Pôvod biblických textov už dlho fascinuje vedcov aj veriacich a ponúka pohľad na vieru, históriu a ľudský údel. Nielen milovníkov histórie a nadšencov náboženstva nadchla v uplynulých dňoch výstava biblií, ktorú si môžu záujemcovia pozrieť vo viacerých miestach na Slovensku.
Gutenbergova Biblia - prvá kniha vytlačená na tlačiarenskom stroji.
Putovná výstava Biblia na cestách
Putovná výstava Biblia na cestách, ktorá navštívila za sedem rokov svojej existencie už 35 slovenských miest, zavítala i do Trenčína. Podľa lektora výstavy sa Biblia svojím spôsobom prispôsobuje súčasnosti, na svete je nepremokavá Biblia i Biblia vo forme komiksu.
V synagóge vystavujú zhruba 230 Biblií. Výstava zachytáva Bibliu v jej najrôznejších podobách, najstaršou vystavenou je kniha z konca 17. storočia.
„Ide o katolícke vydanie z roku 1693, našli sme ju v jednom z bratislavských anti-kvariátov. I keď nebola veľmi drahá, vpredu i vzadu je trochu poničená, momentálne najzachovalejšia je v strede,“ opísal viac ako tristo rokov starý skvost lektor výstavy Milan Šurman.
„Ak chceme zistiť, aká hodnotná kniha je, musíme sa pozrieť najmä na údaj o tom, v akom ‘náklade‘ vyšla. Vo väčšine prípadov platí, že čím viac výtlačkov, tým lacnejšia kniha. Tento údaj sa ale zisťuje veľmi ťažko a v konečnom dôsledku pri zisťovaní hodnoty zohráva úlohu jej stav, rok vydania a ďalšie kritériá,“ vysvetlil lektor výstavy.
Zaujímavosti z výstavy v Kysuckom Novom Meste
Počas júna si v Dome kultúry v Kysuckom Novom meste mohli návštevníci vychutnať skutočnú lahôdku - výstavu viac ako dvesto originálnych výtlačkov biblie. Dvojica nadšencov sa vtedy rozhodla zozbierať výtlačky tých najoriginálnejších biblií.
„Ja fungujem ako lektor, ktorý ľudí sprevádza a stará sa o výstavu a mojou úlohou je každý mesiac navštíviť jedno mesto, kde vystavujeme biblie,“ hovorí Milan Šurman, lektor výstavy. Návštevníci si mohli prezrieť vyše dvesto exemplárov Knihy kníh. Motiváciu vytvoriť výstavu biblií mal autor výstavy u susedov. Podobný projekt funguje v Českej republike asi už šesť, alebo sedem rokov.
„S pánom, ktorý projekt rozbehol v Česku sme sa dohodli, že on ostane na Morave a ja rozbehnem projekt na Slovensku.“ Obidve výstavy sú ale špecifické - knihy sa v nich neopakujú a projekty fungujú samostatne.
Najmenšia Biblia sa dá čítať iba pod lupou a obsahuje drobné ilustrácie. Niektoré kúsky pochádzajú zo starých povál. Prispieť do výstavy môžu aj ľudia. „Niektoré staré knihy máme požičané, tie sa vrátia autorom, niektoré nám darovali a niektoré sme pre výstavu odkúpili. Práve darované knihy často pochádzajú zo starých povál, ktoré našli pri upratovaní.“
Najmenšia biblia zbierky má rozmer len tri krát štyri centimetre a drobné písmenká v nej sa dajú prečítať len s použitím lupy. „Málokomu sa ich podarí prečítať, malá knižka obsahuje len niekoľko kníh zo Starého a Nového zákona, dokonca sú v nej aj malé ilustrácie. Bibliu sme dostali ako dar od návštevníkov.“ Putovná výstava obsahuje tridsiatku historických biblií.
„Najstarším exemplárom na výstave je Biblia Sacra z roku 1693, ktorá je písaná v latine,“ Ostatné menšie biblie sú písané v švabachu (starší typ gotického písma) a sú o niečo mladšie, pochádzajú z rokov 1722,1764 a 1766.“ Bibliu ilustroval aj Salvador Dálí - biblia váži sedemnásť kilogramov a stojí až takmer tritisíc eur.
