Dolný Vadičov je dedina, ktorá je súčasťou obce Horný Vadičov v okrese Kysucké Nové Mesto. Obec Horný Vadičov má celkovo 1550 obyvateľov. K farnosti patria dediny Dolný Vadičov a Lopušné Pažite.
Farský kostol v Dolnom Vadičove je zasvätený sv. Mikulášovi, patrónovi advokátov, detí, námorníkov a voňavkárov.
The Church of Saint Stephen the King, Zilina
Pohľad na obec Dolný Vadičov.
Najstaršie dejiny a osídlenie
Územie, na ktorom sa obec Horný Vadičov nachádza - údolie Vadičovského potoka, patrí na Kysuciach k najstaršie osídleným oblastiam. Súviselo s eneolitickým osídlením Žilinskej kotliny, ktorého severná hranica mohla zasahovať hlboko do údolia Kysuce po Krásno nad Kysucou, resp. až po Čadcu.
Toto osídlenie dokladajú nálezy z viacerých lokalít na Kysuciach, i v kontaktných oblastiach Žilinskej kotliny, ktoré dokladajú prítomnosť ľudu lengyelskej kultúry, prípadne bližšie neurčiteľné eneolitické osídlenie. Priame doklady z obdobia eneolitu pre údolie Vadičovského potoka doteraz nemáme.
Osídlenie v tejto oblasti máme zatiaľ doložené až z obdobia lužickej kultúry, no žiaľ v dôsledku neznalosti boli súbory bronzových predmetov z Lopušných Pažití hroby s popolnicami a drobnými bronzami z Horného Vadičova (Crkovo, Košariská) zničené, prípadne sa nedostali do múzejných zbierok, respektíve nezachovali sa.
Zachovaná bronzová sekerka s tulajkou z Horného Vadičova, ktorá je v zbierke Považského múzea v Žiline pochádza pravdepodobne z lužického pohrebiska, ktoré sa nachádzalo na vŕšku Crkovo. Do lužického obdobia patria i nálezy na Ľadonhore (na hranici chotárov Horného a Dolného Vadičova).
V období po 12. storočí patrilo územie, na ktorom sa nachádza údolie Vadičovského potoka ku kráľovským majetkom Starhradu (hrad Varín, Varna). Od polovice 14. storočia zaznamenávame v časti údolia Vadičovského potoka zemiansky majetok, ktorého teritórium bolo vykrojené z územia varínskeho (starhradského) hradného panstva. Listinou z roku 1359 ho kráľ Ľudovít I. daroval Komesovi Konchovi z Rudiny a jeho príbuzným.
História kostola
Náboženský život bol vo Vadičove už pred rokom 1520. Fara mala role, ktoré príchodom luteranizmu sa stali majetkom luteránskych kazateľov. Farnosť bola založená 10.2.1789 s tromi filiálkami: Stredný Vadičov, Dolný Vadičov a Pažite. Farský ľud bol katolícky, sčasti tu boli aj židia. Obyvatelia Horného Vadičova boli v 17. storočí protestanti. V 18. storočí (1716) po stavovských povstaniach dochádza k rekatolizácii a obyvatelia vyznávajú katolícku vieru.
Prvý kostol bol drevený, strechu mal slamenú a šindľovú a postavený bol v strede obce. Pri kostole sa nachádzala osobitne stojaca veža. Oltár bol zasvätený sv. Františkovi Xaverskému s jednoduchým tabernákulam. Kostol mal zvonicu s tromi zvonmi. Drevený kostol vyhorel a bolo potrebné postaviť nový.
Výstavba nového kostola
1.6.1802 bol položený základný kameň na stavbu kostola a súčasne i na stavbu rímskokatolíckej školy (terajšia budova obecného úradu). V r. 1803 bol pripravený stavebný materiál a výstavbu kostola realizovali v rokoch 1804 - 1805. Práce organizoval Jozef Pongrác, ktorý patril k rádu trinitárov. Dňa 2. júla 1806 varínsky dekan Mikuláš Stanček posvätil stavbu kostola.
