Evolučná teória: Magické slovo alebo skomolená špekulácia?

Evolúcia. Toto priam magické slovo vysvetľujúce vývoj života na zemi. Hádam každý zo školy vie, čo to znamená. Teraz si detailne ukážeme, že je to teória postavená na skomolených špekuláciách.

Čo je to teda evolučná teória a ako vznikla? Učí sa na základných školách a dokonca na univerzitách ako jediná možná teória vzniku života a to je príčinou toľkého ateizmu. Niekde je dokonca zakázané učiť inú teóriu.

Darwin a pôvod druhov

Darwin vo svojom najznámejšom diele „O pôvode druhov prostredníctvom prirodzeného výberu, alebo zachovanie zvýhodnených rás v boji o život“, študoval viaceré pinky na Galapágoch. Čo teda pozoroval? Sledoval rôzne tvary zobáčikov týchto vtáčikov v rôznych prostrediach, prispôsobené druhu ich potravy. Bolo to pozorovanie správne? Áno.

Aké z toho urobil závery a čo je podstatou jeho teórie? Hlavnými motormi evolúcie sú dva prvky. Je to mutabilita, teda náhodná mutácia novej populácie. To znamená, že v novej populácii sa vyskytujú jedince s rôznymi črtami v stavbe tela. Druhým je Prírodný výber (selekcia). To znamená, že sa rozmnožujú najlepšie prispôsobené jedince, ktoré sú životaschopnejšie, priebojnejšie, silnejšie, rýchlejšie, zoženú viac potravy, uniknú skôr predátorom, prípadne sú atraktívnejšie pre samičku.

Teda mutabilita zabezpečí dostatok „materiálu“ a prírodný výber z neho vyberie to najlepšie. Selekcia neprináša rozvoj, ale redukciu množstva. Narodí sa nejaké neatraktívne, alebo zle prispôsobené zvieratko, tak zahynie. Pozoroval, že z generácie na generáciu dochádza týmito procesmi u týchto vtáčikov ku zmenám na ich telách. Vyvodil z toho záver, že keď dochádza k takýmto zmenám u týchto piniek, tak takto sa mohli vyvinúť úplne od počiatku; od jedinej bunky takto mohol vzniknúť život.

Boli závery tohto pozorovania správne? Ako to už býva, tak pravda sa zmiešala s nepodloženými špekuláciami. Prírodný výber nemožno zovšeobecniť. Selekcia, alebo inak povedané prírodný výber, síce pekne funguje pri dokonalých živočíchoch, ale pozrime sa, ako by tento princíp fungoval pri zrode úplne nového organizmu.

Ujasnime si najprv, čo je jedinou metódou evolučného procesu. Je to náhoda, metóda pokus-omyl. Ako vieme, tak táto metóda nedisponuje nijakou inteligenciou a kreativitou. Jediným kritériom úspešnosti je, či jedinec prežil a informácia sa odovzdá ďalším generáciám, alebo neprežil. Ukážeme si tento princíp trocha neskôr.

Uvažujme, že sa vyvíja nový druh v rannom štádiu vývoja. Z jednej generácie na druhú sa udiali viaceré zmeny, povedzme v tvare srdca, v usporiadaní obličiek a iné menšie zmeny. Predpokladajme, že jedinec neprežil, lebo nové usporiadanie obličiek nebolo funkčné.

Slepá náhoda však vie jedine to, že jedinec neprežil, ale nevie prečo! Teda náhoda sa bude možno pokúšať robiť zmeny na srdci, ale príčinou úmrtia toho jedinca boli nefunkčné obličky. Keď niečo tvorí človek, tak on sa vie poučiť zo svojich neúspešných pokusov. Slepá náhoda to nevie. Ten neúspešný pokus nevie ostatným predať informáciu o tom, čo presne bolo príčinou jeho zlyhania. Tá informácia sa navždy stratí a iné pokusy evolúcie by mohli opakovať tú istú fatálnu chybu, čo by viedlo k zániku života. A navyše s týmto neúspešným jedincom sa úplne stratila celá informácia o jeho predošlom vývoji.

Povedzme, že chcem hodiť na šiestich kockách samé šestky, čo by predstavovalo vytvorenie nejakého detailu v tele náhodným procesom. Pri celom človeku by to znamenalo hodiť rovnaké číslo zároveň aspoň na niekoľkých miliardách kociek, lebo človek má viac ako 3 miliardy písmen vo svojej genetickej informácii. Skúšal som to teda, ale ani z 500 pokusov sa mi to nepodarilo dosiahnuť. Nielen že nepadli samé šestky, ale nepadli ani akékoľvek rovnaké čísla.

