Rozdiel medzi katolíckym a kresťanským pôstom

Pôst, podobne ako modlitba, demonštruje podstatnú dualitu, ktorá charakterizuje kresťanský život. Z jedného i druhého hľadiska konštatujeme, že z pohľadu Biblie je pôst niečo vitálne a majúce rozhodujúci význam. Na osobnej úrovni sú pôst a modlitba činmi, ktoré Kristus nariadil vykonávať „v skrytosti“ (Mt 6,17-18).

Zdržanlivosť prvého Adama možno považovať za asketickú, pretože jej zjavným účelom bolo viesť hlavu ľudského rodu k uznaniu nevyhnutnej závislosti stvorenia od Stvoriteľa. Prvotný hriech nám bol odhalený porušením pôstu Adamom v raji. Pretože podľahol pokušeniu a zjedol zakázané ovocie, bol vyhnaný z raja a podrobený smrti. Na druhej strane, nový Adam evanjelií začína svoju misiu pôstom (Mt 4,1-11).

V poapoštolskom období kresťanstvo stanovilo svoje vlastné pravidlá pôstu, ktoré sa vyvinuli podľa všetkého zo židovských pravidiel. Ježiš kritizoval rituálny formalizmus farizejov, pretože mal prednosť pred etickým konaním. Niektoré z týchto skorých charakteristík pôstu sa opakujú v ranom kresťanstve, ale vo všeobecnosti postoj zaujatý voči pôstu bol odlišný a výnimočný.

Predstava pôstu (na rozdiel od dodržiavania stravovacích zákonov) počas prípravy na teofániu je známa ako v antike, tak aj v Starom zákone: Mojžiš sa postil na hore štyridsať dní a štyridsať nocí (Ex 24,18), zatiaľ čo aj Izraeliti dolu mali nariadené, aby sa zdržali sexuálnej aktivity (Ex 19,15). Existuje veľa príkladov pôstu ako aktu národného pokánia. Po katastrofe občianskej vojny s Benjamínom sa Izrael postil (Sdc 20,26). Samuel nechal ľud postiť, pretože Izraeliti odpadli k Bálovi (1 Sam 7,6).

V 2. storočí bol zavedený pôst pred sviatkom Paschy. Trvanie tohto prísneho pôstu bolo obdobné s časom, ktorý Kristus strávil v hrobe. V priebehu 3. storočí boli stredy a piatky určené za pôstne dni pre kresťanov. Tieto dni boli vybraté, pretože to boli dni smútku: streda na pamiatku zrady Ježiša a piatok na pamiatku Ježišovej smrti. Kolektívny pôst Cirkvi, Kristovho tela, predpokladá dimenziu, ktorá je podstatne liturgická. Je to akt zjednotenia a čas zúčtovania. Zjednocuje dušu s telom, toho, kto sa postí, s božstvom, a aj všetkých veriacich na svete do spoločnej činnosti.

Asketická alebo osobná zdržanlivosť sa chápe aj ako akt návratu a zmierenia - nejde o obetu, pretože primárny dôraz sa nekladie na dávanie, ale vzdávanie sa. Pôstne čítania z Písma a hymny stanovujú priority: osoby ako prvé, pravidlá pôstu prichádzajú potom. Liturgický život a každodenný život nie sú považované za oddelené priehradky v živote kresťana.

Pôstne obdobie

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou.

V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“).

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.

V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Tento obrad sa kedysi konal na Prvú pôstnu nedeľu - tou totiž aj skutočne 40-dňové Pôstne obdobie začínalo. No neskôr sa ujalo tvrdenie, že nedele, ktoré nie sú dňami pôstu, sa do 40 dní pokánia nepočítajú. A zároveň sa k tomuto obdobiu pripojili (nelogicky) aj prvé dva dni Veľkonočného trojdnia.

Jednoduchá matematika tak viedla k posunutiu začiatku Pôstneho obdobia o 4 dni na Popolcovú stredu. Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom tieto anomálie odstránila - teda obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie (najdôležitejšie, nazývané tiež nedeľa nedieľ), ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou (samotný ich názov to hovorí), ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime - Zvestovanie Pána a sv. Jozefa (ak sa nepresúvajú).

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele. Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi.

Význam a účel pôstu

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. No je to obdobie, ktoré smeruje ku slávnemu Zmŕtvychvstaniu Krista a spáse všetkých ľudí. To znamená, že pôst má zmysel v tom, že smeruje k vykúpeniu.

