Svätý Gabriel František Possenti, vlastným menom František, sa narodil 1. marca 1838 v talianskom Assisi, v tom istom meste ako svätý František z Assisi, a bol pokrstený v tej istej krstiteľnici. Bol jedenástym z trinástich detí Santeho Possentiho, právnika a vládneho úradníka, a Agnes Frisciotti. Jeho matka zomrela, keď mal len štyri roky.
Rodina sa neskôr presťahovala do Spoleta, kde František prežil mladosť poznačenú aj stratou viacerých súrodencov. Zverili ho najprv školským bratom a neskôr jezuitom v Spolete. Mal veľké nadanie, patril k najlepším žiakom. Vzdelával sa u školských bratov a neskôr na jezuitskom kolégiu. Bol to inteligentný, spoločenský mladík, obľúbený pre svoju srdečnú povahu, ktorý mal rád tanec, divadlo a elegantné oblečenie, vyslúžil si prezývku „tanečník“.
Hoci pociťoval volanie k zasvätenému životu, viackrát odložil svoje rozhodnutie, aj keď zložil sľuby počas vážnych chorôb či po záchrane pri loveckej nehode. Definitívne rozhodnutie padlo 22. augusta 1856 počas procesie s obrazom Panny Márie v Spolete, kedy pocítil jej výzvu, aby vstúpil do kláštora. Po tomto vnuknutí už neváhal. Krátko nato, vo veku 18 rokov, vstúpil do noviciátu prísnej rehole pasionistov v Morrovalle a prijal meno Gabriel od Bolestnej Matky Božej.
V rehoľnom živote sa vyznačoval verným zachovávaním pravidiel, duchom modlitby a hlbokou úctou k Umučeniu Krista, Eucharistii a Bolestnej Panne Márii. Presne a verne zachovával kláštorný poriadok. Snažil sa byť nenápadným a konať dôsledne aj obyčajné práce. Často rozjímal o utrpení Pána, o Kristovej láske v Eucharistii, uctieval Bolestnú Matku Božiu. Popritom nemal zachmúrenú tvár, bolo vidieť, že prežíva vo svojom vnútri radosť. Jeho život v kláštore bol navonok obyčajný, svätosť dosahoval verným plnením každodenných povinností s radosťou a láskou.
Pred smrťou nariadil spáliť svoje duchovné zápisky. Koncom roka 1861 ochorel. Prechladol, pridružila sa tuberkulóza. Sily mu ubúdali. Už nebolo nádeje na uzdravenie. Všetkých odprosoval, ak ich náhodou niečím pohoršil. Vyspovedal sa a 27. februára 1862 v Isole zomrel. Mal iba dvadsaťštyri rokov. Pochovali ho v Isole. Po jeho smrti sa jeho hrob stal cieľom pútnikov a miestom mnohých zázrakov.
Pápež Pius X. ho 31. mája 1908 vyhlásil za blahoslaveného a pápež Benedikt XV. 13. mája 1920 za svätého. Je patrónom mladých (najmä v Taliansku), študentov, seminaristov, klerikov a regiónu Abruzzo.
Svätý Gabriel František Possenti, známy aj pod rehoľným menom Gabriel od Bolestnej Matky, patrí na Slovensku medzi svätcov, ktorí nachádzajú živý ohlas najmä medzi mladými katolíkmi. Je oficiálnym patrónom katolíckej mládeže (spolu so sv. Alojzom Gonzágom), študentov, klerikov a seminaristov, a preto je jeho meno a príklad často pripomínaný práve v týchto kruhoch, na stretkách, v katolíckych školách či počas duchovných cvičení.
Hoci na Slovensku nenájdeme veľké pútnické miesta či kostoly zasvätené priamo jemu, jeho úcta je spojená s pôsobením rehole pasionistov (Kongregácie utrpenia Ježiša Krista), ku ktorej patril a ktorá má svoje malé, ale živé zastúpenie aj na Slovensku. Práve v ich komunitách a apoštoláte sa s jeho odkazom môžeme stretnúť najčastejšie.
Pre slovenských veriacich má svätý Gabriel aj ďalší, veľmi silný rozmer prepojenia, a to vďaka svojmu rehoľnému menu „od Bolestnej Matky“. Hlboká a celonárodná úcta k Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je Patrónkou Slovenska, tak vytvára prirodzené duchovné puto s týmto mladým talianskym svätcom, ktorý ju mimoriadne ctil práve pod týmto titulom a šíril úctu k jej bolestiam. Jeho životný príbeh - príbeh pôvodne veselého a spoločenského mladíka, ktorý po svojom obrátení našiel cestu k hlbokej svätosti v každodennom vernom plnení si povinností rehoľného študenta, v radostnej viere a nežnej láske k Ukrižovanému Kristovi a jeho Bolestnej Matke - je mimoriadne príťažlivým a aktuálnym vzorom pre dnešnú slovenskú mládež.
Svätý Gabriel Possenti (1838 - 1862) svojou temperamentnou povahou priťahuje k sebe ako magnet srdcia mnohých, najmä mladých ľudí. Nenechá bez odozvy nikoho, kto ho prosí o pomoc. Aj svätá Gemma Galgani bola na jeho príhovor zázračne uzdravená a stal sa jej osobným patrónom a nebeským priateľom.
Kým Gabriel žil vo svete a pre svet, rád sa elegantne obliekal, dbal o svoj účes, miloval divadlo a bol vášnivým tanečníkom. No vo svojom vnútri cítil volanie k zasväteniu sa Bohu. Nevedel sa však k tomu odhodlať, až kým Panna Mária neprekonala jeho vzdor. Vo svojom vnútri počul jej jasný hlas, ktorý ho vyzýval, aby zanechal svet a vstúpil do kláštora. Odvtedy bol žiarivým vzorom oddanej úcty k nej a výrečným dôkazom materinskej lásky, s akou Mária chráni tých, ktorí sa jej s dôverou odovzdávajú.
Gabriel zomrel, keď mal len 24 rokov. Počas života v kláštore nespravil nič, čím by si zaslúžil zvláštnu pozornosť. V tichej skrytosti, zabudnutý od sveta, ktorý dokonale opustil, verne plnil svoje každodenné povinnosti. A predsa, dnes na jeho hrob prúdia tisíce pútnikov a je vzývaný ako zázračný divotvorca.
„Sme ako tečúca voda, svet i človek sa pominú ako tieň a ako sen." - svätý Gabriel Possenti
V deň jeho smrti - 27. februára - si pripomíname aj jeho spomienku.
Svätý Gabriel Possenti
The Story of Saint Gabriel Possenti: The Saint of the Sorrowful Mother
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 1. marca 1838 | Narodenie v Assisi |
| 22. augusta 1856 | Rozhodnutie vstúpiť do kláštora |
| 27. februára 1862 | Úmrtie v Isole |
| 31. mája 1908 | Blahorečenie |
| 13. mája 1920 | Svätorečenie |
Modlitba k svätému Gabrielovi Františkovi Possentimu
Svätý Gabriel, priateľ mladých, ty si poznal radosti sveta, no hlas Bolestnej Matky ťa viedol k zasväteniu. Vypros nám milosť vernosti Bohu uprostred každodenných povinností a pokušení. Pomáhaj nám nachádzať svätosť v skrytosti a radostnej službe, podľa tvojho príkladu. Ochraňuj mládež a všetkých, ktorí hľadajú Božiu vôľu. Oroduj za nás u Panny Márie.