Kto pôjde kto v Biblii: Významné postavy a ich posolstvá

Veľkonočné obdobie nesie v sebe hlboký náboj nového života. Cirkev nás Božím slovom postupne uvádza do tajomstiev veľkonočných sviatostí ako krst, eucharistia a do tajomstiev Ježišovho života.

Nikodém: Hľadanie pravdy v noci

Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“ (Jn 3, 1-2)

Dnes sa označenie „farizej“ chápe ako synonymum slova „pokrytec“. No pôvodným zámerom farizejského spôsobu života bola zvláštna láska k Zákonu ako vyjadreniu Božej vôle a úsilie zachovávať ho čo najvernejšie. Nikodém prichádza k Ježišovi ako človek znalý Zákona, ktorý túži ešte viac patriť Bohu. Zdá sa, že i Nikodém, ktorý vstupuje hneď nato do deja (porov. 3,1), patrí medzi tých, v ktorých Ježiš vyvolal záblesk viery.

Ježiš vedel, kam Nikodém mieri svojím výrokom - veď poznal aj jeho srdce a zmýšľanie (porov. 2,24-25) - preto mu v odpovedi ukazuje cestu, ktorú hľadá: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo“ (3,3). Podmienkou je znovuzrodenie zhora. Nikodém nechápe, lebo grécky výraz ánōthen má dvojaký význam: „zhora“ i „znova“. Augustín komentuje jeho postoj slovami: „Nepoznal iný spôsob zrodenia, iba ten z Adama a Evy; ešte nechápal, že sa možno zrodiť z Boha a z Cirkvi.

Nikodém sa však ešte dva krát objaví v Ježišovom príbehu. V 7. kapitole sa v kruhu veľkňazov a farizejov postaví na Ježišovu obranu so slovami: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“ (7,51). Posledný krát vystúpi z tieňa po ukrižovaní, keď spolu s Jozefom z Arimatey preukáže Ježišovmu telu úctu pri jeho pohrebe (porov. 19,38-42). Množstvo voňavých olejov, ktoré so sebou vtedy prináša, ukazuje, že Ježiša už rozpoznal ako skutočného kráľa. Svoju vieru v tej chvíli vyznáva bez slov - v skutkoch.

Posolstvo pre náš život

Nikodém, vedený nesmelou vierou, prichádza k Ježišovi. Vo vzájomnom dialógu sa usiluje poznať lepšie, kto je Ježiš. A hoci po stretnutí sa ponára do ticha, nie je to kapitulácia pred tajomstvom, ktoré ho presahuje, ale skôr postoj Márie, Ježišovej matky, ktorá tiež „zachovávala všetky slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19.51). V Nikodémovom srdci Ježišovo slovo pôsobí a premieňa ho, o čom neskôr svedčí jeho svedectvo.

Zachej: Túžba vidieť Ježiša

Pri dnešnom stretnutí Lectio divina sa chceme sústrediť na postavu Zacheja, ktorý nezostal ľahostajný, keď sa dozvedel, že okolo pôjde Ježiš. Urobil všetko, čo dokázal, aby ho videl. A vieme, že jeho túžba bola naplnená oveľa viac, ako očakával. Ježiš sa nachádza na ceste z Galiley, ktorá je na severe Palestíny, smerom na juh, do hlavného mesta Jeruzalema.

Postavu Zacheja nám predstavuje druhý verš úryvku. Okrem jeho mena sa dozvedáme, že „bol hlavným mýtnikom a bol bohatý“ (Lk 19,2). Evanjelista však v rozprávaní pokračuje a dáva nahliadnuť do jeho vnútra, ktoré napĺňa túžba: „...zatúžil vidieť Ježiša, kto to je“ (v.3). Zachej hľadal niečo viac. Hľadal niečo viac. Hľadal, „kto to je“, teda kým Ježiš je skutočne. Spozná ju, keď sa jeho pohľad stretne s Ježišovým.

Zachej sa nenecháva odradiť ťažkosťami; dáva sa viesť túžbou. Je tak naliehavá, že beží a podniká prvý nečakaný krok: napriek svoju veku a postaveniu sa nehanbí vyliezť na strom (porov. 19,4). Drevo stromu, na ktorý vystupuje Zachej, sa stáva hlbokým predobrazom dreva kríža, stromu života, ktorý prijíma všetkých a nesie hriechy všetkých. Je drevom krajnej pokory a vydanosti.

Nakoniec, Ježišovo „dnes“ adresované Zachejovi - „...dnes musím zostať v tvojom dome“ - má svoje echo v tom „dnes“, ktoré dáva ako prísľub kajúcemu zločincovi na kríži: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (23,43). Záchrana neznesie odklad. Uskutočňuje sa dnes, tu a teraz, pre každého, kto prijíma Ježiša ako Zachej - s okamžitou poslušnosťou jeho slovu a s radosťou, ktorá je sprievodným javom spásy (porov. Úplne ináč ale vníma Ježišovo gesto okolostojaci zástup. „Všetci šomrali“ (v.7). „Dnes prišla spása do tohto domu...“, potvrdzuje vzápätí Ježiš (Lk 19,9). Záverečná Ježišova veta: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (v.10) je kľúčom nielen k nášmu úryvku, ale k celému poslaniu Božieho Syna na zemi.

