Pútnické miesto Rajecká Lesná, známe aj ako Frivald, má bohatú históriu a je významným duchovným centrom pre veriacich. Rajecká Lesná sa zaraďuje medzi popredné pútnické miesta národného významu. Hlavné púte sa každoročne konajú na cirkevný sviatok Narodenia Panny Márie (8. september - hlavná púť), na hody, vo sviatok Najsvätejšej Trojice (jún) a vo sviatok sv. Anny. V minulosti sem prichádzali pútnici z blízkeho i ďalekého okolia, aby prednášali svoje modlitby a prosby Panne Márii, ktorej socha sa nachádza na hlavnom oltári Baziliky Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie.
Veriaci, ktorí nábožne navštívia baziliku minor v Rajeckej Lesnej a majú účasť na nejakom posvätnom obrade, alebo recitujú modlitbu Pána a Vyznanie viery, za obvyklých podmienok (sv. spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca), môžu získať úplné odpustky: na výročie posviacky tejto baziliky (27. mája), v deň liturgického slávenia titulu kostola (8. septembra), na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna), na výročný deň udelenia titulu baziliky (11. mája).
Na základe dekrétu Apoštolskej penitenciárie zo dňa 2. februára 2009 (Prot. N. 127/09/I) sa v Bazilike Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej udeľujú úplné odpustky: na sviatok titulárnej Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme (5. augusta).
Medzi pravidelné púte patria: Misijná púť detí (12. mája), Púť ku cti sv. Cyrila a Metoda (5. júla), výročie posvätenia baziliky v Rajeckej Lesnej (27. mája), slávnosť sv. Petra a Pavla, apoštolov (29. júna), výročie udelenia titulu basilicae minoris (11. mája).
Dejiny Kostola vo Frivalde
Dejiny kostola, prvopočiatky mariánskej úcty i pôvod milostivej sochy sú doteraz zahalené rúškom tajomstva. Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Dosvedčujú to základy priamo sa otvárajúcej svätyne, objavené pri archeologických výkopových prácach v roku 1993. Vtedy sa našli aj úlomky hlinených nádob zo začiatku 15. storočia, v ktorých nosili vodu k stavbe kostola.
Od polovice 12. storočia sa na neobývaných územiach Uhorska usadzovali Nemci, a pravdepodobne na začiatku 13. storočia založili mimo územia Rajca usadlosť Friwald (Frei-Wald = voľný les, alebo Früh-Wald = predtým les). Z tohto obdobia zostali názvy gruntov. Na pozemku richtára postavili kostol. Od roku 1398 patrila usadlosť panstvu v Lietave.
Prvopočiatky mariánskej úcty sú spojené so svätou Kingou, dcérou uhorského kráľa Bela IV., manželkou poľského kráľa Boleslava. Podľa legendy pri krste 5. marca 1234 zázračne vyriekla slová pôstnej antifóny „Ave Regina coelorum, ave Domina Angelorum...“ v preklade „Zdravas, Kráľovná nebeská, zdravas, Pani anjelská...“ Po manželovej smrti žila v kláštore s kostolom Najsvätejšej Trojice v Starom Sączi, zomrela v júli 1292 v povesti svätosti.
V r. 1410 počas prusko-poľskej vojny vojská uhorského vojvodu Stibora vypálili tento kláštor spolu s mestom. Po prehratej vojne začal na znak pokánia zakladať kláštory a kostoly, zasvätené Panne Márii. V roku 1413 si jeho verný sluha Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov, pričom sa na slávnosť Najsvätejšej Trojice konala každoročne kajúca púť.
Jednoloďový kostol s dĺžkou 15 metrov mal polkruhovo ukončené presbytérium na východnej strane a hranolovú vežu na západnej strane. Obvodové múry boli masívne. Veža bola nízka, sakristia bola klenbová a opevnená. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami. Počas obdobia šoltýsa Mikuláša Frivaldského v tretej štvrtine 15. storočia namaľovali postavy v kostole. Vo svätyni boli nástenné maľby štyroch evanjelistov, medzi ktorými bola vyobrazená Panna Mária. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami. Okolo roku 1480 dali vyhotoviť sochu Panny Márie s Jezuliatkom na rukách, ktorá sa stala milostivou sochou.