Z novších vydaní je pre zberateľov zaujímavé luxusné prevedenie Biblie-Dalí, ktorú ilustroval slávny španielsky maliar Salvador Dalí. Biblia váži úctyhodných sedemnásť kilogramov a na Slovensku bolo vydaných len 333 kusov, každý v cene 2900 eur.
„Knihu máme na výstavu požičanú a na základe umelcových ilustrácií nie je vždy jasné, čo maliar na obrázkoch chcel zachytiť. Maliar použil techniku akvarelu - výkres sa ponorí do vody, keď natiahne vlhkosť nanesie naň vodové farby, ktoré sa rozpijú, tie nechá uschnúť a potom ceruzkou dokreslí detaily.“
Jedinečná je aj biblia, v ktorej je každá kniha napísaná iným jazykom. „Piata kniha Mojžišova je napísaná v japončine, Prvá kniha Samuelova v perzštine, Prvá kniha kroník v jazyku urgu, žalmy sú v čínštine, Izaiáš je po anglicky a kniha Ozeáša je po poľsky. Slovenčina zastúpená nie je, v knihe je použitých celkovo šesťdesiatšesť jazykov.
Zaujímavosťou je aj kompletná nahrávka Svätého Písma pre obyvateľov ostrova Papua-Nová Guinea. V zbierke je aj biblia opradená tajným patentom. Zaujímavou je aj elektronická biblia vo forme MP3, ktorý obsahuje nahrávku celej biblie v jazyku pidgin-english, ktorý je úradným jazykom domorodcov na ostrove Papua-Nová Guinea.
„Domorodci nevedia čítať a tak pre nich vyhotovili nahrávku biblie v ich domorodom nárečí - celý Starý aj Nový zákon. Občas sa v ňom vyskytli aj anglické slová. Prístroj má síce aj malú batériu, ale funguje na solárnu batériu, stačí pol hodiny nabíjania na slnku.“
V zbierke nechýba ani časť židovských zvitkov tóry - časti biblie napísané na pergamene (zvieracej koži). „Zvitok je napísaný ručne a vek sa odhaduje na viac ako dvestodvadsať rokov.“ Obaly na tóru boli vyšívané zlatou niťou a kladené na oltár.
Zvláštnosťou je aj „biblia do nepohody“ - vodeodolná biblia vystavená v akváriu. Tajomstvo papiera, z ktorého je vyrobená, je chránené americkým patentovým úradom. Vodeodolnú bibliu si môžete prečítať v daždi, na lodi, či vo vani.
Väzenská verzia je napustená chemikáliou. V zbierke sú zastúpené anglosaské biblie, biblie z Južnej Ameriky, africké biblie v rôznych dialektoch a nárečiach, či ázijské biblie. V zbierke nechýba ani Nový zákon vo východoslovenskom rómskom jazyku.
Autorovou asi najobľúbenejšou je Biblia pre väzňov. „Biblia má stránky napustené chemikáliou, aby si z jej stránok väzni nemohli šúľať cigarety.“ Aj biblie idú s dobou - najmä mladých ľudí je upúta komiksová biblia po anglicky, ktorá sa dá stiahnuť ako aplikácia do tabletu. Medzi výtlačkami je aj ďalšia v brailovom písme pre nevidiacich.
„Jednu z biblií som dostal v Martine. Knihu pre mňa špeciálne vytvorili mladí chlapci, je to Lukášovo evanjelium, ktorého časti prepísali ručne a zviazali do kože.“ Výstavu si za dva týždne v Kysuckom Novom Meste pozrelo asi šesťsto návštevníkov.
„Väčšinu návštevníkov výstavy tvorili žiaci v rámci hodín náboženstva, dejepisu alebo etiky. Pre záujemcov je pripravených viac ako dvesto výtlačkov biblie vo viacerých svetových jazykov z rôznych časových období.“ Aj keď výstava v Kysuckom Novom Meste už skončila, záujemcovia si ju môžu pozrieť po letných prázdninách v Žiline, v Ružomberku, v Bratislave, v Lučenci a budúci rok aj v iných mestách.
Biblia ako inšpirácia pre duchovný život
Prečo táto napohľad ošumelá téma, veď naše formačné projekty sú prešpikované Svätým písmom? Napredovaním v našom zasvätení stále viac zisťujeme, že Písmo nás učí rozpoznávať Božiu prítomnosť v našom živote. Ako Boh koná nielen v dejinách, ale aj v mojom, tvojom osobnom živote.
