Márnotratný syn: Lukáš 9-19
Chceme sa venovať osobitne podobenstvu o márnotratnom synovi. Pán Ježiš zaujal stanovisko voči tejto kritike vo forme troch podobenstiev, ktoré nachádzame v 15. kapitole evanjelia svätého Lukáša (Lk 15,1-7.8-10.11-32). Vo všetkých je zobrazená téma strácania a znovunájdenia a veľkej radosti zo znovunájdenia.
Príbeh dvoch synov
Podobenstvo začína predstavením otca, ktorý má dvoch synov. Mladší syn požiada otca o vyplatenie svojho podielu z majetku. Otec jeho žiadosti vyhovie a rozdelí majetok medzi oboch synov. Mladší syn si zbalí veci a odcestuje do ďalekej krajiny.
Lk 15, 11-32:
„Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: "Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí." A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: "Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov." I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: "Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom." Ale otec povedal svojim sluhom: "Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa." A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: "Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý." On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: "Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa." On mu na to povedal: "Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale teraz sa patrí veselo hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa."
Rembrandt Harmensz. van Rijn - Návrat márnotratného syna
Život v márnotratnosti a návrat domov
Syn si zbalil svoje veci a odišiel do ďalekej krajiny. V ďalekej krajine mladší syn žil v márnivosti a užívaní, zažil a prežil v krátkom čase všetky výšky a hĺbky ľudského jestvovania, až všetky svoje materiálne prostriedky prehýril, a tak musel z vlastnej viny hladovať (v. Narazil na svoje hranice, bola to pre neho trpká hraničná skúsenosť. Upadol do biedy, dostal sa do krízy. Už nebol pánom svojej situácie a v cudzine už nebol ani len objektom hodným povšimnutia niekoho. Nikto, ani len ten, kto ho poslal pásť ošípané, mu neposkytol niečo na jedenie, dokonca ani len z toho, čo predkladali ošípaným. Kvôli tomu, že pásol ošípané, bol pokladaný za nečistého (porov.Keď uvažoval nad svojou životnou situáciou, prišiel k porovnaniu svojho života pred odchodom z domu a po svojom odchode a s bolesťou si pripomenul pokojné roky, ktoré prežíval v otcovom dome (v. 17-19). Keď takto zvažoval svoju minulosť, uvedomil si svoje skutky a prišlo mu ich ľúto. A tak, aby vôbec prežil, urobil rozhodnutie, že sa vydá na cestu k svojmu dobrému materskému otcovi, ktorý sa mu vždy venoval, stál pri ňom v dobrom i v zlom, aby sa mu mohol ospravedlniť, keď pred ním prizná svoje previnenia (v. 18d.21b) a keď ho poprosí o odpustenie (v.
Otec sa pri návrate svojho mladšieho syna zachoval prekvapujúco. Skôr než by mladší syn mohol pred otcom priznať svoje previnenia a prosiť o odpustenie, otec ho prijíma s otvorenou náručou a s veľkou radosťou. Namiesto odmietania a hladovania v cudzej krajine dostáva sa mu ústretovosť a preukazuje sa mu neobmedzená náklonnosť, keď ho objíma a bozkáva, a prejavuje radosť nad jeho príchodom v tom najhlbšom zmysle slova ústretový otec (v. 20c-h.22a-24d). Namiesto výčitiek, pripomienky, ako sa pomýlil, čo by syna zrazilo na kolená, prejavuje sa porozumenie a dobrotivá reakcia milosrdného a materského otca. A tým je mladší syn otcom rehabilitovaný a dostáva novú šancu.
Reakcia staršieho syna
Návrat a obrátenie mladšieho syna je oprávneným dôvodom k prejavom radosti a k oslave (v. 23c.24c-d.32a-b), k zabitiu vykŕmeného teľaťa (v. 23a.27c.30d) a k hudbe a ku tancu (v. 25c). Postoj staršieho syna (v. Verš 25 uvádza do nášho zorného poľa staršieho syna, ktorý sa vracal z poľa. Z diaľky počul veselú zábavu (v. 25c) a vypytoval sa u niektorých otcových sluhov, či vedia, aký je dôvod oslavy (v. 26). Keď sa to dozvedel, rozhneval sa (v. 28a; porov.