V roku 1560 bol Frivald rajeckou filiálkou. V roku 1569 získal lietavské panstvo František Thurzo, zať Mikuláša Kostku. Pretože prešiel na protestantizmus, aj Rajec s filiálkami sa stali protestantskými.
Kánonická vizitácia trenčianskeho archidiakona Juraja Novosedlíka zo 28. októbra 1674 uvádza, že 11. júna 1673 vrátili protestanti katolíkom kostol aj s mariánskou sochou, za farára bol ustanovený Andrej Sartorius. Dosvedčuje to zápis v rajeckej matrike z roku 1674, keď sa ako krstiaci spomína Andrej Sartorius, farár frivaldský.
Dňa 15. júla 1699 vykonal vizitáciu vo Frivalde trenčiansky archidiakon a ilavský farár Ján Fridecký. Najstaršími písanými dokumentmi o frivaldskej farnosti sú matriky z roku 1698, ktoré viedol Ján Letavský. Tento kňaz bol predtým kaplánom na lietavskom hrade. Priniesol so sebou aj časť knižnice, z ktorej sa niekoľko kníh zachovalo až doposiaľ. Počas Rákocziho povstania bol Ján Letavský odstránený z pastorácie a na jeho miesto bol dosadený ako evanjelický kňaz apostata rehoľník-františkán Didakus. Po skončení Rákocziho vzbury sa Ján Letavský v roku 1709 vrátil späť do pastorácie. Zomrel v roku 1712. Z tých čias sa zachovala legenda o tom, ako prišlo Rákocziho vojsko i do Frivaldu a odvlieklo milostivú sochu do Sliezska.
Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: "Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“
Až do roku 1866 stál v obci Rajecká Lesná stredoveký kostol datovaný do 13. storočia. Rajecká Lesná, ešte pod starším názvom Friwald sa prvýkrát v písomných prameňoch spomína v roku 1413. Jeho dejiny podľa všetkého siahajú až do románskeho obdobia. Archeologický výskum V. Hanuliaka v rokoch 1992 a 1993 odkryl v interiéri apsidy staršie murivo, ktoré je interpretované ako zvyšok staršej kvadratickej svätyne. Na prelome 14. a 15. storočia, resp. začiatkom 15. Veľkou zmenou prešiel kostol koncom 15. storočia. Staršia svätyňa bola odstránená a nahradila ju súčasná predĺžená apsida zaklenutá rebrovou klenbou so svorníkom.
Počas reformácie kostolík patril evanjelikom, ktorí ho odovzdali katolíkom až 11. júna 1673. Na krátky čas ho získali ešte počas povstania Františka II. Rákociho na začiatku 18. storočia. Kostol bol dlhé roky mariánskym pútnickým miestom, keďže sa v ňom nachádzala socha Panny Márie s Ježiškom (Matky Božej Frivaldskej), pravdepodobne zo začiatku 16. storočia.
Nový Kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie sa začal stavať v roku 1864 a jeho posviacka sa uskutočnila v nedeľu na slávnosť Najsvätejšej Trojice 27. mája 1866. Veža, loď a sakristia starého kostola boli odstránené v roku 1866 (uvádza sa aj rok 1863). Za zvyšku starého kostola bol zamurovaný víťazný oblúk a v novom priečelí bol ako vstup osadený starší gotický portál a bolo vytvorené kruhové okno nad ním.
Bazilika Narodenia Panny Márie predstavuje významné pútnické miesto severozápadného Slovenska. Neogotický kostol pochádza z roku 1866. Vedľa baziliky sa nachádza presbytérium, ktorého pôvod siaha do začiatku 14. storočia.
Na presbytériu sa zachovali zvyšky gotických fresiek, ktoré sú v súčasnosti pamiatkovo chránené. Kostol bol zasvätený Márii Kráľovnej Anjelov, avšak v roku 1866 zbúraný. Vzácne nástenné maľby znamenajú významnú kultúrno-historickú pamiatku reprezentujúcu monumentálnu maľbu.
7. septembra 2002 získal Kostol Narodenia Panny Márie status „Basilica Minor“, a to vďaka dlhotrvajúcej tradícii uctievania Matky Ježišovej pútnikmi z celého Slovenska prakticky od 15. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj Milostivá socha Panny Márie Friwaldskej, ktorej sú pripisované viaceré uzdravenia.
