Kostoly svätého Štefana kráľa: História a architektonické skvosty Slovenska

Kostoly zasvätené svätému Štefanovi kráľovi sú významnými kultúrnymi pamiatkami na Slovensku. Tieto sakrálne stavby s bohatou históriou prešli viacerými architektonickými úpravami a dodnes svedčia o umeleckom a duchovnom dedičstve krajiny. V tomto článku preskúmame históriu, architektúru a zaujímavosti vybraných kostolov svätého Štefana kráľa na Slovensku.

Kostol sv. Štefana Kráľa v Stupave

Kostol svätého Štefana kráľa v Bernolákove

Kostol sv. Štefana kráľa v Bernolákove je najstaršou kultúrnou pamiatkou obce. V literatúre sa často spomína ako gotická stavba zo 14. storočia, no niektoré historické pramene pripúšťajú možnosť, že v tom období bola goticky iba upravená pôvodná románska stavba z 13. storočia. Gotický charakter sa zmenil ďalšou úpravou v rokoch 1764 a 1773. Tieto stavebné úpravy uskutočnili vtedajší majitelia Čeklísa Esterházyovci.

Bola vykonaná prístavba veže k západnej fasáde lode kostola a oratória. Vtedy bola odstránená i kamenná románska krstiteľnica (dnes je vo farskej záhrade) a nahradená novou. Všetky úpravy boli v štýle baroka. V rokoch 1952 - 53 bol objekt zväčšený prístavbou bočnej kaplnky na severnej strane presbytéria a z južnej strany obdlžníkovou prístavbou z tehál, rozdelenou priečkami na tri samostatné miestnosti (sakristia, sklad a boží hrob).

Pôvodné patrocínium mohlo patriť Štefanovi prvomučeníkovi, no v priebehu stredoveku sa zmenilo a aj dnes je kostol zasvätený svätému Štefanovi - kráľovi. Veľmi vzácnou pamiatkou je zlatý kalich z roku 1666. Tento unikátny jednoloďový sakrálny priestor je zakončený polygonálnym presbytárom a novou prístavbou kaplnky. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou s profilovými rebrami. Loď je krytá krížovou hrebienkovou klenbou. Sakristia je plochostropá.

Kostol svätého Štefana v Stupave

Pôvodne renesančný kostol sv. Štefana z prvej polovice 17. storočia sa nachádza na historickom námestí v mestečku Stupava. Kostol postavili ako renesančný v prvej polovici 17. storočia. Začiatkom 18. storočia kostol barokovo upravili a v rokoch 1764-1767 bol opäť upravovaný. Opravovali ho aj v roku 1911 a 1935 po požiaroch. Najnovšia oprava fasády a okolia kostola prebehla v roku 2007.

Hlavný oltár je barokový, z čias okolo roku 1750, s obrazom sv. Štefana kráľa z druhej polovice 19. storočia. Po stranách oltára vo výklenkoch a pod nimi barokové plastiky svätcov. Bočné oltáre, kazateľnica a krstiteľnica, skriňa s točenými stĺpmi v sakristii a dva kalichy - všetko barokové, z druhej polovice 18. storočia. V kaplnke sv. Michala oltár s plastikou svätca a oltár sv. Jána Nepomuckého. storočia so staršími plastikami svätcov a oltár Piety z druhej polovice 18. storočia.

Trojičný sakrálny priestor s oblým uzáverom presbytéria so vstavaným chórom na západnej strane, ktorý sa do lode otvára širokou arkádou. Presbytérium zaklenuté českou klenbou. Hlavná loď a bočné lode sú zaklenuté krížovou hrebienkovou klenbou. Na severnej a južnej strane v priestore druhého klenbového poľa sú pristavané kaplnky. Hlavné priečelie kostola členia pilastre s iónskou hlavicou. Do štítkového priečelia je vstavaná veža z roku 1911, členená horizontálnou bosážou, ochozou na krákorcoch a pilastrami s iónskou hlavicou. Veža je krytá barokovou baňou, v nikách sú plastiky svätcov a Krista kráľa.

