Drevené Kostoly: Kultúrne Dedičstvo Slovenska a Poľska

Drevené kostoly sú jedinečným kultúrnym dedičstvom, ktoré nájdeme na Slovensku a v Poľsku. Tieto sakrálne stavby, často zapísané do zoznamu UNESCO, očarujú svojou architektúrou, históriou a duchovnou atmosférou. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších drevených kostolov v regióne a preskúmame ich vnútorné priestory.

Drevený kostol v Bliżne, Poľsko

Grécko-katolícky Kostol sv. Basilia Veľkého v Koniecznej

V prvej poľskej dedine Konieczna, za slovensko-poľskou hranicou, sa nachádza drevený grécko-katolícky kostol sv. Basilia Veľkého. Bol postavený v rokoch 1903 - 1905 ako trojloďový chrám otočený na Východ. Strechy kostola a susediacej zvoničky sú pokryté plechom.

Podľa informačnej tabule pochádza interiérová výzdoba kostola s iluzórnymi freskami z roku 1938. Ikonostas, dovezený v roku 1912 z iného kostola v Drohobyczi, je výnimočný schodovitým usporiadaním ikon.

Netuším, či je v detaile spravený presne v duchu najlepších miestnych tradícií, ale páči sa mi. Nedá sa neoceniť aj priestorový koncept miesta s možno bizarnou kombináciou funkcií. V areáli obohnanom plotom možno zaparkovať na štrkom vysypanej ploche susediacej s malým futbalovým ihriskom, za ktorým sa týči kostol obkolesený stromami a za kostolom uzatvára funkčný program cintorín.

Súčasťou plochy za kostolom je „cintorín na cintoríne“ - miesto posledného odpočinku bojovníkov padlých v 1. svetovej vojne. Mnohým možno známejší cintorín Nr. Cintorín, kde našli posledné miesto spočinutia osemnásti bojovníci rakúsko-uhorskej a stoôsmi bojovníci ruskej armády, má číslo Nr. 47.

Jeho podobu nestvárnil „Nik Bezmenný“, ale najvýznamnejší slovenský architekt Dušan Samo Jurkovič. Čierne na bielom na informačnej tabuli v poľskom a nemeckom jazyku - vďaka vám, poľskí priatelia!

Gréckokatolícky kostol v Koniecznej

Rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Najcennejším objektom po stránke umeleckohistorickej je rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý bol postavený na návrší a dominoval celému údoliu. Je to pôvodne včasnogotická sakrálna stavba, ktorá vznikla niekedy v druhej polovici 13., alebo začiatkom 14. storočia. Ako približný dátum sa uvádza rok 1307.

Bol to jednoduchý sálový chrám s polygonálnym uzáverom presbytéria, ktorý ako všetky katolícke kostoly mal východno-západnú polohu (hlavný oltár je na východe). Hoci kostol bol počas svojej existencie viackrát prestavaný, dodnes sú viditeľné niektoré gotické prvky (4 piliere na vonkajšej strane presbytéria).

Kostol je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Staré chrámy (13-14. storočí) obyčajne uprednostňovali domácich svätých. Od 13. storočia sa Arpádovci hlásili k sv. Kataríne, ako ku svojej patrónke, lebo manželka kráľa Bélu IV. Mária pochádzala z Byzancie. Jej rod odvodzoval svoj pôvod z rodu sv. Kataríny.

Interiér kostola je celý prestavaný. Nad presbytériom sa ešte nachádza gotická krížová rebrová klenba. Rebrá tu dosadajú na konzoly, ktoré majú podobu ľudských hláv. Na severnej strane kostola sa zachovalo gotické výklenkové pastofórium z 15. storočia. Vnútro kostola bolo približne trikrát prestavané. V roku 1636 ho obohnali múrom a strieľňami. Ďalšia - baroková prestavba - sa uskutočnila v roku 1765. Pri tejto prestavbe bol nahradený pôvodne drevený strop chrámovej lode tehlovou pruskou klenbou.

Terajšie dve bočné lode pristavali až pri poslednej prestavbe v rokoch 1893-1894, keď dostal kostol svoju terajšiu neodogotickú podobu. Aj bočné lode majú krížovú klenbu, ale v neogotickom prevedení. Loď kostola je ukončená zníženým víťazným oblúkom.

Objekt doplňuje celodrevený chór, ktorý na západnej strane pretína všetky tri lode. Mobiliár kostola je väčšinou nový. Z historickej výzdoby sa zachovala medená, ručne tepaná renesančná krstiteľnica. V ľavej bočnej lodi sa zachoval aj barokový oltár s akantovým, rokajovým ornamentom z druhej polovice 18. storočia a ranobarokový obraz Panny Márie z konca 17. storočia. Hlavný oltár je neogotický (1946-47). Bol zakúpený namiesto ranobarokového oltára, ktorý na konci 2.svetovej vojny zničil granát. Bočný oltár južnej lode, tzv. banícky, bol umiestnený po prestavbe, v roku 1899.