Evolucionisti vám potvrdia, že evolúcia je stále prebiehajúci proces a to je veľmi dôležité. Keďže evolúcia prebieha, tak také isté mechanizmy evolučného procesu, ako boli v minulosti by mali byť pozorované aj v súčasnosti. Nepotrebujeme teda žiadne staré skamenelé vykopávky, ale stačí nám pozorovať súčasnú prírodu. Pripadá vám to, ako keby jednotlivé živočíchy vznikali ako malinká úspešná časť procesu metódy pokus-omyl?

Kde sú tie obrovské množstvá neúspešných pokusov? Leopard, slon, zebra, človek - všetky živočíchy sú dokonalé a nikde nevidno zúfalé pokusy evolúcie o vytvorenie lepšieho, alebo nového druhu.

Vezmime si príklad zo stavby domu. Stavba domu je tak isto ako evolúcia prebiehajúci proces, lebo v každom okamžiku môžem nájsť niekde na planéte dom v ktoromkoľvek štádiu výstavby, teda ako stavebný plán, vytýčenie stavby, vykopaná jama na základy, hotové základy, základová doska, obvodové múry, strecha a hotový dom. A to som ani nespomenul, že na začiatku musí byť myšlienka, že nebolo by zlé mať svoj dom. Ani to ešte samo o sebe nestačí, kým sa pevne nerozhodnem, že teraz idem začať stavať svoj dom.

Pozrime sa teraz na strom života z učebníc o evolúcii. Vezmime si jednu vetvu od jednobunkového živočícha po vtáky. Urobte si čiaru od spodku až po toho vtáka na tomto diagrame. Mal by som pozorovať niekde na našej planéte vtáka, povedzme orla, v každom štádiu vývoja od toho jednobunkového organizmu až po dokonalého orla. Teda predchodca orla, ako sa mení z vodného živočícha na vtáka. Ako sa mu z plutiev tvoria krídla a zo šupín perie. Veď evolúcia prebieha, tak malo by to byť predsa samozrejmé. Nič také však nepozorujeme. Žiadne prechodové štádium nikde na celej zemi nevidno. Prečo?

Evolučná teória tvrdí, že živočíchy sa počas miliónov rokov vyvinuli z jednoduchých foriem na komplexné. Ukážeme si, že aj toto je čistý nezmysel. Povedzme, že pri pokusoch s hádzaním kockami, samé jednotky predstavujú jednoduché formy života, ako jednobunkové organizmy a samé šestky komplexné formy, ako človek. Čo môžeme teda pozorovať? Slepá náhoda nemá nijakú možnosť na posúdenie, čo je komplexnejšie a čo nie je! Jedine inteligencia vie rozlíšiť medzi tým, čo je vyšší stupeň a čo je nižší. Náhoda predsa nevie nijako posúdiť, že jej nový pokus je lepší, alebo horší ako predchádzajúci. Keď hádžem kockami, tak nie je pozorované, aby čísla behom hádzania vždy rástli. Raz vzrastú, ďalší raz klesnú atď.

Fylogenetický strom

Mutácia si nevie povedať, že dobre, teraz idem vyvíjať obličky a ostatné časti ostanú nezmenené. Vývoj tak, ako ho predpokladá evolučná teória, vyvíja organizmus plošne. Teda zmeny na všetkých orgánoch naraz. A ako sme si ukázali, tak náhoda by mohla niektoré veci zlepšiť, ale iné naopak degradovať! Pri zložitosti organizmu ako je napríklad cicavec existujú miliardy nefunkčných spôsobov, akými by sa dali jednotlivé orgány utvoriť.

Jediným kritériom pre prírodný výber je, či novovzniknutý jedinec prežil, alebo nie. Ak prežil, tak nevie prečo prežil. Či to bolo vďaka novej bunkovej stene, ktorá vznikla „náhodou“, alebo to spôsobilo niečo iné. Jednoducho to nemá skadiaľ vedieť. Tak ani nevie, čo má presne zlepšovať v ďalších generáciách, keďže niektoré orgány a vlastnosti sa mohli mutáciou zlepšiť a iné naopak degradovať. Takže zovšeobecnená metóda prírodného výberu v ranných štádiách vývoja sa tu obmedzuje na jediný fakt, či jedinec prežil a to je úplne nedostatočné z hľadiska akéhosi samovoľného vývoja od jednoduchých foriem k zložitejším. Teda samovoľný náhodný proces evolučného zdokonaľovania je nezmysel. Navyše prírodný výber u ľudskej populácie je absolútne vylúčený, lebo prežívajú takmer všetci.

Základy genetiky a DNA

Teraz vieme veci, o ktorých Darwin nemal ani zdania. Trocha si vysvetlíme základy genetiky, lebo tieto pojmy nemusia byť známe každému a budú sa ešte spomínať. Vieme, že každá jedna bunka v tele akéhokoľvek živočícha alebo rastliny obsahuje vo svojom jadre kompletnú informáciu o stavbe celého tela.