Starší zo synov bol usilovný, vedomý si svojich povinností, bol aj šetrný bez toho, že by zbytočne míňal peniaze s priateľmi a bol tak protikladom voči nemiernostiam mladšieho brata. Oproti otcovej dobrotivosti stojí hnev (v. 28a) a rozhorčené výčitky staršieho syna; starší syn akoby nechcel porozumieť správanie sa svojho otca. Napriek tomu všetkému mu však otec láskavo a trpezlivo pripomína, že sú spojení, že žijú spolu, že majú spoločný majetok.
Rovnako ako v prípade mladšieho syna vychádza otec z domu von k staršiemu synovi. Navonok bol stále prítomný, bol doma, ale vo svojom srdci, vo svojom vnútri nezostával doma. Otec však vedome vstúpil do smeru, ktorým sa vo svojich myšlienkach a skutkoch uberali obaja synovia. Obom synom “vstúpil” do ich duchovnej cesty, či mladšiemu ako aj staršiemu.
Kto je teda hrdinom príbehu?
Toto vari najkrajšie podobenstvo je známe pod názvom „podobenstvo o márnotratnom synovi“; a naozaj, postava márnotratného syna je vykreslená takým dojímavým spôsobom a jeho osud v dobrom i zlom tak hlboko zasahuje srdce, že sa musí javiť ako vlastný stredobod textu. No v skutočnosti má text tri hlavné postavy. Predsa však je veľmi cenný aj postreh, že veľký význam má aj postava druhého brata, a preto veľmi správnym, by možno najpresnejším pomenovaním by bolo „podobenstvo o dvoch bratoch“.
To vyplýva už zo situácie, na ktorú podobenstvo odpovedá a ktorá je v 15. kapitole Evanjelia podľa Lukáša predstavená takto: „Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Stretávame tu dve skupiny, dvoch „bratov“: mýtnikov a hriešnikov; farizejov a zákonníkov. Mýtnici a hriešnici sú predstavení v synovi či bratovi, ktorý ide „do ďalekej krajiny“.
James Tissot - Márnotratný syn medzi kurtizánami
Márnotratný syn ako symbol hriešnika
Spolu s emeritným Svätým Otcom Benediktom XVI. „Syn ide „do ďalekej krajiny“. Cirkevní Otcovia v tom videli predovšetkým vnútorné vzdialenie sa od otcovho sveta - od Božieho sveta -, vnútorné pretrhnutie vzťahu, veľkosť vzdialenia sa od toho, čo je podstatné a dôležité. Syn svoje dedičstvo premrhá. Chce si jednoducho užívať. Chce vychutnať život až do krajnosti, chce mať „život v hojnosti“ podľa vlastnej predstavy. Už nechce podliehať nijakým príkazom a nijakej autorite: Hľadá radikálnu slobodu. Chce žiť len sám pre seba, nechce sa podriaďovať nijakým iným požiadavkám. Je pre nás ťažké vidieť v tom práve ducha novovekej vzbury proti Bohu a proti Božiemu zákonu? Vymanenie sa spod všetkého toho, čo bolo doteraz základom jeho života, a túžbu po slobode bez hraníc?Márnotratný syn putuje k pravde svojej existencie, a teda „domov“. V podobenstve vstupuje na scénu starší brat, keď sa vracacia z práce na poli. [...] počuje, že doma sa oslavuje, dozvedá sa dôvod a nazlostí sa. Jednoducho sa mu nezdá správne, že pre tohto naničhodníka, ktorý celé svoje vlastníctvo - otcov majetok - prehýril s prostitútkami, sa teraz z ničoho nič, bez akéhokoľvek pokánia, hneď vystrojila pompézna hostina. Protirečí to jeho zmyslu pre spravodlivosť: život, ktorý strávil v práci, sa teraz v porovnaní so špinavou minulosťou toho druhého zdá bezvýznamný.
