Žena Jezabel sa z neho začala vysmievať, že čo je to za kráľa, keď si nevie poradiť z jedným Nabotom. Prisľúbila mu, že ona to zariadi. Najala si dvoch mužov, ktorí falošne svedčili proti Nabotovi. Nabota odsúdili a popravili. Príbeh je veľmi poučný. Hovorí nám o tom, že ľudia sa nezastavia pred ničím, dokonca ani pred vraždou, keď nezriadene zatúžia po nejakej veci.
Chaucer v diele Pardonerova rozprávka píše o troch hráčoch, ktorí si navzájom pred Bohom prisahali večné, nerozlučné priateľstvo. Dozvedia sa však o poklade, ktorý je ukrytý pod istým dubom. Rozhodnú sa, že sa ho zmocnia. Majú však strach kopať za bieleho dňa, preto sa rozhodnú, že počkajú, kým sa zotmie. Dvaja starší požiadajú najmladšieho, aby šiel do mesta a kúpil chlieb a víno, aby mali posilu pri kopaní. Keď ten odíde, začnú títo dvaja nahlas uvažovať, či by nebolo lepšie, keby na poklad zostali len dvaja. Ušlo by sa im viac. Najmladší však tiež nemal najsvätejšie myšlienky. Jemu sa tiež zdalo logickejšie, aby ostal sám pri poklade. Preto do fliaš vína určených pre svojich druhov vsypal jed. Čo nasledovalo, si vieme domyslieť. Všetci traja zostali ležať mŕtvi pri dube. A nešťastným. A to preto, lebo ostáva nakoniec sám.
Mýtus o Midasovi, kráľovi Macedónie, ktorý bol známy svojou láskou k pôžitku a svojím veľkým bohatstvom. Tieto ho však neuspokojovali. Stále mal málo. Midas raz urobil čosi dobrého pre boha Dionýza. Dionýz sa mu chcel odmeniť, preto sa ho spýtal, čo by si želal. Midas náhle, bez premýšľania odpovedal, že by si želal takú schopnosť, aby sa mu všetko, čoho sa dotkne, premenilo na zlato. Všetko, čoho sa Midas dotkol, sa potom zmenilo na zlato. Žasol. Zlato všade. Plno zlata. No dotkol sa i svojej ženy a tá sa tiež premenila na zlato. I jeho deti. O chvíľu mu začalo svitať. Zlato predsa nie je jediné, čo potrebuje. Potrebuje i ľudí, vzťahy, nehu, teplo, srdečnosť. Upadol do hlbokej depresie. Jeho chamtivosť ho priviedla na duševnú mizinu. V tomto mýte je veľká múdrosť o nebezpečenstve chamtivosti. Zlato nemá hodnotu samo v sebe. Zhromažďovanie zlata človeku neposkytuje ani spokojnosť, ani šťastie. Chamtivý človek však na túto pravdu často zabúda.
Chamtivosť vs. Pôžitkárstvo
Chamtivého človeka myšlienka na peniaze - tak ako psa zvuk zvona - vzruší vždy, a to i vtedy, keď ich už na nič konkrétneho nepotrebuje. A presne toto je to, čo odlišuje chamtivca od pôžitkára. Pôžitkár získava peniaze, aby si mohol bezuzdne užívať. Potrebuje ich, aby mohol piť, dobre jesť, sexovať a topiť sa v luxusných a silných pôžitkoch. A čím viac a intenzívnejšie jeho zážitky sú, tým lepšie. Samozrejme, takýto život pôžitku aj čosi stojí. Pôžitkár teda získava peniaze, aby ich mohol užívať, míňať. Chamtivec však peniaze nemíňa. On si neužíva. On peniaze a bohatstvo zhromažďuje. On sa teší z veľkého čísla na bankovom účte, z veľa áut, veľa domov, veľa zeme, veľa...
Gamblerstvo ako Prejav Chamtivosti
Pozornosť si zaslúži ešte gamblerstvo, čiže hráčstvo vo všetkých možných formách. Toto je učebnicový prejav chamtivosti, aj keď - znova ani toto - by sa takýmto nezdalo. Vloží peniaze do hry (automaty, karty etc.), aby mu to vynieslo. Nevynesie. Vloží ďalšie, ešte viac. Nevyhrá. Vloží ešte viac. Chce vložiť ešte viac. Nemá z čoho. Požičiava si, zadlžuje sa, kradne. Na začiatku tohto absurdného cyklu bola chamtivosť po dobre a ľahko získaných peniazoch.
Riešenie Problému Chamtivosti
Aristoteles hovorí, že treba si budovať čnosť. A čnosť (z definície) je vec, ktorá leží vždy v strede. Neresti sú na okraji. Veľkodušnosť je v strede medzi márnotratnosťou (alebo rozhadzovačnosťou) a držgrožstvom (chamtivosťou). Voči peniazom je nestranný, nevzrušujú ho. Neresť márnotratnosti (alebo rozhadzovačnosti), ktorá je jedným z extrémov na okraji škály, uprostred ktorej je čnosť štedrosti, spočíva v prehnanej a nečnostnej štedrosti. Márnotratník oplieska peniaze na nepotrebnosti pre seba samého alebo tým, že peniaze dáva nesprávnym ľuďom, dáva nesprávne sumy, dáva v nesprávnej chvíli a dáva na nesprávne (alebo neisté) ciele. Na druhej strane škály je neresť chamtivosti (držgrošstvo, lakomstvo). Chamtivec nedá, ani keby čo bolo, na nič. A využije všetky možné prostriedky, aby získal ešte viac. Aristoteles zakončuje túto úvahu tým, že navrhuje pestovanie veľkorysosti. A pripomína, že naše sklony sú upadať skôr do lakomstva ako do márnotratnosti.
Ježiš ide na vec komplexnejšie. Pre neho sú peniaze jednoznačne prostriedkom k cieľu: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony“ (Lk 16,9). Dôležité je, aby človek bol slobodný. Jediná sloboda sa dosahuje službou Bohu: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone! (Lk 16,13). Každá iná služba človeka zotročuje a oberá ho o možnosť vytvarovať sa do schopnosti dosiahnuť jednotu s Bohom a s blížnymi v Božom kráľovstve. „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva“ (Lk 18,25).
Ježiš bol chudobný. A najchudobnejší bol, keď visel na kríži. No v tom bola plnosť jeho lásky. V skutočnosti tak je to aj s človekom, ktorý rastie v láske: začne odhadzovať veci, zriekať sa ich v prospech iných a rozdávať ich núdznym. Ale Ježiš nás všetkých k takejto slobode a radosti volá.