Na svojej ceste zasvätených, najmä keď prechádzame prívalmi života, máme dve také zábradlia. Jedným - dajme tomu po pravej ruke - sú naše stanovy, regula, tradícia a osvedčené prvky duchovného života. Po ľavej ruke máme k dispozícii inšpirácie a smerovky na nové oblasti. K tomu všetkému však potrebujeme aj kráčať s pevnou pôdou pod nohami, ktorou je pre nás Písmo.
Bohužiaľ, nánosy odcudzenia voči Biblii z minulosti v nás ešte stále pretrvávajú. Odcudzenie Biblii sa často týka najmä nás, aktívnych zasvätených, ktorých zakladatelia žili a účinkovali v dobe, keď sa Biblia zoči-voči silnej polemike zo strany prudkého vedeckého pokroku zdôrazňovať nemohla. Takto neraz i my nosíme v sebe rozpaky, pochybnosti alebo obavy pravidelne ju otvárať. A pritom Biblia je skromná, prijíma všetky možné prostriedky, len aby sa nám priblížila.
Ako študovať Bibliu: Úroveň pre začiatočníkov – Workshopy o vplyve
Ponajprv, Písmo je ozajstnou, solídnou, pevnou oporou v našom povolaní. Niekedy je v našich spoločenstvách, bohužiaľ, viac odchodov ako príchodov. Každý z nás pozná nejakú tú krízu: smrť niekoho blízkeho, preložia ma, dajú mi inú zodpovednosť či dostanem nového predstaveného s celkom iným štýlom. A ak je náš zasvätený život dáky bez krvi či otrávený, Písmo je pre naše vnútro ako krvná konzerva alebo naopak, dialýza. Podľa momentálnej osobnej potreby.
Lebo v živote zasväteného má Písmo ústrednú úlohu, je návratom k tomu, čo je podstatné v našom živote. Na druhom mieste možno spomenúť, že Písmo vždy priťahovalo a bude priťahovať nové povolania. Stačí spomenúť miesto evanjelia pri totalitných povolaniach: ako ho stále žmolili, nosili so sebou. Písmo totiž živí nielen zasvätenie, ale aj naše krstné povolanie, z ktorého zasvätenie sa Bohu vyrástlo. Ba dokonca živí i základ toho všetkého - povolanie k životu. Veď koľko mladých stráca zmysel pre hodnotu života. Vynakladáme toľko námahy na pastoráciu povolaní, a pritom najmocnejšiu zbraň máme na svojom stole. Písmo bolo a bude magnetom pre nové povolania.
To však neznamená poslúžiť si tu i tam nejakým evanjeliovým textom pre mladých alebo zahviezdiť peknou prednáškou či akože lectiom divina. Aj nás učili, že obnova rehoľného života je v návrate ku charizme. A je to tak správne. Návrat k duchu zakladateľov trochu pomohol, ale… ako hovorí pápež František v spomínanej knihe: Je to o návrate k jadru toho, čo hýbalo našimi zakladateľmi?
Darmo by sme vo svojom spoločenstve pestovali, obrazne povedané, veľký kvet charizmy, ale posadili ho do maličkého kvetináča s malým množstvom evanjeliovej pôdy. Našu permanentnú formáciu pápež František stavia na štyri stĺpy: duchovný život, komunitárny život, štúdium a apoštolát. A v štúdiu zasvätených má zaiste prvé miesto Sväté písmo. Prvenstvo však má aj v duchovnom živote. Koľko plodných hnutí a duchovných rodín, inšpirovaných evanjeliom, vzniká vo svete i dnes!
Možno aj vás fascinuje, že na celom svete sa nové hnutia k autentickému životu - ku ktorým treba pripočítať často aj naše spoločenstvá po totalite - prebudili vždy na základe horlivého kontaktu s Písmom. Na tom sa nič zmeniť nedá. Dovoľte mi jeden napoly saleziánsky príklad. O prvom nástupcovi dona Bosca, dnes už blahoslavenom Michalovi Ruovi sa hovorievalo, že je živou regulou a že keby saleziáni stratili svoje pravidlá, stačilo by sa pozerať na neho, čo robí. Benedikt XVI. v encyklike Verbum Domini hovorí, že každý zasvätený by mal byť živou exegézou evanjelia (VD 83).
