Slovensko je krajina bohatá na históriu, kultúru a prírodné bohatstvo. Medzi ikonické stavby, ktoré sa stali symbolom miest a celej krajiny, patrí aj Modrý kostolík v Bratislave.
Aj keď mnohí obyvatelia Slovenska poznajú túto stavbu ako Modrý kostolík, jej oficiálny názov je Kostol svätej Alžbety. Ide o secesnú sakrálnu stavbu, ktorá sa nachádza v centre hlavného mesta.
História
Podobne ako katedrála v Košiciach, aj tento malý kostolík je zasvätený Alžbete Uhorskej. Podľa projektu maďarského architekta Ödöna Lechnera ho postavili za 4 roky (1909 - 1913). Edmund Lechner sa veľmi potešil, keď v roku 1909 dostal od Bratislavčanov poverenie na naprojektovanie kostola. Veď už niekoľko rokov nedostal žiadne poverenie od štátu a bol finančne úplne na dne (jeho dlhy v kaviarni neskôr vyplatil Jozef Vágó).
Treba povedať, že Bratislavčania už tri roky predtým zamestnávali Lechnera. V rokoch 1906 - 1908 pripravoval plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia a kostol sa mal pripojiť k tejto škole.
48 hodín v Bratislave! | Modrý kostolík, Námestie slobody, Staré Mesto, Komunistická prehliadka a ďalšie
Architektúra
Najzaujímavejšou črtou kostolíka je farba jeho fasády - modrá. Okrem toho sú pre kostolík typické aj mäkké hranice jednotlivých tvarov a častí. Na hlavnej fasáde je talianska mozaika sv. Alžbety a aj na hlavnom oltárnom obraze dominuje mozaika so sv. Alžbetou držiacou v náručí ruže.
Podľa výskumu pôvodná farba kostola bola sivá. Hore zobrazená pohľadnica teda správne znázorňuje zafarbenie stien, reliéfy na stenách boli žlté. O stenách hovorí aj vtedajší opis: "Okrem širokých plôch stien staviteľ prerušoval steny plochými reliéfmi. Takto stenu rozčlenil do rôznych tvarov: kríž, kruh, z okien visiaca ornamentika, medzi nimi modrobiele mozaikové symboly ruží s retiazkami a so symbolom Najsvätejšej Trojice - v trojuholníku vsadené oko." (Emil Szyllaba: Pamätný kostol slávnej arpádovskej svätej Alžbety, nazývanej aj kráľovnej Alžbety, bratislavského kráľovského katolíckeho hlavného gymnázia).
Ladislav E. Baranszki píše v gymnaziálnom vestníku 1909/10: "Chcem obzvlášť poznamenať niečo ohľadne hlavného vchodu, ktorý každého prekvapí svojou monumentalitou a pritom nádhernou jednoduchosťou. Rímsa vchodu mohutne vystupuje z rovnej steny. Vchod je jednoduchý a široký, uzavretý elipsou. Rímsa svojou vypuklosťou sa javí ako zaoblený stĺp... Celá brána je akoby nalepená na stene. Mozaika nad bránou zobrazuje sv. Alžbetu znázorňujúc zázrak s ružami. Keď raz opäť zo zámku vynášala chlieb hladným, ktosi ju podozrievavo zastavil s otázkou, čo nesie v zástere. Boh zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú a nešikovnú výhovorku o ružiach, lebo chlieb sa naozaj premenil na ruže (pozri galériu obrázkov vyššie). Návrat k Byzancii, resp. k neobyzantskému štýlu zobrazuje aj štýl mozaiky. Tento štýl začína už v polovici 19. storočia (napr. Obraz o priemere 2,6 m bol pre tento kostol darom ostrihomského primasa Kolosa Vaszaryho, navrhovateľom bol Ján Vaszary, ktorého veľmi pekné secesné maľby sú všeobecne známe (medzi iným aj ľudový Zlatý vek 1897 - 98).
Na stenách vidíme legendárne štýlové ruže sv. Alžbety vytvorené s veľkou fantáziou z rôznych materiálov: modrou sklenenou mozaikou, farbou, alumíniovými platňami, sadrou. Štylizovanými ružami sú ovenčené vchody a v menšej miere aj okná. Vnútro každej časti kostola Edmund Lechner plánuje a často prerába. Remeselnícke umenie a "stavbarina" uňho tvoria štýlový celok, umeleckú dokonalosť.
Dnešné okná sú obnovené po bombardovaní v druhej svetovej vojne. Pri obnovení sa snažili napodobniť pôvodné okná, okrem erbov, ktoré úmyselne nezobrazili. Podľa písomných poznámok sa farby okien navrhovali tak, aby odzrkadľujúce sa slnečné lúče vyvolali z každého uhlu vždy iný dojem.
Stavba kostola sv. Alžbety - ako aj predošlý Lechnerov kostol - kőbánysky kostol sv. Ladislava - prekročila vytýčený termín výstavby. Tu i tam sa omeškali projektant alebo realizátor. Kto omeškanie spôsobil dodnes nie je jasné. V Bratislave jednu zimu zmrzla omietka a v lete robotníci štrajkovali. V Kőbányi odňali Lechnerovi projektovanie vnútorného zariadenia kostola, ale aj Bratislavčania už boli veľmi netrpezliví.
Je pravdou, že Edmund Lechner sa s projektovaním neponáhľal, a aj gymnázium dávalo najavo svoje názory, čo nakoniec spôsobilo viaceré zmeny v plánoch. Aj vo vnútri kostola prišlo k viacerým zmenám. V konečnom dôsledku však Lechnerove pozorné a presné projektovanie bolo úspešné. Z uverejneného nákresu je vidieť prvú zmenu, kde najprv kostol pokrýva železobetónová kupola, ktorú neskôr na žiadosť objednávateľov a možno aj z finančných dôvodov bolo potrebné zmeniť na tradičnú strechu.
Ani miesto, kde momentálne kostol stojí, nie je pôvodné. Architekt stavby si chcel totiž miesto vybrať sám, aby vyhovovalo jeho plánu. Chcel, aby mal kostol dva vchody otočené inak, ako mali tradičné svätostánky. Bolo to preto, aby žiaci z gymnázia, do komplexu ktorého kostolík patril, mohli plynule vchádzať do budovy.
Po vstupe návštevníci kostola hovoria o nádhernom zážitku, ktorý nemôže vyvolať žiadna fotografia. Lechner svojou umeleckou schopnosťou, umeleckou silou vôle tvorí Modrým kostolom skvost, ako to vtedy vo svojom spise nazval Marcell Komor.