Kostol Ducha Svätého v Žehre: Informácie pre návštevníkov

Ponad líniu striech ľudských príbytkov vytŕča v obci Žehra neprehliadnuteľný biely klenot, ktorý vo svojich útrobách ukrýva poklady histórie. Tou pamiatkou je Kostol Ducha Svätého, ktorý bol postavený v 13. storočí v románsko-gotickom štýle. Už z diaľky upúta pozornosť návštevníka biela stavba kostola s charakteristickým dreveným cibuľovitým zakončením veže, vypínajúca sa nad obcou na malom návrší. Vežu starobylého kostolíka z 13. storočia zakrýva drevená kupola netradičného cibuľovitého tvaru.

Žehra sa nachádza necelé 4 kilometre juhovýchodne od Spišského hradu a žije v nej približne 2 300 obyvateľov. Práve vďaka prvej písomnej zmienke o tejto stavbe z roku 1245 sa dozvedáme aj o existencii samotnej obce. Patrí medzi najstaršie obce Spiša, o čom svedčia mnohé nálezy z dávneho praveku, napríklad pozostatky neandertálskeho človeka. Obec je jednou zo zastávok Gotickej cesty - prvej tematickej poznávacej cesty na Slovensku. Kostol je situovaný na návrší a predstavuje výraznú dominantu obce.

Žehra, malebná vieska učupená pod Spišským hradom, sa pyšní jedinečnou kultúrno-historickou pamiatkou, zapísanou i do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Súčasťou UNESCO Spišská obec Žehra je známa predovšetkým vďaka vzácnemu rímskokatolíckemu Kostolu Ducha Svätého, ktorý je spolu s ostatnými pamiatkami v okolí Spišského hradu zapísaný od roku 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia.

Kostol bol pre svoj historický a umelecký prínos zapísaný dokonca v roku 1985 do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. 15. marca 1985 bol farský kostol Sv. Ducha v Žehre vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a 11.decembra 1993 bol Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia - teda aj kostol Sv. Ducha v Žehre zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Architektúra a história kostola

Architektonicky sa na tomto mieste prelínajú neskororománsky a ranogotický sloh. V priebehu storočí bol kostol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby. Na architektúre najstaršej časti dvojloďového kostola so štvorcovým presbytériom sa prelínajú dva slohy zachované do súčasnosti. Mladšia je klenba v lodi kostola vybudovaná v roku 1433, barokovú cibuľovitú kupolu kostolnej veže dotvárajúcu jej neopakovateľnú siluetu dostavali v roku 1769. Gróf (comes) Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť kostol v Žehre od “Ctihodnej kapituly spišskej” v roku 1245. Kostol v prechodnom neskororománskom - ranogotickom slohu bol dokončený v roku 1275.

Zaujímavosťou je, že Kostol Ducha Svätého sa do dnešných dní zachoval v takmer neporušenej stredovekej podobe. Z pôvodného jednoloďového kostola sa do dnešných čias zachovala románska klenba vo svätyni. V lodi kostola bol najskôr drevený kazetový strop, ktorý však pred stáročiami vyhorel. Po požiari postavili klenbu, podopretú osemhranným stĺpom. Po požiari došlo k zaujímavému zásahu, ktorý úplne zmenil ráz priestoru - pridaním oporného osemhranného stĺpa klenby do stredu kostola vznikli dve lode. Od vtedy je kostol dvojloďový. Táto architektonická zvláštnosť je typická pre viaceré kostoly spišského regiónu a možno ju takisto považovať za svetový unikát.

Kostol Ducha Svätého dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Okrem toho je však sprístupnený i širšej návštevníckej verejnosti. K samotnému kostolu vedie 93 schodov zo zvláštneho spišského vápenca - travertínu.

Interiér a fresky

Interiér ukrýva vzácne gotické fresky svetového významu, ktoré sem prichádzajú obdivovať stovky návštevníkov zo všetkých kontinentov. V interiéri kostola sa zachovali jedinečné stredoveké nástenné maľby, ktoré vznikali postupne od druhej polovice 13. storočia do konca 15. storočia. Žehrianske chrámové maľby vynikajú vysokou umeleckou kvalitou a neobyčajnou tematickou pestrosťou. Zobrazujú rozličné biblické príbehy a legendy.

