Dobrý deň, v tomto článku sa budeme venovať systému juvenilnej justície, ktorý sa zavádza aj u nás a ktorý je už úspešne zavedený v Európe. Pôvodne sa začala ako prevencia. Potom slovo „prevencia“ ubrali, ostala iba tato kontrola, a kontrolu nazvali „ochranou“.
Postupne sa tento systém „ochrany“ zmenil na ochranu, fakticky, pred rodinou, pred tradíciami, pred hodnotami. Keď rodičia, to znamená, rod, z ktorého dieťa prichádza do štátnej sféry, sa označujú ako nepriateľ dieťaťa číslo jeden. Úplný nezmysel, pretože my s vami prekrásne rozumieme, že spoločnosť, občina, nemôže existovať, ak nepriznáme rodinu vo všeobecnosti pozitívnou. Tým sa má na mysli, že štátotvorné prvky, ako v prípade rodiny, oni nie sú nepriatelia štátu, tak povediac.
Mnohí sa pýtajú, prečo dávame za príklad Nórsko a Škandináviu. Tento experiment sa uskutočnil najskôr tam, a potom sa spúšťa všade. Nedávno nám ukázali, čo také je juvenílna justícia z druhej strany, z uhľa pohľadu finančných príjmov a finančných ziskov.
Mám predať zdedený byt alebo z neho platiť štúdium detí?

Privatizácia Systému Ochrany Detí
V článku nám ukazujú, že zhruba v 20. rokoch sa systém „ochrany detí“ sprivatizoval. To značí, že bol rozpredaný. Čo znamená privatizácia? Pochopiteľne ich bolo mnoho. Od vtedy ide proces monopolizácii. V tom článku je napísané, že ich bolo 7, a v septembri 2014, to znemená niekoľko mesiacov nazad, sa objavil jeden obrovský vlastník, to jest makro-vlastník, ktorý celý nórsky systém skúpil.
Je to transnacionálna korporácia, a to je veľmi zaujímavé. To znamená, že už existuje nejaký svetový trh s ochranou deti. Otvorime si Argan Capital. Ukazuje sa história tej korporácii. V roku 2006 sa vyčlenila, dokonca je tak napísané, že sa oddelila. Čiže nezaložila ako nová firma, ale už bola. Navyše, tento investičný fond existoval ešte n-rokov predtým bol ako pod-oddelenie fakticky. To jest, fakticky pobočka Bank of America, len pod druhým názvom.
Prekrásne chápeme, že taká veľká súkromná korporácia bankárov, nemôže nezávisieť od ideológii tej krajiny, na území ktorej sa nachádza a riadi. Banka vkladá peniaze do „ochrany detí“ Nórska. Je to forma súčasnej kolonizácie.

Dôsledky a Finančné Mechanizmy
Ak je dnes v Nórsku oficiálne ohlásené, že minimálne 5% detí je bez rodičov, nežijú doma. Ale ak je to iba tých 5%, čo to znamená? Znamená to, že rodičia už sú v stave stresu, rodina sa rozpadla. Sú manipulovateľní, ovládateľní. Fakticky sú dlžní prísť čo-to prosiť. A tak sa človek premení na nejakého sociálneho otroka, napriamo. Fakticky, rodiny, v ktorých zobrali deti, je ako keď ľudia žili na [paselenii?]. Fakticky žijete ako na [paselenii?].
Ľudia očakávajú, že štát sa bude starať o ich deti, v Nórsku, vo Francúzsku, v skutku, to je úplne iná starostlivosť. Je to starostlivosť, ktorá je fakticky rovná väzeniu. Systém ochrany detí v Nórsku bola súčasť takzvaného väzenského systému. Keď rodičov posadili do basy, tak vedľa sa vystrojil dom pre deti. Také domy boli v Nemecku.
Pre nás, je to časť kontroly, takej totálnej, kontrola všetkých rodín, ako v base, v tábore, v koncentráku. Nórsko o sebe prehlasuje: „Vytvorili sme spoločnosť všeobecnej prosperity“. Tak prečo sa všetkého bojíte? Mám taký pocit, že oni sú omnoho viac neslobodní, že my, ktorí žijeme v krajine s množstvom problémov.
Dnešná ministerka detských záležitostí v Nórsku, vymyslela nový spôsob, ako brať deti, povieme takto, od rodičov sadistov. Od rodičov, ktorí môžu naplácať na zadok, či nakričať na dieťa. Ministerka hovorí: „Viete, mnoho rodičov sa domnieva, že keď berieme deti zrazu, že je to kruté. Urobme to takto. Nebudeme brať zrazu. Dáme rodičom, rodine šancu, ale za to sú čosi dlžní na oplátku urobiť. Hovorí žena o pozitívnych rodičoch. To jest, nie o narkomanoch, nie o alkoholikoch.