Poviete si: „Ale veď Písmo máme v rukách každý deň, a nič zvláštne sa nedeje!“ Áno, dostávame denne veľa rôznych kúskov z Božieho slova: pri svätej omši a pri liturgii hodín ani nehovoriac. To všetko je veľa, veľmi veľa, no pre zasväteného je to len životné minimum. Taký liturgický šalát na prežitie, detská strava, o ktorej hovorí svätý Pavol, čo nás vo vzťahu k Písmu často robí pasívnymi. Písmo pre zasväteného je ako chlieb, ktorý zasvätený denne krája a denne sa z neho sýti. Je ako voda, ktorá hasí jeho existenciálny smäd.
Ako pristupovať k čítaniu Písma
Skúsme hľadať odpoveď, čo by nám mohlo pomôcť stretávať sa i dnes tak ozajstnejšie s Pánovým slovom. V prvom rade s vierou, láskou a nádejou. Nestačí len viera, ani len láska, je dobré si udržiavať aj nádej v jeho silu. Sú to tri kráľovné, ktoré chodia spolu. Hneď vzápätí čítajme Písmo svojím jedinečným, originálnym, nenapodobiteľných štýlom, ku ktorému svoju Cirkev, mňa i teba osobne, podnecuje Duch Svätý.
Pre toho, kto nemá rád pravidlá, tak stačí aj prvé pravidlo, také podstatné: čítať ho pravidelne. Lebo ak by som aj veľmi rýchlo a veľa z neho čítal, nemôžem si ho načítať do zásoby. S Písmom je to podobne, ako to bolo s mannou alebo s Eucharistiou, treba sa ním živiť každodenne. Nedá sa čítať ani nejako karieristicky, lebo sa pokazí, ako voľakedy manna nazbieraná pre nasledujúci deň.
Druhé, podrobnejšie a zároveň veľmi dôležité pravidlo, je čítať Písmo kontinuálne, čiže celé v kuse, tak postupne. Napríklad počnúc Markovým evanjeliom prejsť celý Nový zákon, potom pokračovať Starým zákonom od Knihy Genezis až po Knihy Machabejcov. Lebo nestačí náhodné otváranie Písma ani čítanie obľúbených statí v ňom, ba ani sledovanie liturgických textov nestačí, ak chceme nadobudnúť solídny, hlboký vzťah s ním. Veď napríklad je rozdiel mať za hrsť perličiek - ako hrsť krásnych citátov a statí - a je rozdiel mať šperky. A tie biblické šperky sú navlečené na niti kontinuálneho čítania.
Teraz niečo nepopulárne: čítajme Písmo akoby s lupou, s úvodmi aj poznámkami. Dobré úvody pomáhajú identifikovať žáner biblickej knihy. Ani poznámky nie sú dáke mienky, dohady, ale fakty a pomôcky na porozumenie textu. Pomáhajú nám pochopiť prepotrebné súvislosti, na ktoré by sme sami došli iba s veľkou námahou.
Stanovme si, kedy a koľko: pravidelné dávky (ako scriptura v seminári). Tomu pomôže, ak postupne, každodenne čítame napríklad jednu, tri či päť kapitol denne, lebo každý štýl má svoje výhody. Ak rozjímam spolu s komunitou nad textami z liturgie, možno dajme tomu čítať 3 - 5 kapitol denne, aby som nadobudol poznanie Písma v jeho súvislostiach.
Čo by som z celého srdca odporučila, je: neznepokojovať sa, ak nerozumiem, ale čítať ďalej aj vtedy, keď sa text zdá akoby v cudzej reči. Čítať ho tak, ako viem. Po svojom. Veď aj čítať Písmo sa učíme jeho čítaním. Tak sa čítanie stáva výrazom viery a lásky. A modlitbou. Je to podobne ako pri adorácii, keď nie vždy cítime posilu z modlitby hneď počas nej. Písmo totiž nemôžeme ovládnuť.
S čítaním Písma je to ako pri hre s dámou. Najprv je hra ťaživá, nudná, kým sa náš pešiačik krok po kroku neprebojuje domov a stane sa všestranne pohyblivým na šachovnici. Aj pri čítaním Písma si spočiatku musíme ťažkosti preskákať, no potom príde radosť z voľného pohybu v ňom. Budeme vnímať konkrétne úryvky Písma plasticky, trojrozmerne, naživo.