Kostol sv. Štefana Kráľa v Dolných Rudinách

Kostol svätého Štefana kráľa v Dolných Rudinách

Na miernom návrší v opevnenom areáli stojí malý stredoveký kostolík sv. Štefana Kráľa. Nachádza sa v žilinskej mestskej časti Dolné Rudiny. Kostolík bol postavený v prvej tretine 13. storočia v takej podobe, akú je možné vidieť a obdivovať aj v súčasnosti. Podľa povesti dal tento kostol postaviť prvý uhorský kráľ sv. Štefan. Interiér kostolíka je vyzdobený nástennými maľbami neskororománskeho štýlu. Nájsť sa tu však dajú aj vplyvy iných slohových štýlov, najmä gotiky a baroka. Kostolík je ohradený kamenným múrom so vstupnou bránou a kruhovou baštou a je národnou kultúrnou pamiatkou.

Neskororománsky kostol nachádzajúci sa v miestnej časti Dolné Rudiny, je najstaršou architektonickou pamiatkou na území Žiliny a tiež patrí k najstarším stavbám svojho druhu na severozápadnom Slovensku. Podľa posledných archeologických výskumov, začiatky kostola a kaplnky siahajú do 13. storočia. V okolí kostola sa nachádzalo 6 - 7 menších stredovekých osád, datovaných od 10. - 13. storočia, známych pod názvom "terra de Selinan" (zem Žiliňany).

Románsky vzhľad kostola pretrval bez väčších stavebných zmien až do roku 1762. V tomto období sa uskutočnila baroková prestavba, ktorá výrazne zmenila vzhľad kostola. Zmieňuje sa o tom chronostikon, umiestnený na víťaznom oblúku medzi svätyňou a loďou kostola. Celá stavba vznikla v jednom období. Zmenil sa však vstup do kostola z pôvodnej južnej strany na západnú. Interiér kostola predstavuje ojedinelý spôsob riešenia interiéru na Slovensku. Na južnej a severnej strane presbytéria sa nachádzajú stredoveké nástenné maľby, ktoré pochádzajú z obdobia okolo roku 1260. V strede apsidy sú maľby štyroch svätcov: sv. Ladislava, sv. Imricha, sv. Štefana a sv. Alžbety.

V interiéri kostola bol objavený malý kamenný základ kazateľnice a 15 kostrových hrobov zo 17. - 18. storočia. V areáli kostola, južne od svätyne, bola objavená Kaplnka Božieho Tela z konca 14. a začiatku 15. storočia. Slúžila ako kostnica do polovice 16. storočia. V najstaršom hrobe bola pochovaná žena. Pri jednom z hrobov sa našiel unikátny bronzový prsteň s latinským textom zloženým zo siedmich písmen I-O-A-C-I-V-E, ktorý tvar zodpovedá obdobiu 12. - 13. storočia.

Kostol svätého Štefana kráľa v Jablonici

Starý kostolík bol zasvätený Najsvätejšej Trojici, patrónom nového kostola sa stal svätý Štefan, uhorský kráľ. Nový kostol bol značne väčších rozmerov a podľa zachovaného popisu inventára v ňom boli umiestnené tri kamenné oltáre, kazateľnica zdobená stĺpikmi, medzi ktorými boli plochy pomaľované svätými obrazmi, boží hrob, vzadu chór a na ľavej strane kostola sakristia. V kostole boli umiestnené sochy sv. Michala archanjela, Panny Márie a Panny Márie s Ježiškom. Na stenách boli obrazy Ukrižovaného, Panny Márie, sv. Ondreja a sv. Antona.

K renovácii prišlo v roku 1705 pričinením baróna Labšanského. Bola rozšírená jeho loď, opravená veža, zvonku bol omietnutý, vnútri vymaľovaný. Dali postaviť aj nový hlavný oltár a pred ním mreže pre prijímajúcich. V roku 1712 bol zo starého prasknutého zvona v Trnave uliaty nový. Chrám však postupne nepostačoval pojať všetkých veriacich, a tak sa barón Ladislav z Korlátka rozhodol postaviť pre Jablonicu nový kostol. S výstavbou sa začalo 19. júna 1729 a trvala 6 rokov. V roku 1736 bol kostol požehnaný barónom Adamom Majthényim, opátom a ostrihomským kanonikom. V roku 1752 sa konala konsekrácia kostola, ktorú za prítomnosti Júlie Ottlíkovej s rodinou vykonal ostrihomský biskup Anton Révay. V tomto roku bol starý jablonický kostol zbúraný.