Najstarším objektom v kostole je, dnes už nepoužívaná, neskororománska kamenná krstiteľnica z 13. storočia, umiestnená vedľa oltára. Vnútorné zariadenie je väčšinou barokové: hlavný oltár s reliéfom Zoslania sv. ducha z roku 1656 je barokový, ovplyvnený neskorou gotikou. Bočný oltár na južnej strane je z roku 1677, avšak plastika sv. Mikuláša a tabuľové maľby na dreve sú gotické. “Morový oltár” z roku 1663 na severnej strane je ďakovným darom farníkov na pamiatku epidémie moru, ktorý tu zúril v rokoch 1644 - 1645. V gotickej skrini oltára z roku 1510 sú plastiky zo 16.st. za zmienku stojí ešte baroková kazateľnica a krstiteľnica.

Vo svätyni vedľa oltára je neskororománska krstiteľnica, dnes nepoužívaná. Za oltárom na východnej stene kostola je jediné románske okno. V lodi sú okná gotické, vo svätyni je okno rozšírené - pravdepodobne kvôli dostatku denného svetla. Lavice sú z päťdesiatych rokov minulého storočia. Organ je nový, postavený v rokoch 1988 - 1989.

Najvzácnejšie sú v kostole fresky, ktoré boli namaľované do čiastočne vyschnutej omietky a to v piatich etapách:

1. etapa: po dokončení stavby v roku 1275 bol kostol posvätený - pomazaný svätou krizmou. Miesta, kde bol pomazaný označujú konsekračné kríže.
2. etapa: v tympanóne južného portálu (pôvodného vchodu do kostola) je freska z 13.st. zvaná Goldota. Prístavok pri portáli (Boží hrob) bol pristavený pred 100 - 150 rokmi.
3. etapa: na freskách vo svätyni (z prvej polovice 14.st.) sa prejavuje byzantsko - taliansky ikonografický vplyv. Sú na klenbe, stenách i na spodnej časti víťazného oblúka. Na klenbe sú vyobrazenia: na východnej strane Christor Pantokrator (Vševládca), na severnej strane Triglav (vecne nesprávne starobylé znázornenie) - tajomstvo Najsvätejšej Trojice, na západnej strane Theotókos - Bohorodička s dieťaťom Ježišom na hrudi, na južnej strane Abrahámovo lono. Na stenách sú výjavy: na severnej strane Korunovanie Panny Márie. Tu stojí za povšimnutie dobový dokument vývoja strunových hudobných nástrojov z prvej polovice 14.st. - anjeli hrajú na “fiduly”(na oboch stranách fresky). V druhom riadku je Posledná večera, pokračujú udalosti v Getsemanskej záhrade, na východnej strane (za oltárom) je Zvestovania pána. V druhom riadku Kristus pred Herodesom, pod oknom Kristus vo väzení, pokračuje freska Bičovanie, na južnej strane patróni lekárov a lekárnikov svätý Kozma a Damián s pacientmi. V druhom riadku Ukrižovania a Snímanie z kríža. Na víťaznom oblúku na spodnej strane sú medailóny prorokov.
4. etapa: na severnej stene lode sú dve fresky v rámoch z druhej polovice 14.st.: Pieta (Sedembolestná) a Arbor vitae (Strom života). Táto je najznámejšia, je typickým príkladom Písma svätého chudobných. Ústrednými postavami pod stromom života sú Synagóga ako predstaviteľka Starého zákona a Eccesia (cirkev) predstavuje Nový zákon. Freska je plná symbolov a symboliky.
5. etapa: zahŕňa fresky z druhej polovice 15.st. na severnej stene lode. Po spomínanom požiari, keď postavili uprostred lode stĺp s klenbou, na severnú stenu lode naniesli tenkú vrstvu novej omietky, čím zakryli o 100 rokov staršie fresky (Sedembolestná a Strom života) a namaľovali tri riadky nových fresiek. Z toho istého obdobia pochádza aj freska na prednej strane víťazného oblúka. Vo vrchnom riadku je Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie. V druhom riadku je Ladislavova legenda (uhorský kráľ sv. Ladislav zachraňuje kresťanské dievča z rúk pohanských Kumánov). V spodnom riadku je Zvestovanie Pána, Obrezanie Pána, Poklona troch kráľov. Na prednej strane víťazného oblúka je výjav Posledného súdu. Táto situácia trvala až do skončenia epidémie moru roku 1646, keď vrchnosť prikázala dezinfikovať priestory, v ktorých ľudia žili alebo sa schádzali. Preto priestor kostola zabielili. Fresky boli ukryté až v 50 - tych rokoch nášho storočia. Skupina odborníkov pod vedením Dr. Márie Mariániovej fresky odkryli, očistili, upevnili, avšak nereštaurovali. V lodi po odkrytí fresiek z 15.st. robili opatrné sondy a tak objavili o 100 rokov staršie fresky, na úkor mladších fresiek.

