Strata milovaného človeka je vždy nesmierne bolestná, a obzvlášť ťažké je prežívať Vianoce bez neho. Sviatky, ktoré sú tradične spojené s rodinnou pohodou a radosťou, sa môžu stať pripomienkou prázdnoty a smútku. Ako teda zvládnuť Vianoce po strate manžela a nájsť v sebe silu na prekonanie tohto náročného obdobia?
Smútok zo straty partnera sa nedá definitívne prekonať, ale skúsenosti mnohých dávajú nádej, že je možné dospieť aj k radostnejšiemu prežívaniu Vianoc. Mnohí smútiaci nakoniec dosiahli v duchovnom utrpení úľavu tak, že trpezlivo hľadali jeho zmysel a snažili sa nájsť pozitíva, ktoré im utrpenie do života prinieslo.
V tomto článku vám ponúkame niekoľko praktických rád a tipov, ako sa vyrovnať so smútkom, ako si prispôsobiť vianočné tradície a ako nájsť oporu v sebe a vo svojom okolí.
Priznajte si svoje pocity a dovoľte si smútiť
„Dovoľte si smútiť, je to jediná cesta, ako dospieť k úľave. Znamená to priznať si, že sme slabí, zraniteľní," hovorí MUDr. Mária Jasenková. Je veľmi potrebné spoznať a prejavovať svoje pocity a emócie - k najproblematickejším a najbúrlivejším emóciám patrí hnev, krivda, úzkosť, pocity viny, hanby a bezmocnosť.
Každý, bez ohľadu na to, nakoľko je silný a nezávislý, potrebuje z času na čas pomoc - ucho, ktoré ho vypočuje alebo rameno, na ktorom sa môže vyplakať. Ako píše MUDr. Mária Jasenková a kol. v užitočnej Brožúrke pre rodičov „plač prináša úľavu a uvoľňuje bolesť. Plačte osamote aj so svojimi blízkymi.
Nebojte sa vyslovovať meno svojho milovaného zosnulého, ktorého ste stratili. Zomrelí žijú ďalej v našich spomienkach. Spomínajte, čo pekné a radostné ste spolu zažili. Čo miloval, čo mu prinášalo radosť, čoho sa bál, ako sa trápil. Rozprávajte aj o tom, ako odchádzal z tohto sveta. Nebráňte sa slzám, sú uzdravujúce.
K spomienkam sa vracajte, rozprávajte, keď cítite potrebu o nich hovoriť. Potláčaním sa bolestné spomienky nedajú vymazať. Až ich precítenie a prijatie umožní reagovať na nové výzvy, ktoré prinesie život. Príde čas, keď radosť z toho, že tieto spomienky máte, bude väčšia než bolesť, že k nim už žiadna nepribudne.
gauč: ako (ne)zvládam smútok
Prispôsobte si vianočné tradície
Urobte si plán, ako chcete výročie alebo sviatok stráviť. Rozprávajte sa o ňom v rodine. Uvedomte si, čo nechcete. Skúste si Vianoce naplánovať a zorganizovať trochu inak. Nikdy už nebudú také, aké bývali. Vytvorte si novú tradíciu. Nájdite si taký, ktorý vám a vašim blízkym najviac vyhovuje. Niekto uprednostní staré rodinné tradície, iným vyhovuje zmena. Jednou z možností je napr. stráviť Vianoce mimo domu s priateľmi alebo osamote.
Ak je tradičný spôsob Vianoc pre vás veľmi bolestný, pozmeňte ho. Nebuďte fixovaní na to, „čo sa má“. Uvedomte si, že to nebude ľahké a urobte to najlepšie, čo sa dá.
Môžete napísať báseň alebo poviedku a čítať ju nahlas na mieste, ktoré je pre Vás dôležité (napr. v izbe zosnulého, na mieste, kam ste s ním často chodievali, na cintoríne a pod.) Napíšte pre svojho milovaného vlastnú modlitbu. Zapaľujte sviečku, zasaďte strom ako symbol, že váš milovaný žije vo Vás aj naďalej. Rituály uvoľňujú smútok. Dávajú nám možnosť oslobodiť sa od zväzujúcej bolesti, prijať nový životný smer a pocítiť opäť mier a pokoj vo svojom vnútri. Cieľom nie je len to, aby sa na vášho milovaného nezabudlo, ale aj aby ste vaše pocity a myšlienky dostali zo seba. Je to uzdravujúce. Čokoľvek, čo vám blysne hlavou, dajte na papier. Krátky výlet môže priniesť úľavu, po návrate sa však smútok vráti. Necíťte sa vinní, že ste schopní prežívať radosť. Je to známka uzdravovania.
Nájdite si oporu
Nebojte sa požiadať o pomoc príbuzných a priateľov. Určite vám radi pomôžu, ak im naznačíte, ako. Poproste ich napr., aby napr. Urobte na počesť vášho milovaného zosnulého niečo, čo považujete za dôležité. koláč, navštívte osobu, ktorá žije sama. Zorganizujte rodinný výlet na miesto, kam ste radi chodievali.