V roku 1817 boli z pustnúceho kláštora a kostola svätej Kataríny na návrh dekana Jozefa Bélika a so súhlasom grófa Appónyiho prenesené do jablonického kostola dva barokové oltáre svätého Jána Krstiteľa a svätého Františka, ktoré pre kláštorný kostol svätej Kataríny dal kedysi zhotoviť Ladislav z Korlátka. V ten istý rok gróf Jozef Appónyi po dohovore s grófom Jozefom Erdödym, kancelárom uhorského kráľovstva, rozhodol dať preniesť pozostatky Ladislava z Korlátka a jeho manželky Júlie Ottlíkovej do jablonického kostola. Slávnostné prenesenie pozostatkov Ladislava z Korlátka a Júlie Ottlíkovej do jablonického chrámu sa vykonalo za prítomnosti celej rodiny Apponyiovcov 25. februára 1818.

Kostol sv. Štefana kráľa je trojloďová baroková stavba takmer štvorcového pôdorysu s oblým presbytériom. Presbytérium chrámu je zaklenuté a smerom do lode je predĺžené zamurovaním posledného klenbového poľa bočných lodí, čím vznikli po obidvoch stranách kňaziska poschodové oratóriá s prístupom po schodoch z bočných lodí. V rokoch 1750 - 52 prišlo k barokizácii chrámu.

Hlavná loď je zaklenutá pruskou a valenou klenbou, bočné lode s krížovými klenbami sa otvárajú do hlavnej lode arkádami s pilastrami. Vonkajšia štítová fasáda je zakončená tympanónom a nad ním je nadsadená baroková veža. Okná na fasáde sú v dvoch radoch, horné elipsovitého tvaru. Vstupný portál je barokový s predstavanými bočnými stĺpmi. Hlavný oltár s bohatou stĺpovou architektúrou na dvojitej vysokej báze má neskorobarokovú ornamentiku.

Medzi jednotlivými stĺpmi sa v nadživotnej veľkosti nachádzajú plastiky svätého Štefana kráľa, svätého Ladislava a svätých apoštolov Petra a Pavla. V centre je oltárny obraz zobrazujúci Obláciu svätého Štefana. Dva bočné oltáre Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej majú podobnú architektonickú stavbu ako hlavný oltár s dvoma stĺpmi a nadstavcom s božím okom a postavičkami anjelikov. Pôvodné maľby z oboch oltárov boli nahradené sochami. Bočné plastiky na oltároch sú pôvodné z obdobia baroku.

Kostol svätého Štefana kráľa v Trakoviciach

Pred postavením kostola bola v obci kaplnka, ktorú vystavil neznámy obyvateľ obce a bola zasvätená sv. Alexejovi. Kostol sv. Štefana kráľa je pôvodne klasicistický a pochádza z roku 1811. Ide o jednoloďový kostol, sakrálny objekt so vstavanou vežou a polkruhovým presbytériom, svätyňou. Kostol má novovystavaný transept - priečnu loď, ktorý je plocho zastropený. Ostatný priestor kostola je zaklenutý pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi. Fasády sú hladké, na pôvodnej časti lode sa zachovali pôvodné obrazce. Na strednú os štítového priečelia je situovaná veža kostola, krytá zvonovitou strechou.

Podľa neoverených údajov kostol vyhorel v prvej polovici 19. storočia. Veriaci obce sa pokúšali opraviť kostol, no pre finančné problémy sa im dlho nedarilo. Prestavbu realizovali, podľa projektu známeho slovenského architekta Milana Michala Harminca, Ing. Adamec a Strelinger z Trenčianskych Teplíc. Prestavba bola slávnostne posvätená 8. septembra 1935. Pred zásadnou prestavbou kostola bol kostol v roku 1920 vymaľovaný, keď o maľovku objektu sa pričinil pomocný kňaz, maliar Alexander Buzna. Po prestavbe kostola bol interiér objektu vymaľovaný až v roku 1950.

Vybavenie kostola zväčša pochádza z rokov 1934-35 okrem obrazu sv. Alexeja a oltára sv. Anny. Obraz sv. Alexeja je z roku 1792 a jeho autorom je maliar Jozef Brandt z Hlohovca. v kostole sú dva bočné oltáre a to oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Ružencovej Panny Márie. z obdobia stavby hlavného oltára a bočných oltárov (1934-1935) pochádzajú aj drevené lavice a spovednica. Vybavenie interiéru kostola dopĺňa pneumatický organ, pôvodne sa tu nachádzalo iba harmónium, ktorý bol postavený firmou Jozef Melzner z Kutnej Hory v roku 1921.