DNA je nosič tejto kódovanej informácie, je to dvojitá špirála deoxyribonukleovej kyseliny. Pozostáva z rôznych kombinácií štyroch dusíkatých báz (nukleotidov) so skratkami A, C, G, T. Postupnosti týchto štyroch prvkov tvoria kódovanú informáciu o stavbe celého organizmu. Tri po sebe idúce nukledotidy kódujú bielkovinu, ktorú bunka následne vyrobí. Volá sa to tripletový kód.

Nie všetky kombinácie génov kódujú bielkoviny. Takáto DNA sa nazýva nekódujúca DNA a pri človeku tvorí viac ako 98%. Rozšíril sa aj pojem „Junk DNA“, teda odpadová DNA. Tento termín je však nesprávny a veľmi zavádzajúci, lebo táto DNA má svoju úlohu a nemožno ju z genómu odstrániť. Preto, čo nemožno odstrániť, to nie je odpad.

Niektorí tiež zvyknú tvrdiť, že prítomnosť týchto častí DNA kódu, alebo úsekov bez nejakej nám známej funkcie, sú dôkazom evolúcie. Ako toto môže dokazovať evolúciu? Za to, že ešte nechápeme, akú funkciu majú tie časti kódu, to ešte neznamená, že sú tam zbytočne.

Špirála DNA je rozdelená a zmotaná do častí, ktoré sa nazývajú chromozómy. Človek má v jadre každej bunky v tele 46 chromozómov, ktoré sú v pároch. Polovica od otca a polovica od matky. Pohlavné bunky majú len 23 chromozómov.

Chromozóm

Na tejto mikro úrovni prebiehajú tak špecifické a zložité procesy navrhnuté presne na tento účel, že je nemysliteľné, aby toto bolo dielo čírej náhody. Napríklad, pred rozdelením bunky sa táto špirála „sama od seba“ rozpletie a vytvorí sa „sama od seba“ jej presná kópia. Potom sa chromozómy zhromaždia „samy od seba“ v strede bunky a „samy od seba“ sa rozdelia na polovice na protiľahlých stranách bunky a následne sa „sama od seba“ bunka predelí napoly (viď videá nižšie).

Keď o tom budete čítať v odbornej literatúre, tak si prosím všimnite trpný rod, ktorý sa tam používa, teda zo špirály saurobí kópia, chromozómy sa rozdelia, bunka sa rozdelí, toto a toto sa urobí. Nevieme ako a prečo sa to deje. Toto je mikroskopické Božie majstrovstvo. Keď vám bude o tom rozprávať nejaký odborník, zaplaví vás množstvom odborných pojmov a bude sa zdať, že všetko to máme pochopené. Je to len zdanie. To, že sme tieto procesy detailne pozorovali a dali sme im honosne znejúce pomenovania, neznamená nič iné, len že sme popísali to, čo sme videli. Vôbec však nechápeme, čo riadi tieto procesy, prečo sa chromozómy v bunke rozostúpia presne tak, ako majú počas mitózy a meiózy? Čo spôsobí rozdelenie bunky?

Tieto procesy sú pozorovateľné u rastlín aj živých tvorov, teda aj u tzv. nižších jednobunkových živočíchov, naprieč celým stromom života až po najvyvinutejšie tvory a človeka. Prečo sa tieto procesy nevyvíjali? Prečo sú rovnako dokonalé aj u vývojovo nižších tvorov aj u človeka? Lebo tento mechanizmus kódovania informácie stanovil Boh pre všetky tvory. A čo z toho vyplýva? To, že sa niektoré tvory zdajú byť menej vyvinuté, napríklad jednobunkové, to neznamená, že sú primitívne a z nich sa počas doby stanú sami od seba komplexnejšie živočíchy. To znamená len to, že Boh stvoril život v takejto rozmanitosti.

Keď hovoríme o samovoľnom zdokonaľovaní organizmov, tak zároveň hovoríme aj o zdokonaľovaní DNA kódu, lebo stavba jedinca je popísaná v kóde. Tak prečo má rastlina Paris Japonica 50-násobne! väčšiu genetickú informáciu ako človek? Teda ľudská DNA dlhá skoro 2m a DNA rastliny paris japonica dlhá 91m. Porovnávanie veľkosti genómu nám prinesie ďalšie otázky. Napríklad človek má 3,2Gb (miliardy párov). Zaujímavé je, že ryba Protopterus aethiopicus má DNA dlhú 130Gb, čo je 40x viac ako DNA človeka. Ryby (fishes) a obojživelníky (amphibians) by mali byť predchodcami cicavcov (mammals) a pritom väčšina z nich má mnohonásobne väčšiu DNA. Teda z hľadiska evolúcie by neprichádzalo k vývoju, ale naopak, v určitom štádiu by muselo dôjsť k degradácii a redukcii genetickej informácie.