Okolo kostola sa nachádzal najstarší cintorín. V areáli kostola bol pôvodne aj karner (kostnica, kde sa zhromažďovali kosti nebohých op zaplnení cintorína), ktorý zrušili pri prestavbe roku 1893. Keďže kostol nemá vežu, objekt doplňuje zvonica z roku 1859. Mala 2 zvony: väčší zvon vážil 231/2 centov. Podľa tradície ho darovala rodina Hudobovcov. O menšom nie sú záznamy. Oba zvony zrekvirovali počas 1. sv. vojny. Nový zvon 250 kg darovali farníci, ďalší 50 kg je z roku 1971 (odliala ho zvonolejárka Leticia Dytrichová v Brode u Prerova.)

Kostol sv. Michala Archanjela v Šindliari

Obec Šindliar sa môže popýšiť veľmi pekným, stredovekým kostolíkom, ktorého vek sa datuje od začiatku 14. storočia. Kostol je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, v obci je to už druhý kostol zasvätený tejto biblickej postave. Tento neveľký murovaný kostol určite stojí za povšimnutie, najmä ak budete prechádzať okolo. Vedľa rastie stará lipa.

Vstup do kostola je možný, je potrebné však nájsť niekoho, kto by Vám otvoril bránu. Vstup do kostola vedie cez starú bránu a následne sa ocitnete na maličkom nádvorí. V minulosti na ňom rástlo 6 líp, no dnes tu rastie už len jedna, ktorá má po obvode až 6 metrov.

Interiér kostola je veľmi skromný a je z neho cítiť závan minulosti. Nečakajte žiadnu drahú výzdobu, prípadne iné okázalosti. Kostolík je zariadený veľmi jednoducho. Nachádza sa tu skromný oltár, niekoľko obrazov na stenách a zopár lavičiek a stoličiek na sedenie. Lavičky aj stoličky mi pripomínali študentské časy na základnej škole, keďže presne také isté sme mali v šatni na prezliekanie :). Okrem obrazov, výzdobu dotvára aj zopár sôch a v strede sa nachádza drevený kríž.

Dá sa vybehnúť aj na poschodie, na chór, z ktorého je pekný výhľad na celkové vnútro kostola. Až tam si uvedomíte, akú má celý kostol historickú hodnotu. Minulosť tu je cítiť zo všetkých strán, či už z oltára, alebo murovaných stien a celkovej architektúry (hmm.. Kostol bol pôvodne postavený bez sakristie, neskôr však pribudla a môžete sa pozrieť aj do nej, hoci je veľmi strohá.

Koncom stredoveku bola ku kostolu pristavaná drevená zvonica so zvonom, ktorý sa dnes už nachádza v novšom kostole v obci. Počas minulého storočia ju ale zrúbali a kostol začal postupne chátrať, keďže sa na bohoslužby využíval nový chrám. Až v rokoch 2001-2005 sa podarilo tento stredoveký kostolík zachrániť a vdýchol sa mu nový život.

Drevený Artikulárny Kostol v Kežmarku

Drevený artikulárny kostol v Kežmarku, zapísaný v zozname UNESCO, sa radí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky mesta. Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov a vznikol na základe šopronských artikúl vydaných v roku 1681.

Skvostom kostola je 300-ročný organ, ktorý patrí medzi najväčšie barokové organy na Slovensku s pôvodným píšťalovým fondom. Výnimočnosť tohto kostola spočíva predovšetkým v rezbárskej práci kežmarského umelca Jána Lercha.

Vedľa seba stoja dva kostoly. Chýbajúce základy a neskôr pristavená veža spôsobili narušenie statiky chrámu. Keďže sa evanjelici obávali, že kostol spadne, v 19. storočí sa rozhodli postaviť nový. V Kežmarku preto vedľa seba stoja dva evanjelické kostoly.

Drevená stavba má veľmi dobrú akustiku, z toho dôvodu sa v kostole konajú rôzne koncerty, napríklad chrámovej, organovej hudby, a pri organizovaní podujatí spolupracujú aj s košickou filharmóniou.

Návštevníka na prvý pohľad zaujme ľudový barok, ktorým je tento kostol do značnej miery vyzdobený. Podľa Porubäna je nezvyčajné, že u evanjelikov prevláda práve barok. Odôvodniteľné je to tým, že v Kežmarku žili ľudia, ktorí mali na tú dobu viac finančných prostriedkov a snažili sa kostol takýmto spôsobom výtvarne aj rezbársky skrášliť.

Zaujímavosťou kostola je tiež šestica chórov, ktoré sa delili na mládenecký, dievčenský, učňovský, oltárny, prvý a druhý organový chór.

V kostole sa zachovali okrúhle okná ako na kajutách lode a rovnako číslovanie miest v laviciach od jeden po deväť, kde jednotka je zobrazená vždy v tvare kotvy.

Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch

V malebnom prostredí obce Potoky stojí v blízkosti lesa gréckokatolícky drevený kostolík zasvätený sv. Paraskieve. V areáli obklopenom kamenným múrom stojí spolu s drevenou zvonicou. Kostolík postavený v druhej polovici 18. storočia, prežil v dobrom stave obe svetové vojny. Stavba je charakteristická netradične vysokou vežou. Gréckokatolícky kostol má tri veže, tri kríže a pozostáva z troch častí - svätyne, chrámovej lode a predsiene.

