Biblia je pre mnohých kresťanov zdrojom múdrosti, vedenia a inšpirácie. Tento článok sa zameriava na to, ako biblické texty môžu ovplyvniť naše rozhodovanie a postoje v bežnom živote.
Kontext a význam
V Matúšovi čítame Ježišove slová: "Ten, kto nie je so mnou, je proti mne, a kto neshromažďuje so mnou, rozptyľuje. Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom."
Toto slovo je vyvážením toho prvého. Rozhodujúcim kritériom nie je cirkevná príslušnosť. Kto ho nezaujme, neutralita je nemožná. Lebo je to buď alebo. Kto nepatrí ku Kristovi, nemá s Ním spoločenstvo, nepatrí ani medzi kresťanov. Kto patrí ku Kristovi, má s Ním spoločenstvo, patrí medzi kresťanov. Preto postoj ku Kristovi je pre cirkev tým najdôležitejším kritériom, ktorým má posúdiť druhých.
Duch Svätý
Ježiš Kristus na konci svojej životnej púti čoraz častejšie hovoril s učeníkmi o svojom odchode zo sveta a o návrate k Otcovi. Niekoľkokrát sa pritom dotkol pozoruhodného predmetu Biblie - Ducha Svätého.
Zo všetkých biblických textov vysvitá, že Ducha Svätého je potrebné prijať do života, prežívať jeho pôsobenie v praxi skôr než ho teoreticky spoznať. Keby sme vypustili Ducha Svätého z kresťanstva a z Biblie, zostala by nám prázdna a mŕtva filozofia, ktorá by nikomu nepriniesla žiadny úžitok. Bol to práve Duch Svätý, kto ľuďom v minulosti oznamoval všetky informácie o Bohu, viedol prorokov v ich monumentálnom diele, keď písali jednotlivé knihy Biblie. On svojím pôsobením menil ľudí na Boží obraz a viedol starozákonných aj novozákonných ľudí v cirkvi po Božej ceste.
Duch Svätý sa podieľal na zázračnom narodení Ježiša Krista (Mat 1,20.23). S príchodom Mesiáša nastala doba ďaleko rozsiahlejšieho pôsobenia Božieho Ducha na ľudskú rodinu. Preto Kristus veriacich vyzýva, aby sa o Ducha Svätého modlili (Luk 11,9-13).
Trojica
Ľudia si pod pojmom „Duch“ nedokážu predstaviť nič konkrétne. Možno preto sa názory ľudí v otázke Ducha Svätého tak líšia. Je Duch Svätý iba silou, vplyvom, ktorým Boh pôsobí na človeka, alebo je božskou osobou? Je podriadený Bohu a Kristovi, alebo je ich rovnocenným partnerom? Je učenie o Božej „trojici“ biblické? Akú úlohu zohráva Duch Svätý v živote človeka? Je vôbec potrebné sa týmto predmetom zaoberať? Áno, je to potrebné z niekoľkých dôvodov.
V 1. kapitole knihy Genezis stvoril svet nie jeden boh, ale bohovia. V starožidovskom origináli biblie sa nespomína El ani Eloha, Eloah (jednotné číslo), ale Elohim (množné číslo). Existujú najrozličnejšie vysvetlenia tohto faktu, no všetky sú málo presvedčivé. Najčastejšie sa siaha po takom výklade, že množné číslo Elohim je formou pluralis majestaticus (vznešeného plurálu).
Henoteizmus mal nielen etnický, ale aj územný charakter. Predpokladalo sa, že na určitom území vládne jeden boh a na iných územiach zasa iní bohovia, takže sú známe prípady, keď istá etnická skupina po osídlení nového miesta zrušila zmluvu so svojím starým bohom a prijala príslušné záväzky voči bohu, ktorý vládol na novom území. Eloha, ktorého si zvolili izraeliti z viacerých vtedy známych bohov, sa volal Jahve.
Praktické aplikácie
Biblia má k tejto téme jednoznačné stanovisko. Hovorí o tom, aké je napomínanie dôležité a povzbudzuje nás k tejto činnosti. Varuje tých, čo nechcú prijať karhanie a napomínanie a tiež uvádza, čomu všetkému potom musia čeliť. Na niektorých miestach ich nazýva aj bláznami.
Niekedy sme zo seba aj my prekvapení, že sa nám predsavzatie darí pekne spĺňať, niekedy by sme až mohli mať pocit vlastnej dokonalosti. A diabol nás necháva na pokoji. Akonáhle však skončíme naše predsavzatie, ukončíme pôst, prídeme z duchovnej akcie, domodlíme sa novénu,… prichádzajú (alebo teda môžu začať prichádzať) útoky a pokušenia. Na konci duchovnej aktivity sme akosi vyčerpaní, môžeme si možno povedať: „Dosť bolo modlenia, dosť bolo postenia!“ alebo „Teraz som týždeň počúval o Bohu a modlil sa, teraz sa trochu „unormálnim“!“ No nič viac si diabol ani nepraje.
Lenivosť je problém oveľa väčší, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Napríklad, manželstvo, kde jeden z partnerov je lenivý, sa veľmi rýchlo dostane do skutočne vážnych problémov, ktoré vôbec nie je jednoduché riešiť. Okrem manželstva to, samozrejme, platí aj na každú komunitu, či už je to rodina, cirkev alebo partia, ktorá spolu podniká.
3MC 51 - Čo je Duch Svätý?
Tabuľka: Charakteristiky lenivosti
| Kategória | Popis |
|---|---|
| Lenivosť a výhovorky | Leniví ľudia sú majstri výhovoriek. |
| Lenivosť a hygiena | Človek, ktorý je špinavý a zapácha, je lenivý. |
Záver
Duch Svätý ukazuje človeku, čo a ako má zmeniť, ukazuje mu na biblické príklady a dáva mu silu k jednaniu. Túto skúsenosť prežili učeníci a potom mohli vykonať pre záchranu druhých veľmi veľa. „Užitočnosť toho, kto odloží všetko sebectvo, nechá na seba pôsobiť Ducha Svätého a žije životom plne zasväteným Bohu, je bez limitov. Životy týchto mužov, povaha, ktorú si vypestovali, a rozsiahle dielo, ktoré Boh skrze nich vykonal, sú svedectvom toho, čo Boh vykoná pre každého, kto je učenlivý a poslušný.“ (E.