Keď vznikal nový medzidruh, napr. z jaštera na vtáka, tak sa musela v DNA objaviť nová informácia o pierkach a o stavbe krídel. Ako? Skadiaľ? Jedinou dostupnou metódou pre evolucionistov - pokusom a omylom, čo nazývajú mutáciou.

Rozprával som sa s jedným presvedčeným evolucionistom a povedal som mu, že vznik nového tvora evolúciou je asi tak pravdepodobný, ako že by výbuchom na šrotovisku vzniklo dopravné lietadlo. A viete čo mi povedal? Že štatisticky existuje taká pravdepodobnosť a teda že raz musí to lietadlo vzniknúť. A on tomu naozaj veril. Zdá sa, že občas je rozumnejšie použiť zdravý sedliacky rozum, ako matematicky vyjadriť, že pravdepodobnosť takéhoto niečoho je 1:10⁵⁰. Pretože niekedy musíme jednoducho priznať, že hoci je to štatisticky prípustné, je to nereálne a nemožné.

Veď je jasné, že niektoré procesy pri výrobe vyžadujú istú zručnosť a nutnosť zachovania presného výrobného postupu a použitie špeciálnych nástrojov. Len pre porovnanie, počet hviezd v pozorovateľnom vesmíre je približne 10²⁴ a počet atómov v tejto hmote je 10⁸⁰. Musí byť pritom splnených toľko podmienok, že to je prakticky nemožné.

Keby to fungovalo, tak básne, hudbu, obrázky a filmy by generovali metódou pokus-omyl v počítačoch v generátoroch náhodných čísel. Spustime na počítači generátor náhodných čísel a sledujme, aké obrázky nám budú vznikať. Mal by sa občas objaviť nejaký pekný obrázok dievčaťa, potom neskôr pekná krajinka, alebo aspoň jednoduchý kruh. Som presvedčený, že tam bude len šum, hoci štatisticky by tam takéto obrázky mali vznikať.

Aby vznikol život náhodou, dá sa to prirovnať k tomu, ako keby náhodou sám od seba vznikol film s pekne nadväzujúcimi scénami, logickým dejom a presne pasujúcou zvukovou stopou. Som presvedčený, že je úplne vylúčené, aby takto vznikli len dva po sebe idúce filmové políčka s nadväzujúcou pohybujúcou sa scénou a už vonkoncom nie celý film so zvukom, ktorý priemerne obsahuje viac ako 100 000 filmových políčok, čo je v HD rozlíšení viac ako 200 miliárd pixelov, pričom každý pixel má na výber z miliardy farieb. A každá jedna hodnota musí presne sedieť. Náhodou nemôže vzniknúť ani nová poviedka s nejakou napínavou zápletkou a logickým dejom. Alebo dajme písací stroj netrénovaným šimpanzom a po rokoch snaženia by mala vzniknúť aspoň kratučká zmysluplná báseň. Tiež je to utópia.

Keď máte v dome reguláciu teploty, tak je zrejmé, že je to pomerne sofistikovaný proces a je každému jasné, že to stvoril niekto inteligentný a je to zostrojené na plnenie špecifickej úlohy - teda na udržiavanie nastavenej teploty v dome. Alebo fotoaparát, ktorý je ekvivalentom oka. Človek má takýchto regulačných mechanizmov mnoho, oveľa zložitejších a tu väčšina ľudí pripúšťa, že to vzniklo náhodou.

V genóme sú presne zakódované časy, kedy má začať biť srdce plodu, kedy sa matke začne tvoriť mlieko, kedy bude mať matka kontrakcie, kedy budú rásť zúbky, rast vlasov, tempo rastu, sexuálne dospievanie; všetko je precízne načasované. Všetko funguje presne tak, ako má. Veď je to predsa samozrejmé. Ako inak by to malo byť urobené? To je jasné, lebo to niekto takto precízne navrhol. Nie je vám podozrivé, že všetko pekne do seba zapadá?

Je množstvo precízne uzatvorených cyklov. Absolútne dokonalé doplnenie stavby tela a kompatibilita samca a samičky pri každom jednom živočíchovi, pričom vo vnútornej stavbe sú úplne odlišné orgány, ktoré majú svoj význam a vzájomne sa dopĺňajú. Pritom tieto odlišnosti majú presne logicky definovaný význam. Teda napríklad rozdiely sa týkajú špecificky reprodukcie a nie je rozdi...

tags: #biblia #nahodny #citat