Môžete na počesť milovaného zosnulého zorganizovať stretnutie vám blízkych ľudí. Hovorte o ňom a podeľte sa o svoje spomienky. Povedzte druhým, čo vám váš blízky do života zanechal. Dajte im vedieť, že vo vás žije naďalej a že naňho nikdy nezabudnete. Poproste ich, aby napr.
Ak nemáte silu na písanie pozdravov (napr. -Nebuďte fixovaní na to, „čo sa má“. Ak je tradičný spôsob Vianoc pre vás veľmi bolestný, pozmeňte ho. -Uvedomte si, že to nebude ľahké a urobte to najlepšie, čo sa dá. -Nebojte sa požiadať o pomoc príbuzných a priateľov. Určite vám radi pomôžu, ak im naznačíte, ako. Poproste ich napr.
Ak poznáte niekoho, kto je sám, možno ho takéto pozvanie na Vianoce poteší.
Starajte sa o seba
-Doprajte si odpočinok. Pokúste sa chodiť do postele v určitú večernú hodinu. Môžete pred tým vypiť pohár teplého mlieka s medom alebo čaju s upokojujúcim účinkom (napr. Viera v Boha a láska k milovanej bytosti nás môžu viesť k presvedčeniu, že smrť nie je definitívny a nenávratný koniec, že zomrelí žijú v inom svete naďalej s nami, vedia o nás, milujú nás a trpezlivo čakajú, kedy sa s nimi znovu stretneme. -Odpustime sebe aj tým, ktorí nás opustili, aby sme sa očistili a vedeli život prežívať plnšie. Potrebujeme si dopriať čas a odvahu sa otvoriť. -Modlime sa, ak cítime potrebu. Robme to spôsobom, ktorý nám vyhovuje. Osamote alebo spolu s druhými, vlastnými slovami, piesňou alebo naučenou modlitbou. Prosme, kričme, pochybujme.
Ak nám smrť milovaného blízkeho prináša pochybnosti o existencii a dobrote Boha, nebráňme sa im. Je ťažké Mu dôverovať, ak stojíme bezmocní zoči voči krutosti osudu. Môžeme mať pocit, že nikomu na nás nezáleží. Ani Bohu, ktorému sme dôverovali. Môžeme prežívať sklamanie, Boh môže byť zrazu taký neosobný, chladný a vzdialený. Nerozumieme Mu a máme pocit, že príliš dlho mlčí a zároveň sa nám zdá, že je už načase, aby prehovoril. Pýtame sa: Kde si, Bože, keď to bolí? Prečo si mi to urobil? Prečo si mi vzal to najdrahšie? Existuješ vôbec? Ako v Teba opäť veriť? A čo z toho vlastne mám? Aká je pravda o večnom živote - živote po smrti? Čo je to zmysluplný a hodnotný život? Prečo žijem? Boha môžeme vnímať ako vinníka alebo ako zdroj a prameň sily. Niekedy prežívame oboje zároveň. Verím, že viera je dar.
Odborná pomoc
Smútenie je komplikovaný proces a v prípade pocitu nezvládania smútenia netreba váhať, ale využiť možnosť odbornej pomoci psychológa alebo psychiatra prostredníctvom smútkového poradenstva či smútkovej terapie. Psychológ nám pomôže preskúmať naše obranné mechanizmy a spôsoby zvládania a adaptovania sa na smrť. Odborník nám môže poskytovať súvislú podporu -byť k dispozícii počas prvého roku po smrti blízkeho, prípadne navrhnúť účasť v skupine podobne smútiacich (skupina vdov, vdovcov, skupina rodičov, ktorí stratili deti, a pod.). Takéto skupinové poradenstvo je veľmi účinnou metódou - pomáha človeku uvedomiť si, že nie je so svojím žiaľom sám, môže s ostatnými členmi zdieľať svoje pocity, skúsenosti a v neposlednom rade môže pozorovať, ako sa so smrťou vyrovnávajú iní. Smútenie je bolestivý, ale zároveň aj hojivý proces.
Organizácie, ktoré vám môžu pomôcť
- Plamienok: Poskytuje bezplatnú odbornú pomoc deťom a rodinám po strate blízkej osoby. Ponúka individuálne aj skupinové terapie, využíva tiež hry a tvorivé aktivity. Rodičom sa individuálne venujú špecialisti na smútkovú terapiu.
- Kolobeh života: Občianske združenie, ktoré sa venuje osvete a vzdelávaniu verejnosti v oblasti smútenia. Organizuje víkendovky pre neúplné rodiny a letné tábory pre deti. Vytvorilo aj podporné skupiny na sociálnych sieťach.
- Liga proti rakovine: Ponúka pacientom a pozostalým terapeutické stretnutia s názvom Pínia.
Smútok zo straty milovaného zosnulého sa nedá definitívne prekonať, ale skúsenosti mnohých dávajú nádej, že je možné dospieť aj k radostnému prežívaniu Vianoc.