To značí - hlavička týchže novín Aftenposten - oni sú dlžní prísť s analýzou, že počas noci nevypili alkohol, dýchať do trubičky prakticky. Prečo s močom? Pretože, logika toho systému je kontrolovať ako v base. Rodičia, to sú ľudia, ktorí žijú na [paselenii?]. Nezmysel! Sme absolútne normálna, zdravá krajina, kde je každá rodina sebestačná. Keď prichádzame domov k rodine, hovoríme: moja rodina, môj dom - môj hrad. Tam je u nás úplne iný svet. A to sa zas raz nepáči Západu.
Pretože na Západe, sú tieto bunky... Ty prídeš domov, a nie si slobodný, u teba niet takého sveta, ktorý je u nás tu v Rusku. Stále tam zostávate, ako by pod dozorom. Ak používať platobnú kartu, tak všetci vidia, všetci vidia, či si zaplatil daní dostatočne, alebo nedostatočne, čo drahé ste si kúpili. Rozumieme, že od civilizácii nemôžeme utiecť. Ale otázka je v tom, že totálna kontrola za rodinami s deťmi smeruje k čomu? K úplnej kanal... kolonizácii spoločnosti.
Plán Kontroly a Nový Svetový Poriadok
Je spiknutie - to je oddelené. A je plán. Transnacionálne štruktúry, ktoré vedú plánovú robotu. Proste sa len tak „nezamysleli“, a teraz to realizujú. Reč ide o práci podľa plánu, ktorá trvá, možno už, posledných 100 rokov. Postup podľa plánu na získanie kontroly nad svetom, a zostrojenie nového svetového poriadku, ako sme hovorili.
Prečo je zaujímavý ziskovejší než ropa, čo skorej si predstaviť bolo nemožné? Pretože, medzi tými vlastníkmi, ktorí boli... V tom článku sú zverejnené štatistické tabuľky. Ukazuje sa, že k dnešnému dňu je v Nórsku 53198 detí a dorastu v systéme „ochrany detí“. Načo také ohromné množstvo detí kontrolovať? Načo ich oddeľovať od rodičov, a presúvať do toho trhu poručníctva? Nazveme to tak, aj keď to znie veľmi čudne.
Dieťa by malo stratiť všetky identifikačné znaky, dokonca nerozumieť či je chlapec alebo dievča. To znamená, že niekto zadal takýto cieľ. Čo znamená, pomoc od detskej polície? To znamená, že detská polícia môže vôjsť v ľubovoľný čas dňa do vášho obydlia. Paradox, no vo Fínsku išli ešte ďalej, berú kľúče, a vchádzajú do vášho obydlia. Spíte, alebo jete, prichádzajú a „zachraňujú“.
A preto ste dlžní vzdať sa domu, bytu - to všetko sa delí medzi všetkých. Časť nehnuteľnosti, časť vášho automobila. To jest, jasne sa ukazuje sa, že aj od súkromných osôb, od nás, chcú hotovosť. Navyše, v mnohých krajinách Európy sú rodičia dlžní platiť alimenty svojim deťom. No prakticky, nie vždy ich poberá súkromná, sťa by druhá rodina. A tak ešte aj vy platíte peniaze za zadržanie vášho dieťaťa. Nielen štát. To jest, táto kontrola, ktorá odoberá deti, ona sa dožaduje profitu ešte aj od vás.
Predstavte si - 53198 detí. Ďalej píšu, že kto, ako, koľko dostáva peňazí. Je taká agentúra, s ktorou som aj ja mala dočinenia, keďže mi tiež v Nórsku odobrali dieťa - Bufetat. Po prvé, všetko s „etat“ je štát. Nepredpokladala som vtedy, že mám dočinenia nie so štátnym systémom, ale so súkromnou korporáciou. Pretože štát je v našom chápaní mašinéria, ktorej sa nevyrovnáš. Vedieť, že sú to kadejaké agentúrky vám dá silu bojovať s nimi.
Tu je povedané, koľko miliónov zarábajú. Tu vzniká otázka: A akože títo ľudia, odkiaľ zobrali peniaze? Čo, Bank of America im ich platí, 550 miliónov NOK, alebo 63 mil. EUR zisku? Jedna tretina štátneho rozpočtu Nórska ide na „ochranu detí“. Tretina rozpočtu jednej z najbohatších krajín sveta. Tretina rozpočtu, to je viac než vydeľuje Taliansko, Francúzsko, Fínsko. Francúzsko a Nemecko sú veľké krajiny. Ale aj také krajiny dávajú menej než napr. Taliansko z rozpočtu dáva 2 000 000 000 EUR na „ochranu detí“. Fínsko vydeľuje tiež 2 mld.
Koľko dáva na dieťa? Tá suma sa blíži k sume 20 tis. NOK denne. Tu je napísané, že „každých 24 hodín“. Je to astronomická suma. Vynásobme to a denne je to [2300 EUR]. Za mesiac je to [70000 EUR], ktoré dostane na každé dieťa bezúročných, nezdaniteľných dotácií každý človek, ktorý sa ho dotýka. Áno, 53198 detí. To je dôvod prečo až jedna tretina rozpočtu.