Poučenie pre nás
Dvíha sa v ňom žlč: „Už toľko rokov ti slúžim,“ hovorí otcovi, „a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi.“ (Lk 15,29) Aj jemu vyšiel otec v ústrety a teraz sa mu láskavo prihovára. Starší brat nevie o vnútornej premene a púti svojho brata, o ceste, ktorú podstúpil taký vzdialený, o jeho páde a o tom, ako znovu našiel sám seba. Vidí len nespravodlivosť. A tu sa dobre ukazuje, že aj on tajne sníval o bezhraničnej slobode, že vo svojej poslušnosti sa stával vnútorne zatrpknutý a nevie nič o tom, aká je to milosť, že môže bývať doma, kde je pravá sloboda, ktorú požíva ako syn. „Syn môj, ty si stále so mnou,“ vraví mu otec, „a všetko, čo ja mám, je tvoje.“ (15,31) Vysvetľuje mu tým veľkosť toho, že je dieťaťom. O reakcii staršieho brata nám [podobenstvo] nehovorí nič. V podstate nemusela byť vôbec nijaká, pretože v tomto bode podobenstvo prechádza bezprostredne do reality: Slovami otca Ježiš prehovorí do duše reptajúcim farizejom a zákonníkom, ktorí sa pohoršovali nad jeho dobrotou voči hriešnikom (porov. Lk 15,2).Teraz je dokonale jasné, že Ježiš stotožňuje svoju láskavosť k hriešnikom s láskavosťou otca v podobenstve a že všetky slová, ktoré vkladá do úst otca, hovorí on sám svojim nábožným poslucháčom. Podobenstvo nerozpráva o nejakej vzdialenej záležitosti, ale zaoberá sa tým, čo sa deje tu a teraz Ježišovým prostredníctvom. Pokúša sa získať si srdcia svojich protivníkov. Prosí ich, aby v tejto hodine návratu domov a zmierenia vstúpili a zúčastnili sa na veselí. Tieto slová zostali v evanjeliu ako prosiace pozvanie.
Emeritný Svätý Otec pripomína, že „Božie naliehavé pozvanie neprestáva. Ale na koho sa teraz obracia? Cirkevní otcovia celkom všeobecne vzťahovali tematiku dvoch bratov na vzájomne vzťahy židov a pohanov. Nebolo pre nich ťažké spoznať v nerestnom synovi, ktorý zašiel ďaleko od otca i sám od seba, pohanský svet, ktorému teraz Ježiš otvoril brány milosti a spoločenstva s Bohom a pre ktorý vystrojil slávnosť svojej lásky.
Ak môžeme považovať výklad podobenstva o dvoch bratoch v súvislosti s Izraelom a pohanmi za jeden rozmer textu, ostávajú však aj ďalšie rozmery. U Ježiša nie je reč o staršom bratovi mierená jednoducho na Izrael (veď aj hriešnici, čo k nemu prichádzali, boli židia), ale [...] na typické nebezpečenstvo týkajúce sa nábožných, ktorí sú pred Bohom „na poriadku“, majú čistý štít. [...] Seba vidia v právnom vzťahu s Bohom a v tomto ohľade majú pred ním čistý štít. Boh je však väčší: Od Boha - Zákona sa musia obrátiť k väčšiemu Bohu, k Bohu lásky.
Pridajme ešte ďalšie hľadisko, na ktoré sme už poukázali: v zatrpknutosti voči Božej dobrote sa ukazuje vnútorná zatrpknutosť preukázanej poslušnosti, ktorá odhaľuje hranice tejto poslušnosti. Vo svojom vnútri by títo ľudia takisto radi odišli za väčšou slobodou. Je v nich tichá závisť voči tomu, čo si mohol dovoliť ten druhý. Neprešli však púťou, ktorá mladšieho brata očistila a umožnila mu spoznať, čo znamená sloboda, čo znamená byť synom. Svoju slobodu v podstate znášajú ako otroctvo a ešte nedozreli ku skutočnému synovstvu. Aj oni ešte potrebujú prejsť nejakú cestu. Môžu ju nájsť, keď dajú jednoducho za pravdu Bohu, keď jeho slávnosť prijmú za svoju. Tak sa v podobenstve cez Krista Otec prihovára nám, čo sme zostali doma, aby sme sa aj my opravdivo obrátili a tešili sa zo svojej viery." (Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, I., Trnava 2007, str. 2
Príbeh márnotratného syna je jedným z najznámejších v Biblii a určite sa oplatí venovať mu pozornosť. Keďže väčšina z nás sa vie najviac stotožniť s mladším (márnotratným synom), myslíme si, že on je hrdinom príbehu.
Záver
Podobenstvo o márnotratnom synovi je hlbokým zamyslením nad témami odpustenia, milosrdenstva a bezpodmienečnej lásky. Ukazuje nám, že bez ohľadu na to, ako ďaleko sa vzdialime od Boha, vždy je pre nás otvorená cesta späť. Boh nás prijíma s otvorenou náručou a s radosťou, tak ako otec v podobenstve prijal svojho márnotratného syna. Zároveň nás príbeh vyzýva, aby sme sa zamysleli nad svojím postojom voči druhým a aby sme sa naučili radovať z ich návratu k Bohu.