Vo výraze „Syn človeka prišiel hľadať...“ používa Lukáš to isté sloveso „hľadať“ [gr. zéteō] ako na začiatku v prípade Zacheja, ktorý „túžil“ - doslova „hľadal“ Ježiša. Boh nachádza toho, kto ho hľadá.

Posolstvo pre náš život

Zachej nás pozýva hľadať v živote to, čo nás naozaj naplní. V srdci každého z nás je mnoho túžob. Niektoré sú povrchné, iné siahajú hlbšie; niektoré majú krátke trvanie, iné napĺňajú podstatnú časť nášho života. Hľadať na prvom mieste Božie kráľovstvo značí hľadať Ježiša. V stretnutí s ním tkvie skutočná radosť zo života. Zachejovej túžbe vidieť Ježiša sa postavilo do cesty niekoľko prekážok. On sa im však nepoddal. Nehľadal dôvody „prečo nemôže vidieť Ježiša“, ale hľadal spôsob, „ako by ho mohol uzrieť“.

Vieme ale, že v okamihu, keď sa jeho pohľad stretáva s Ježišovým, spoznáva v Ježišovi priateľa, ktorý ho prijíma bez jediného slova výčitky, a to mu pomáha vrátiť sa späť medzi ľudí, zmeniť sa. Jeho srdce napĺňa radosť, ktorá sa dovršuje po slovách: „...dnes musím zostať v tvojom dome“ (Lk 19,5). Ježiš chce byť jeho hosťom.

Mojžiš: Zákonodarca a predobraz Krista

Mojžiš je základná postava Biblie, tvorca dejín, dostal Desať Božích prikázaní, ktoré sú základom Božej vôle pre človeka. Mojžiš odovzdal Desať Božích prikázaní Izraelu a ten ich niesol tisícročia až k Ježišovi Kristovi, ktorý ich doplnil ešte vyššie, dal ešte 11. prikázanie, prikázanie lásky, milovať Boha a milovať blížneho. Mojžiš je predobraz Ježiša Krista v mnohých oblastiach.

Jeho charakteristika je zapísaná ako pokora Mojžiša, 4M 12.3 - najpokornejší z ľudí sveta. Biblia Mojžiša predstavuje ako najpokornejšieho z ľudí a teraz hop vidíme, ako sa rozpálil hnevom, rozbil dve dosky. Podľa jeho celkového života, ako ho predstavuje Biblia, bol to najzodpovednejší muž Biblie. Preto si ho Pán vybral ako zákonodarcu. Hlavnou jeho charakteritikou je, že je plne zodpovedný človek.

Mojžiš vedel o svojom poslaní, aj my by sme mali vedieť o svojom poslaní. To je predobraz Pána Ježiša, vziať previnenia človeka na seba, čo Pán Ježiš urobil. Mojžiš je predobraz vernosti, Žid 3.1-3, dek apoštol prirovnáva vernosť Pánovu k vernosti Mojžišovej. Mojžiš je predobraz Krista naplnenia zákona.

Otroctvo v Egypte

V Egypte došlo ku vzniku izraelského národa zo 70 duší Jakobovej rodiny, ktorí tam prišli v čase hladu za Jozefom. V Egypte boli náboženské a politické obyčaje, zvyky. Zmyslom knihy Exodus je pokračovanie Božej histórie s nasledovníkmi a potomkami po Abrahámovi a zakompovanovanie zmluvy pre Boží ľud. Kniha Exodus ukazuje veľkú Božiu trpezlivosť, Božiu vernosť k Jeho ľudu, ktoréu chýbala vernosť, bol reptácky.

Posolstvo pre náš život

Prenasledovanie bolo predpovedané, prenasledovanie teda naozaj prišlo! Najprv odídu tí, ktorí sa naľakajú, padne na ľudí strach, odídu takí, ktorí sú okrajoví návštevníci. V prvej fáze nastane panika, potom ostanú ti, ktorí to s Božou pomocou premôžu, zvíťazia nad strachom. Tak sa očistí ich viera, utrpenie sa premení na veľké hodnoty. To preto, lebo sa oslobodia od mnohých balastov života.

Ježiš Kristus: Spasiteľ sveta

Jedným z dôležitých posolstiev obdobia adventu je urobiť nás vnímavými na skutočnosť, že Boh vstupuje do nášho sveta. Urobil tak výnimočným spôsobom pred dvetisíc rokmi, keď sa v osobe Božieho Syna stal človekom, no koná tak aj v osobnej histórii každého človeka; každého jedného z nás. Aj evanjeliová výzva na začiatku adventu: „Bdejte!“ (porov. Mt 24,42) je nám adresovaná nielen vzhľadom na budúci Pánov príchod. Upozorňuje nás, že už dnes môže Boh prísť a prejsť okolo - možno bez toho, aby sme si ho všimli.