Vo veži kostola sa do roku 1917 nachádzali pôvodné zvony, ktoré boli v tomto roku zrekvirované na vojnové účely. Po vojne boli do kostola zhotovené firmou Fischer z Trnavy nové zvony. Po ich inštalovaní boli hlohovským dekanom Pavlom Šiškom slávnostne posvätené. v súčasnosti sa vo veži kostola nachádzajú tri zvony. Spolu s kostolom sú pamiatkovými objektami v obci kamenné kríže a sochy.

Kostol svätého Štefana kráľa v Kelči (Nová Kelča)

História tohto kostolíka z obce Kelča sa začala písať v 18. storočí, keď sa do oblasti prisťahoval barón Wolfgang Véčei. So žiadosťou o projekt oslovil rakúskeho rodáka Gašpara Urlespachera, ktorý žil na Slovensku a bol považovaný za najlepšieho architekta v regióne. O vnútornú výzdobu sa postaral Ján Silaši. Kostolík v barokovo-rokovom štýle sa nakoniec podarilo dokončiť v roku 1780 a za patróna mu vybrali uhorského kráľa svätého Štefana.

Počas 2. svetovej sa obyvatelia Kelče zapojili do protifašistického odboja a ich dedinu v novembri 1944 vypálili Nemci. Vtedy sa poškodila väčšina stavieb a Véčeiho kaštieľ bol dokonca natoľko zničený, že ho museli zbúrať. Kostol sa akoby zázrakom podarilo zachrániť, ale aj na ňom zostalo niekoľko výraznejších škôd. Desať rokov po jeho rekonštrukcii sa však prišlo s plánom postaviť v oblasti vodnú nádrž, ktorej malo ustúpiť niekoľko obcí vrátane Kelče. Plne funkčný bol dokonca až do roku 1993, keď sa tam pravidelne konali omše a navštevovali ho aj ľudia zo širšieho okolia. Potom však v Novej Kelči postavili nový svätostánok a tento sa prakticky úplne prestal používať.

Keď sa plavíte po Domaši, tak vás okrem kostolíka istotne upúta aj strom, ktorý pri ňom rastie. Taktiež v sebe totiž skrýva peknú symboliku. Tento platan tam totiž zasadili presne v tom istom období, keď nechali vysvätiť svätostánok. Vnútorná výzdoba chrámu je veľmi bohatá, prevažne v barokovom štýle.

Kostol svätého Štefana kráľa v Bielom Potoku

Kostol bol budovaný v rokoch 1797 až 1800. Stavbu kostola odhlasovala z náboženského fondu zastupiteľská rada v Budíne 15. novembra 1796. 14. septembra roku 1797 boli požehnané jeho základy a položený prvý kameň. Do základov, ktoré sa začali stavať 16. septembra, bola položená aj cínová soška Panny Márie s Ježiškom. Kostol bol požehnaný 20. augusta na sviatok svojho patróna roku 1799 vtedajším nižnianskym farárom Štefanom Kostkom. V roku 1800 sa uskutočnili na kostole posledné murárske práce. v interiéri.

Priestranná svätyňa má oblúkový uzáver. Na jej klenbe je maľba Najsvätejšej Trojice s viacerými anjelmi vo vesmírnom priestore. Svätyňu osvetľuje jedno okno na južnej strane. Na severnej strane k nej prilieha sakristia s rovnou klenbou. Sakristia bola vybudovaná neskôr v roku 1869. V sakristii je vzácna klasistická plastika Bičovaný Kristus, ktorá patrí k pamiatkám kostola. Je to polychromová drevorezba zo začiatku 19. storočia. V presbytériu kostola sa nachádza hlavný drevený neobarokový oltár, ktorý pochádza z 18. storočia. V jeho strede v spodnej časti je svätostánok. Na jeho dvierkach je reliéf Ježiša s kalichom v ruke.