Na začiatku Pôstneho obdobia nás Cirkev slovami Ježiša Krista „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15) vyzýva na pokánie. V Evanjeliu podľa Matúša je táto výzva spojená s myšlienkou priblíženia sa nebeského kráľovstva. Pokánie je podmienkou toho, aby sme sa stali schopnými prijať Boha. Patrí to k podstate kresťanstva.

Skutky apoštolov jednou vetou opisujú kresťanstvo takto: „Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život“ (Sk 11, 18). Pokánie sa začína tým, že uznávame svoju hriešnosť. To je prvý krok. dnešný svet žije v „ošiali nevinnosti“. Človek nevie prijať skutočnosť hriechu, ak nejestvuje kompetentné fórum, ktoré by mu ho vedelo odpustiť. Hriech, ak nemá výhľad na odpustenie, možno iba poprieť. riešenie prináša jedine Boh, ktorý sa k nám priblížil v Ježišovi Kristovi, a v ňom nám ponúka zmierenie.

Ako sa postiť dnes

O pôste hovorí v súčasnosti priamo 5 kánonov Kódexu kánonického práva. Ide o kánony 1249-1253:

• Kán. 1249 - Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z Božieho zákona viazaní konať pokánie.
• Kán. 1250 - Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.
• Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak naň nepripadá niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami.
• Kán. 1252 - Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života.
• Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Počas Popolcovej stredy a na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst. Dňami pokánia sú samozrejme všetky piatky a veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov: zdržiavať sa mäsových pokrmov; vykonať skutok nábožnosti, čítať Sväté písmo, vykonať skutok lásky k blížnemu, zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.

Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť. Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.

Pôst a zdravie

Rozumný pôst môže prospieť aj ľudskému zdraviu. Súčasná pôstna cirkevná disciplína je usporiadaná tak, že nemôže poškodiť zdravému ľudskému organizmu. Pôst umožňuje znova zbaviť sa týchto nesprávnych návykov a opätovne získať vnútornú a duchovnú slobodu.

Okrem duchovného a spirituálneho rozmeru pôstu vskutku netreba opomenúť ani jeho priaznivé účinky na telo - odľahčenie a prečistenie organizmu, zhodenie prebytočných kilogramov po sviatkoch, návrat k zdravším, ľahším jedlám a zbavenie sa nadmerne zadržiavanej vody. Pôst nám rozhodne pomáha v boji proti civilizačným ochoreniam a priaznivo vplýva na duševné zdravie.

Tieto benefity vám môže pôst priniesť, aj keď nepatríte medzi veriacich:

• Odľahčenie organizmu po období hojnosti.
• Zlepšenie trávenia.
• Posilnenie imunity.
• Zlepšenie inzulínovej citlivosti.
• Zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia.
• Zmiernenie chronických zápalov.
• Naštartovanie látkovej výmeny a zlepšené vylučovanie.
• Podpora sebadisciplíny.
• Zlepšenie nálady.
• Zlepšenie kvality pleti, vlasov a nechtov.

Druhy pôstu

Ak si chcete vyskúšať pôst, nemusíte voliť len obdobie pred Veľkou nocou a ak vás desí nekonečných 40 dní, tiež nemajte obavy. Pôst môžete praktizovať v akejkoľvek forme a ideálne je zvoliť taký spôsob, ktorý je vám príjemný a viete ho pravidelne zaradiť bez veľkých obmedzení na váš životný štýl či pracovný výkon.

Tu je niekoľko druhov pôstu, ktoré ľudia využívajú:

• Jednodňový pôst - tzv. vodný deň: Pri tejto alternatíve pôstu si počas 24 hodín doprajete len vodu alebo bylinné čaje v dostatočnej hojnosti.
• Dlhodobý pôst: V prípade dlhodobého pôstu ide o obdobie, ktorého dĺžku si sami určíte, počas ktorého sa budete stravovať ľahko a zdravo. Zvyčajne sa vzdáte mäsa a mäsových výrobkov a budete voliť len skromné, jednoducho pripravené zeleninové jedlá.
• Prerušovaný pôst: Prerušovaný pôst je vlastne obmedzené okno v rámci dňa, počas ktorého prijímate potravu. Môže to byť 12- až 16-hodinové postenie sa v rámci 24 hodín.

tags: #katolicky #krestansky #post