Pri čítaní je dobré používať pomôcky: mapy, schémy, prehľady, ale aj značky, ceruzky, pásky a nálepky podľa osobného vkusu, lásky a inšpirácie. Voľakedy nám nedovoľovali ani čiaročku urobiť v knihe - bolo to proti chudobe. Využime všetko, čo nám pomôže skladať si Písmo vo svojom srdci v celosti. Vo svojom liste zo 17. januára 2019 nás pápež František pozýva k prehĺbenému poznaniu aj našich židovských koreňov, ktoré podľa jeho slov veľmi potrebujeme.
A napokon je dôležité čítať Písmo integrálne, celou bytosťou, a nie iba očami. Zapájať do čítania čo najviac svojich zmyslov. Čítať nielen mysľou, ale i srdcom. Ba aj životom podľa neho. Najmä nezabúdajme do čítania zapájať svoje srdce, emócie. Chrániť si v sebe plamienok lásky k Pánovmu slovu takým svojím, osobitným spôsobom. Znamená to vedieť sa z Písma tešiť, oddychovať s ním, radovať sa z neho. Ide o to, aby sa Pánovo slovo dostalo do nášho vnútra, nie povrchných, ale do hlbokých emócií; tam, kde v nás sídli Boh, čiže do úrodnej Božej pôdy nášho srdca. Až potom začne v nás konať ono samé. Ak budeme čítať Písmo celistvo a pravidelne, zakúsime jednu osobitnú radosť. A síce ako sa jeden text z Písma odráža v mnohých ďalších a komentár k tej stati bude ako snežienka klíčiť i v mojom vnútri. Aj bez kníh.
Ovocie pravidelného čítania Svätého písma
Okrem toho posledného ovocia - čiže radosti z nových súvislostí v ňom - sme už na začiatku naznačili dvojaké, veľmi silné ovocie Písma: obnovu zasväteného života a nové povolania. Je to také spoločné a prepotrebné ovocie. Písmo vstupuje do našej modlitby prostredníctvom liturgie a osobného čítania. No nemôžem si zamieňať osobný vzťah s Písmom za ten spoločný. Moja modlitba má mať dve živé, životodarné ramená - spoločnú modlitbu i osobnú - jedna bez druhej funguje len s ťažkosťami. Potrebujeme mať oba stĺpy: aby Pán mohol hovoriť celému spoločenstvu, ale aj mne osobne. Inak hrozí intimizmus alebo formalizmus, a to je pramálo.
Existujú i pre mňa dve cesty osobného zblíženia sa s Bohom: modlitba a Sväté písmo. Ktorú si vyberiem? A čo tak spojiť obe? Nebude to najistejšia cesta - ako dva v jednom? A dajú sa vôbec modlitba a Písmo oddeliť? Písmo je školou modlitby, otvára srdce pre modlitbu. Potrebujem si Písmo vo svojom vnútri poskladať ako puzzle. Aj osobným zblížením sa s postavami Písma lepšie pochopím Krista, aby som v Písme ja sám nachádzal Kristovu tvár. Čítanie a modlitba s Písmom majú enormný dosah na môj vnútorný, duchovný život. Môžu ma zachrániť pred formalistickou modlitbou, alebo lacnými pobožnosťami. A, samozrejme, pred pokušením zanechať modlitbu, keď sa mi v nej nebude dariť. Lebo ak budem verne čítať Božie slovo, moja duša určite zatúži modliť sa.
Dnes je móda nechať sa inšpirovať kontemplatívnymi spiritualitami v modlitbe a je to tak správne. Lebo nie vždy vieme - najmä my, aktívni rehoľníci - využiť dobre čas tichej, osobnej modlitby. Mnísi, zvlášť teraz populárny otec Hieronym, trapista, po celoživotnom štúdiu i zápase v chápaní a uplatňovaní kontemplatívnej modlitby, nám radí počas nej tri veci. Striedať trochu čítania, modlitbové ticho a opakované invokácie. Má skúsenosť, že inej cesty rastu v kontemplatívnej modlitbe niet. A je dobré, ak dva slovné momenty v nej, ktorými sú čítanie a invokácie, pramenia z Písma. Otvárajme teda Písmo ako našu osobnú kaplnku, dvere do svätyne Božieho srdca, do svätyne nášho srdca i srdca Cirkvi.