Interiér kostola

Po stranách svätostánku sú sochy dvoch adorujúcich anjelov. Uprostred päťdielnej stĺpovej architektúry v strednej časti oltára je obraz - nástenná maľba svätého Štefana, kráľa, patróna chrámu. Obraz maľoval známy chrámový maliar Jozef Hanula. Po stranách obrazu sú sochy štyroch evanjelistov. V hornej časti oltára nad obrazom svätého Štefana je reliéf svätého Jozefa s Ježiškom. Vo svätyni sú vpredu po bokoch oltára samostatne umiestnené na podstavcoch sochy Božského Srdca Ježišovho a Lurdskej Panny Márie.

V prednej časti svätyne je okrem dreveného obetného stola, ambóna a sedesu aj vzácna baroková kazateľnica. Je to drevená rezbárska práca na podstavci so štyrmi reliéfmi svätých. Baldachýn nad kazateľnicou nesie sochu Ježiša - Dobrého pastiera. Okrem toho je na stene reliéf s dvoma tabuľami Desatora. Vo svätyni je aj drevená krstiteľnica na kamennom podstavci. Na jej príklope je súsošie svätého Jána Krstiteľa, ktorý krstí Ježiša Krista. Táto krstiteľnica i kazateľnica boli zhotovené miestnym rezbárom Jurajom Belopotockým v roku 1800.

Loď kostola je krytá dvoma klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré končia na pilieroch. Klenby nesú ornamentálnu výzdobu s portrétmi svätcov v jej cípoch. Sú na nich zobrazení ôsmi apoštoli. Dlažba kostola je vykladaná keramikou v roku 1903.

Kostol svätého Štefana kráľa v Nitre-Párovciach

Nitra, známa ako matka slovenských miest, sa pýši bohatou históriou siahajúcou až do praveku. Medzi jej najvzácnejšie pamiatky patrí Kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý sa nachádza v mestskej časti Párovce. Táto stavba je svedkom mnohých historických udalostí a prešla viacerými prestavbami, ktoré ju formovali do dnešnej podoby.

Kostol sv. Štefana Kráľa pochádza z 10. storočia. Ide o vzácnu stredovekú kultovú stavbu so zvyškami románskych fresiek a starého pohrebiska. Podľa ďalších informácií, ktoré uvádza TIC Nitra, tento kostol bol pôvodne predrománskou stavbou z 10. storočia. Ten si prešiel mnohými zmenami. Napríklad v 11. a 12. storočí bol prestavaný do románskeho štýlu, sakristiu a chór upravili začiatkom 18. storočia. V 1271 pri vpáde českého kráľa Přemysla Otakara II. bol kostolík vypálený. Poškodený bol zrejme aj počas útokov Matúša Čáka Trenčianskeho v druhom desaťročí 14. storočia.

Tieto škody si podľa všetkého vyžiadali gotickú prestavbu objektu datovanú len približne do 14. a lebo 15. storočia. Úpravy sa dotkli západnej empory a kostolík dostal aj severnú sakristiu, pripájajúcu sa k severnému múru apsidy a lode. Kostolík poškodili aj v 15. storočí husitské oddiely a neskôr aj turecké vojská. Obnovy sa dočkal o pár rokov neskôr, kedy boli dostavané obvodové múry lode i apsidy, zaklenutá loď i apsida a pred západný vstup pribudla prístavba neprevyšujúca západný štít lode, ktorý bol upravený v barokovom štýle. V interiéri nahradila kamennú emporu drevená tribúna.

Vnútorné zariadenie tvorí barokový oltár z 18. storočia. V r.1720 dal kostolík opraviť podžupan František Maťašovský, bohoslužby v ňom bývali iba na sviatok sv. Štefana Kráľa. Dnes sa v ňom každú nedeľu konajú gréckokatolícke bohoslužby. Posledné výraznejšie stavebné úpravy sa uskutočnili v roku 1907, kedy bola západná prístavba nadstavaná do dnešnej podoby veže.

Architektonické prvky a interiér

Kostolík je jednoduchou jednoloďovou stavbou. Apsida je polkruhovitého pôdorysu - baroková. V 18.storočí bola prestavaná veža pred západným priečelím. V jej spodnej časti je malá predsieň. Na víťaznom oblúku sa zachovali zvyšky románskych fresiek, dnes už ťažko identifikovateľné.

tags: #kostol #svateho #stefana #krala