Farnosť vtedy patrila do dekanátu varínskeho archidiakonátu Žilinského a Trenčianskej župy. Kostol sv. Mikuláša s troma oltármi v gotickom slohu je jednoloďový so segmentovým uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi. Fasáda je členená, segmentovo zakončenými oknami a pilastrami s rímskou hlavicou. Vnútorné zariadenie je v historizujúcom slohu. V kostole sa nachádza obraz Immaculaty od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1863.
Ku kostolu patrí malá predstavovaná veža, krytá stanovou skruhou vysoká asi 30 m. Vo veži sú i ďalšia vadičovská zvláštnosť - hodiny zhotovené laikom, tunajším rodákom Lukáčom Berešíkom Bôtkom. Tento 72 ročný tvorca ich vyhotovil z rôznych poľnohospodárskych súčiastok. Je to kysucká rarita.
Zaujímavým je i osud zvonov, umiestnených vo veži. Najstarší zvon pochádza z roku 1790 odliaty vo Varíne s nápisom: „Fudit Varne 10. Georg Knobloch Ma Neosol. - Cum impensis suis fieri curavit possesio Felsövadiscov. A. 1790“. Tento zvon cez 1. svetovú vojnu v roku 1916 podarilo zachrániť.
Ďalšie tri zvony boli v roku 1916 z veže zhodené a použité na výrobu kanónových hlavní. K zvonu z roku 1790 boli v roku 1924 nainštalované terajšie zvony, zvon sv. Mikuláša z r. 1799 a sv. Martina z r. 1720. Tieto zvony boli premiestnené z veže, ktorá stála pri pôvodnom drevenom kostole.
Najväčší zvon je zvon sv. Mikuláša, menší je zvon sv. Martina, tretí zvon sv. Petra a Pavla a štvrtý najmenší je zvon Srdca Ježišovho a Panny Márie. V roku 1935 bol v kostole premiestnený organ na chór, ktorý za pomoci niektorých miestnych remeselníkov postavil občan Horného Vadičova Lukáš Berešík Bôtek. Stojí za podotknutie, že celú opravu vykonali v tom čase za 3 000 Kčs, i keď niektorí remeselníci ohodnotili tieto práce na 8 000 - 12 000 Kčs.
V 1. polovici 19. storočia je postavená katolícká fara. Je to empírová jednopodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu. Uprostred priečelia mierne vystupujúci rizalit členený oknami s polkruhovými rímsami.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti:
- Cyprián Šandor, františkán - r. 1789 - 1790, pochovaný je vo Vadičove
- Fulgentius Terlenday, františkán - r. 1790
- Jozef Pongrác - r. 1790 - 1797
- Štefan Daniš - r. 1798 - 1811
- Ján Chládecký - r. 1811 - 1828
- Ondrej Peškovič - r. 1828 - 1843
- Jozef Ján Lelkes - r. 1843 - 1848
- Matiaš Szakat - r. 1848 - 1852
- Martin Žucha - r. 1852, dekan zomrel vo Vadičove
- Ján Lenzel - r. 1866 - 1871
- Pavol Biringer - r. 1871
- Ján Lerch - r. 1871 - 1877, pochovaný je vo Vadičove
- Ján Pokorný - r. 1878 - 1880
- Ignác Lemeš - r. 1880 - 1883
- Juraj Gajdošík - r. 1883 - 1887. Zomrel v Nitre dňa 24.10.1929
- Juraj Prokša - r. 1888 - 1894. Zomrel vo Vadičove v roku 1896
- Anton Berhélyi (Brhel) - r. 1894 - 1899
- Michal Bielk - r. 1900 - 1904
- Andrej Majer (Dlhomír Poľský) - r. 1904 - 1928
- Karol Rumpel - r.1928 - 1929, opäť v rokoch 1931 - 1937
- Ignác Kutiš - r. 1929 - 1937
- Felix Mikuš - r. 1937 - 1938
- Ľudovít Nereča - r. 1938 - 1940
- Pavol Horváth - r. 1940 - 1960
- Vojtech Štrbák - r. 1960 - 1974
- Pavol Majtán - r. 1974 - 1981
- Stanislav Bukovan - r. 1981 - 1997
- Ján Sňahničan - r. 1997 - 2010
- Pavol Mitaš - r.
Súčasnosť
V súčasnosti je stav kostola dobrý. Je to dôležitá kultúrna pamiatka a miesto náboženského života pre obyvateľov Dolného Vadičova a okolia.