Tu je napísané, že iba v prípade aj dieťa „jednoduché“. Čo znamená „jednoduché“? Ukazuje sa: My, rodičia, sa trasieme nad deťmi, aby sa nič zlé neprihodilo, pretože nám sa to akoby zdá výhodnejšie. A tu je napísané, že viac zarobíte, ak mu spôsobíte traumu. Potom je možné získať do 25 000 NOK.
Je to dokument, ktorý nám predostiera agentúra, ktorá má moc od štátu všetko toto poskytovať, Bufetat. A u nás od 1. januára bude už neštátna. Ona bude tiež prerozdeľovať nejakú sumu, a pracovať na trhu služieb. Oni predávajú služby tomu dieťaťu, i rodine, v princípe. Iba nám rodičom sa ničoho nedostáva. Prečo hovoríme, že dieťa je tovar? Pretože cez neho je možné odčerpať 25 tis. To sú ohromné peniaze.
No jemu za tých 25000 NOK možno predať ešte kopu služieb. Tam v Nórsku sú také služby ako „ja pôjdem s ním na ryby“ - hovorí si firmička. Taktiež dostávate peniaze, pretože predávate služby. Idete s ním do cirkusu, aj keď tam cirkusov nieto, tam iba kolotočiari jazdia po dedinách. Od tej sumy, jednej tretiny rozpočtu, 50% dostávajú súkromníci. Kto sú títo súkromníci? Tu píšu, že ešte tretina z nejakej sumy ide inštitútom. Áno, náhradné rodiny, „fosterové“ rodiny.
Náhradná rodina u nás je, keď berú dieťa ako rodné. A to „fosterové“ sú také, kde dieťa prežíva dočasne, pokým mu nenájdu umiestnenie. Ak plače, ale sa vám nepáči, alebo sú iné ťažkosti, môžete ho „vyhodiť“ a vziať si druhého, iného veku. Také správanie k deťom je prosto divošské, úplne neprijateľné pre našu mentalitu.
Tie čísla 20 tis. NOK a 25 tis. NOK, to je z výročnej správy z toho systému Bufetat za rok 2013. Tu v tomto článku je taktiež povedané, kto, aké oddelenie koľko nakúpilo, predalo tých služieb. To znamená, že je to seriózna štúdia. Aby ste pochopili - my žijeme v úplne iných systémoch súradníc. Čo také je bohatstvo, čo také je bieda, koľko peňazí je dosť na dieťa.
V princípe, ak by vám denne dávali 2300 EUR, bolo by to dosť, myslíte, na výchovu jedného dieťaťa? Zaujímavé je, že keď boli tieto čísla zverejnené u nás, v ruských televíziách, tak tá informácia zrodila taký vietor. Tiež som dostala niekoľko telefonátov od našich matiek samoživiteliek. Veď by som tam šťastne žila.“ Je to nepravdivé. A nie za rodného. Za toho aj tam platia neveľké peniaze. No ich platia iba aby získali kontrolu.
Prehľad nákladov na starostlivosť o dieťa v Nórsku
| Položka | Suma |
|---|---|
| Denná dotácia na "jednoduché" dieťa | 20 000 NOK (cca 2300 EUR) |
| Denná dotácia na dieťa s traumou | 25 000 NOK (cca 2900 EUR) |
Každá rodina, každý región hovorí na rôznom nárečí. Je to prakticky druhý jazyk. Keď tam priplávali lode z rôznych krajín, a podľa toho v daných osadách i hovorili. S francúzskymi slovami (prízvukom), s nemeckým. Dieťa migruje zo severu na juh, do rôznych regiónov krajiny, v rôzne klimatické zóny. Fakticky je to šikanovanie dieťaťa.
Moja pozícia, rodiča, že nám teraz vnucujú nejaký systém, blízky k väzenskému, keď deti budú odoberať od rodičov a trpieť - to nie je to, čo bude dobré. Prečo sa to viac podobá na trest pre dieťa? Keď deti odoberajú od rodičov, to akoby odoberajú od zlých rodičov. Dieťa označujú „si zlý“. Prečo? Pretože dieťa dostáva zrazu status (spolu s číslom klienta) „dieťaťa pod dohľadom“. Stáva sa „poddozorným“ dieťaťom.
U nás existujú dôkazy aj svedectvá, a dokonca teraz už i na ruských televíziách ako Nóri hovoria, že: „Vyrástla som v náhradnej rodine, v detskom dome nórskom. Vari je to humánne, a vari je to systém ochrany detí a obyvateľstva? Nie. Druhý príklad, ktorý dokazuje, že je to o tom aby stratili status dôveryhodného občana - oni sa zbavujú vzdelania. Nemôže si zobrať študentskú pôžičku.
Otázka znie tak: U vás v rodine žije dieťa. Staráte sa o neho, milujete ho. Povedia vám: „Vy ste ho tresli“, tak zhruba povedané. Má to byť raj, ale v skutočnosti to je basa. Budeš nespoľahlivý, budeš pod dozorom, nemáš právo učiť sa, dostať vzdelanie. To...