Mimoriadne pôsobivá je maľba tzv. Stromu života, ktorú odkryli v roku 1954. Uprostred Kristus na kríži, rozdeľuje dejiny spásy na Starý a Nový zákon. Starý zákon symbolizuje postava ženy Synagóga, predstaviteľkou Nového zákona je postava ženy Ecclesia. Po oboch stranách tohto obrazu sa nachádzajú postavy Adama a Evy. Práve umelecky najhodnotnejšou je pre veľa ľudí a návštevníkov výmaľba tohto presbytéria. Nájdete tam umiestnené aj medailóny s bustami prorokov ako predchodcov kresťanstva a uhorských kráľov sv. Štefana a Ladislava.

Praktické informácie pre návštevníkov

Už z diaľky upúta pozornosť návštevníka biela stavba kostola s charakteristickým dreveným cibuľovitým zakončením veže, vypínajúca sa nad obcou na malom návrší. K samotnému kostolu vedie 93 schodov zo zvláštneho spišského vápenca - travertínu.

Adresa: Žehra 174, 053 61 Žehra, Slovensko

Otváracie hodiny: (odporúčame overiť aktuálne otváracie hodiny pred návštevou)

• Pondelok - Piatok: 9:00 - 17:00
• Sobota: 9:00 - 12:00
• Nedeľa: Zatvorené

Vstupné: (informácie o vstupnom nájdete na oficiálnych stránkach alebo priamo na mieste)

Aktivity a zaujímavosti v okolí

• Spišský hrad: Východný horizont Spiša vytvára rozložitá silueta Spišského hradu, ktorý je s rozlohou vyše 4 ha jedným z najväčších zrúcaninových hradných komplexov v strednej Európe. V roku 1993 Spišský hrad a kultúrne pamiatky blízkeho okolia zapísali do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
• Spišská Kapitula: Najvýznamnejšou stavbou Spišskej Kapituly, ktorá je spolu s ostatnými pamiatkami v okolí Spišského hradu, zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco, je neskororománska Katedrála sv. Martina.
• Kaštieľ Hodkovce, Žehra: Spiš - to je klenotnica mnohých kultúrnych, historických ale i prírodných pamätihodností Slovenska. Okrem známych pamiatok UNESCO akými sú Spišský hrad, Kostolík sv. Ducha v Žehre či Spišská Kapitula môže návštevník zavítať aj do Kaštieľa Hodkovce, Žehra.
• Jaskyňa Zlá Diera pri obci Lipovce: Jedinou sprístupnenou jaskyňou na severovýchode Slovenska je Jaskyňa Zlá Diera pri obci Lipovce. Je sprístupnená speleologickou vodcovskou činnosťou. Základná trasa trvá približne 40 minút. Je fyzicky nenáročná, vhodná aj pre malé deti. Nutná je pevná obuv a teplejší odev (v jaskyni je 7 °C).
• Lačnovský kaňon: V pohorí Branisko, medzi obcou Lipovce a osadou Lačnov, sa ukrýva jedinečný 2 km dlhý kaňon vytvorený Lačnovským potokom. Túto turisticky nesmierne atraktívnu lokalitu možno nájsť v mapách a v literatúre pod rôznymi menami; najčastejšie sa označuje ako Lačnovský kaňon, Lačnovská tiesňava či Tiesňava Lačnovského potoka, niektorí ju však nazývajú i Malým Slovenským rajom.

tags: #kostol #ducha #svateho #zehra #otvaracie #hodiny