Interiér zdobí pozlátený ikonostas z radov piatich ikon. Zachytáva javy z Nového zákona a je najvzácnejšou pamiatkou kostolíka. V strede chrámu nájdete dvojkrídlové cárske dvere.

Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach

Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach je gréckokatolícka svätyňa pochádzajúca z roku 1752. Z pohľadu architektúry sa považuje tento kostol za jeden z najhodnotnejších chrámov na Slovensku. Chrám postavený v polovici 18. storočia bol výrazne poškodený počas vojenských bojov o Dukliansky priesmyk v roku 1944. O jeho obnovenie sa zaslúžili obyvatelia obce v roku 1945. Kostolík je trojpriestorový a dominujú mu tri veže.

Interiér zdobia pozostatky nástenných malieb. Baroková drevená stena s ikonami pochádza z druhej polovice 18. storočia. Niektoré ikony, ktoré sú jej súčasťou, majú svoje korene v ešte starších obdobiach. Súčasťou oltára sú antické stĺpiky a ikona Panny Márie. Pod najvyššou vežou nájdete špeciálnu predsieň, v minulosti nazývanú aj babinec. Slúžila pre ženy, ktoré nemali právo vojsť do vnútra svätyne.

Drevený kostolík v Miroli

Gréckokatolícky drevený kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky stojí v obci od roku 1770. Bol postavený ma mieste staršieho chrámu zo 17. storočia. Počas druhej sv. vojny v roku 1944 bol vážne poškodený, ale obyvatelia ho dali opäť zrekonštruovať. Má charakteristickú zrubovú konštrukciu a typické vonkajšie i vnútorné trojdielne členenie, symbolizujúce svätú trojicu.

Ikonostas oddeľujúci loď od svätyne patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Je zaujímavý najmä svojou nádhernou farebnosťou. Jeho architektúra je štvorradová. Ikony sú zoradené v štyroch poschodiach. Pochádzajú približne z toho obdobia ako kostolík. Na vrchole ikonostasu sa nachádza tabuľová ikona s výjavom Ukrižovania Ježiša Krista.

Evanjelický Artikulárny Kostol vo Svätom Kríži

Evanjelický artikulárny kostol v obci Svätý Kríž, cca 14 km od Liptovského Mikuláša, patrí k najväčším dreveným stavbám v strednej Európe. Bol postavený v roku 1729 majstrom Jozefom Langom na mieste pôvodného kostola v obci Paludza, ale z dôvodu výstavby vodnej nádrže Liptovská Mara postupne premiestnený do obce Svätý Kríž.

Do vnútra kostola s krížovým pôdorysom a s dĺžkou 43 m sa zmestí 6000 návštevníkov. Interiér kostola pozostáva z dreveného barokového zariadenia, nachádza sa tu pozoruhodný drevený barokový oltár z roku 1693 s obrazom Premenenie Krista, unikátna kazateľnica stojaca na zrubovom základe podoprená barokovým anjelom, kamenná krstiteľnica, maľby s biblickými výjavmi, luster z benátskeho skla a organ.

Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu a líšia sa od katolíckych i gréckokatolíckych drevených kostolov. Je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku. Pôvodný vzhľad si na Slovensku zachovalo iba päť artikulárnych kostolov, ktoré sú svedkami čias reformácie.

Drevené Kostoly v Poľsku

Aj v Poľsku nájdeme mnoho krásnych drevených kostolov, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patrí napríklad:

• Kostol sv. Michala Archanjela v Turzańsku: Postavený v rokoch 1801-1803.
• Kostol sv. Mikuláša v Bodružali: Postavený v roku 1658, s barokovou výzdobou a ikonostasom z konca 18. storočia.
• Kostol Panny Márie Karmelskej vo Witowe: Postavený v rokoch 1910-12, s novogotickým oltárom a vitrážovými oknami.
• Kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Jaszczczurówce: Postavená v rokoch 1904-1907.
• Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Bukovine Tatrzaňskej: Postavený v rokoch 1887-1900, kombinovaná stavba z kameňa a dreva.
• Kostol sv. Alžbety v Strybszi: Postavený v roku 1567, s vnútornou polychrómiou z roku 1647.
• Kostol sv. Michala Archanjela v Dębne Podhalanskom: Postavený v roku 1490, najstarší drevený kostol v Poľsku.

Kostol sv. Michala Archanjela v Dębne Podhalanskom

UNESCO Pamiatky na Slovensko-Poľskom Pohraničí

Na slovensko - poľskom pohraničí máme až 20 objektov kultúrneho a prírodného dedičstva zapísaných v tomto zozname! Nájdete tu kostoly plné nádherných malieb, oltárov a ikonostasov, historické mestá, rozľahlý hrad, či krásnu prírodu.

Tabuľka: Vybrané drevené kostoly UNESCO na Slovensku a v Poľsku

tags: #obec #konieczna #v #polsku #dreveny #kostol