Jednoloďový neogotický chrám je postavený na pôdoryse obráteného kríža. Hlavné rameno je dlhé 28 metrov, priečne rameno je široké 20 metrov. Chrám je zasvätený Narodeniu Panny Márie. Na hlavnom oltári, ktorý má tri výklenky, stojí v prostrednom socha Panny Márie, ktorú vyhotovil neznámy rezbár okolo roku 1498. Socha je vysoká 145 cm. V bočných výklenkoch sú sochy anjelov. V bočných ramenách kostola je napravo oltár sv. Jozefa a naľavo je oltár sv. Anny. Na strope chrámu sú maľby, ktoré znázorňujú tajomstvá posv. ruženca.
Tabuľka: Prehľad významných udalostí v histórii Rajeckej Lesnej
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Počiatky kostola vo Frivalde |
| 1413 | Prvá písomná zmienka o Friwalde |
| 1673 | Vrátenie kostola katolíkom |
| 1864 | Začiatok stavby nového Kostola Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie |
| 1866 | Posviacka nového kostola |
| 2002 | Udelenie statusu "Basilica Minor" |
Od nepamäti sem putovali pútnici zo všetkých štyroch svetových strán. Až do nedávnych čias prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú v tieto štyri slávnostné dni: na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie (8. septembra) a v deň Mena Panny Márie (12. septembra). Na turíčne sviatky putovali k milostivej soche nemeckí veriaci z Handlovej, Prievidze, Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Gajdľa (dnes Kľačno) a iných dedín. Na slávnosť Narodenia Panny Márie 8. septembra prichádzali procesie z okolitých dedín: Ďurčiny, Zbyňova, Rajca, z ďaľšieho okolia z Pružiny a Mojtína. V nedeľu po sviatku Mena Panny Márie si mariánski ctitelia konali púť len súkromne.
Pútnici putovali zo všetkých štyroch svetových strán. Od východu prichádzali frivaldskou dolinou pútnici od Valče, Vrícka, Martina a iných dedín. Poslednou zastávkou pred vstupom do milostivého chrámu bol kríž na konci dediny. Zo západnej strany, od Považskej Bystrice, Pružiny, Mojtína a iných dedín, sa pútnici zastavovali pri kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Táto stojí na malom vŕšku na začiatku dediny, pod mohutným starobylým brestom. Severnou stranou prichádzali procesie z Rajca, Ďurčiny, Kamennej Poruby, Konskej a okolitých dedín. Ich zastávkou pred vstupom do dediny bola kaplnka sv. Anny na mieste nazývanom „Na Hôrkach“. Od juhu prichádzali veriaci pútnici z Fačkova, Čičmian, Zliechova, Gajdľa (dnes Kľačno), Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Prievidze a ďalších dedín. Títo sa zastavovali pri kríži v doline Rybná, ktorá je povyše obce smerom na Prievidzu. Toto boli štyri oporné body, štyri zastávky, pri ktorých sa pútnici zoradili, a tak prichádzali pozdraviť nebeskú Matku do milostivého chrámu.
Za štyridsať rokov chceli mnohí nepriatelia svätej Cirkvi vymazať toto starobylé pútnické miesto z mapy Rajeckej doliny. Farár Alexander Klabník, ktorý bol duchovným správcom vo Frivalde - Rajeckej Lesnej prežíval ťažké chvíle pred každou púťou, mlčky znášal vypočúvanie a prenasledovanie, v niektorých rokoch nesmel ísť ani v procesii s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou na kalváriu. Pútnici však navštevovali Frivald - Rajeckú Lesnú v hojnom počte i za totalitného režimu, ktorý neprial Cirkvi.