Svedčia o tom aj skutky, ktoré koná - moc nad prírodou, chorobami, zlými duchmi, smrťou i hriechom (KKC 447). Boh, ktorý ma miluje a prijíma ma takého, aký som. Že on chce byť so mnou, chce mi odpustiť a chce ma spasiť - a urobil by to znova. Išiel kvôli mne na drevo kríža.

Ježiš je a chce sa nám ukázať, ale dáva nám slobodu a rešpektuje ju. Takže ak ja nechcem, nebude vstupovať do môjho života nasilu. On je láska a v slobode, ktorú mi daroval, čaká, že ja urobím ten krok - krok viery, krok do neznáma.

„Preto sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym…“ (1Pt 4,6). Ježiš, „Pôvodca života“, svojou „smrťou zničil toho, ktorý vládol nad smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou“ (Hebr 2,14-15).

Spasenie skrze Ježiša Krista

Uvedená pasáž z Božieho slova obsahuje mnohé fakty, ktoré sú kresťanom, ktorí veria, že môžu mať istotu spasenia, dôverne známe a považujú ich za dôležité. Byť spasený je možné jedine skrze osobu Ježiša Krista. Treba veriť, že Ježiš vstal z mŕtvych. Spasený bude ten, kto použije svoje ústa.

Písmo hovorí nasledovné: „Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru.“ (Gal 3,13-14)

Podobenstvá: Zrkadlo pre naše životy

Ježiš Kristus dokázal svojim poslucháčom odovzdať veľké pravdy pomocou jednoduchých podobenstiev. Prečo Ješiš hovoril v podobenstvách? Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu.

Raz, keď mal medzi svojimi poslucháčmi samo-spravodlivých náboženských vodcov (farizejov) aj obyčajných a opovrhovaných ľudí (publikánov), rozprával im veľmi výstižné podobenstvo. V spoločnom domove žili so svojím otcom dvaja synovia. Obaja nespokojní s poriadkom domova, ale každý iným spôsobom. Mladší syn sa chcel zbaviť pút, ktoré ho doma zväzovali, túžil po slobode a radovánkach, ktoré užívali iní ľudia. Požiadal svojho otca, aby mu dal diel majetku, ktorá mu patrí, a odišiel. Konečne bol voľný, mohol si robiť, čo chcel. Kristus povedal: „Rozmrhal svoj majetok prostopašným životom.“ Odtiaľ je aj názov „márnotratný syn“.

Toto podobenstvo však vykresľuje aj náš stav, ľudí, žijúcich v 21. storočí vedy, techniky a poznania. Dostali sme od Boha všetky dary - poznanie, zdravie, materiálne zdroje, krásny svet - avšak Boha sme sa zriekli. Boh a cirkev - rodný dom - nám bol príliš tesný.

Podobenstvo o márnotratnom synovi

V príbehu o márnotratnom synovi čítame, čo o ňom povedal otec staršiemu bratovi: „Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol ztratený a našiel sa.“ (Luk 15,32) Bol mŕtvy. Čo to znamená?

V duchovnom raste a príprave na stretnutie s Kristom nás udrží aj služba pre iných. Dnešný svet, ľudské sklamania v láske a medziľudských vzťahoch nepotrebujú toľko dôkazov o Božej existencii ani dôkazy o stvorení sveta za šesť dní, ako potrebujú vidieť Boží zázrak pri premene človeka. Od chvíle pádu človeka do hriechu, kedy sa začal stierať Boží obraz v ľudskej povahe, Boh svojou mocou tento obraz znovu obnovuje, znovu „tvorí“ človeka na svoj obraz.

V Biblii je mnoho nádherných uistení o tom, že nás napriek nášmu odcudzeniu nás má Boh rád a je ochotný nám previnenie odpustiť. Boh je ochotný zahladiť minulosť za predpokladu zmeny v budúcnosti. Vyznanie a pokánie sa neodohráva len na rovine slov, ale vychádza zo srdca, z vnútra ľudskej bytosti.

Dávid sa ako izraelský kráľ dopustil skutočne ťažkého hriechu, keď si vzal ženu iného muža, ktorého nechal usmrtiť. Keď si prečítame Žalm 51, vidíme však, že „Dávidovo pokánie bolo úprimné a hlboké. Nesnažil sa ospravedlňovať svoju vinu. K modlitbe ho neviedla túžba vyniknú, alebo uniknúť hroziacemu súdu. Dávid pochopil obludnosť svojho prestúpenia, poznal, že jeho duša je poškvrnená, cítil ohavnosť hriechu. Nemodlil sa len za odpustenie, ale aj za čistotu srdca. Túžil po radosti, ktorá pochádza z nevinnosti, chcel byť znovu zmierený a spojený s Bohom.“

Podobenstvo o rozsievačovi

Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“

tags: #kto #pojde #kto #biblia