5 skrytých pokladov v Rajeckej Lesnej – miestne tipy pre turistov
Súčasnosť a aktivity
Od 1. februára 1990 sa stal duchovným správcom farnosti dekan-farár Pavol Šadlák. Svoje organizačné schopnosti využil hneď od začiatku pre stavbu farskej budovy, ktorú postavil s Božou pomocou, pod ochranou nebeskej Matky, s pomocou obetavých farníkov a šľachetných dobrodincov, v pamätnom roku návštevy Svätého Otca v našej vlasti, za sedem mesiacov. V roku 1990 sa tiež urobilo odvodnenie kostola, obnovila sa fasáda kostola i kalvárie, ako i jej osvetlenie. V roku 1991 sa postavil Dom pútnikov a vybudovalo sa osvetlenie a ozvučenie okolia mariánskeho chrámu. Pre rehoľné sestry bol v roku 1992 postavený Dom Charitas. V roku 1994 bola zrekonštruovaná a rozšírená sakristia. V roku 1995 sa postavila v pútnickom areáli nová budova, kde je umiestnený Slovenský Betlehem a Dom Božieho narodenia pre vysluhovanie sviatosti zmierenia pútnikov. V roku 1996 bola obnovená Frivaldská kalvária a v pútnickom areáli bol postavený nový poľný oltár.
Pavol Šadlák zomrel dňa 21. apríla 2010 vo veku 61 rokov a v 35. Na žiadosť Jeho Eminencie Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa, zo dňa 1. mája 1994, ktorá vyjadruje prosby a želania kňazstva i veriacich, Kongregácia o Božom kulte a disciplíne sviatostí na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Veľkňaza Jána Pavla II., ozdobila pútnický farský kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie titulom a hodnosťou „Basilica Minor“ so všetkými právami a podľa príslušných liturgických predpisov uverejnených v Dekréte o titule „Basilica Minor“ zo dňa 28. apríl 2013 (na sviatok sv. Marka, evanjelistu).
Slávnostné vyhlásenie tohto pútnického chrámu za Baziliku minor sa uskutočnilo 7. septembra 2002 za účasti diecézneho biskupa J. Em. V prejavoch ľudovej zbožnosti nech sa osobitná pozornosť venuje mariánskej úcte tzv. májové pobožnosti, mariánske soboty, mariánske púte, ružencové pobožnosti v mesiaci októbri, pobožnosti fatimskej Panny Márie a pod. Za baziliku minor v Rajeckej Lesnej zodpovedá jej správca, ktorý je zároveň farárom, resp. administrátorom Farnosti Rajecká Lesná. Do úradu ho menuje diecézny biskup (porov. čl. 527 CIC).
Slovenský Betlehem
Obec Rajecká Lesná však nie je spätá len s kofolou, nachádza sa tu aj známy Slovenský Betlehem. Tento Betlehem sa nachádza v pútnickom areáli, v Dome Božieho milosrdenstva, vedľa Baziliky Narodenia Panny Márie. Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej vytvoril majster Jozef Pekara, ktorý začal na tomto diele pracovať v roku 1980. Majster sa v roku 1980 púšťa do výroby diela, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Začal sa rodiť Slovenský betlehem. Vznikal pätnásť rokov a je umiestnený v Dome Božieho milosrdenstva v Rajeckej Lesnej, kde je dielo inštalované. Nádherná expozícia nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa. Betlehem je zapracovaný do scenérie najvýznamnejších slovenských pamiatok, je tu stvárnený bežný život aj pracovné činnosti slovenského ľudu v minulosti. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny svojimi najznámejšími miestami a pamiatkami. Hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach a ďalšie. V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny.
Celé dielo je 8,5 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Spolu je tu rozmiestnených cca 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Slávnostné verejné otvorenie sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy bola sprístupnená prvá časť - oblasť Stredoslovenského kraja, pričom v nasledovných dvoch rokoch sa dielo skompletizovalo doplnením Západoslovenského a Východoslovenského kraja.
Kalvária
Približne 500 m od Baziliky Narodenia Panny Márie a Domu Božieho Narodenia so Slovenským betlehemom možno navštíviť Frivaldskú kalváriu. Zahŕňa 14 malých kaplniek - zastavení posledného utrpenia Pána Ježiša - pri ceste širokým chodníkom na kopec Kalvária. Na vrchu sa týči Kostol Nanebovstúpenia Pána a pred ním kríž Ježišovho ukrižovania. Mnohokrát počas roka sa veriaci nielen z rajeckého dekanátu stretávajú na tomto mieste za účelom prehĺbenia svojho vzťahu k Bohu.
tags: #sviatost #nasvetejsie #trojicenrajecka #lesna