Torysa je spomedzi obcí ležiacich na hornom toku rieky Torysa považovaná za jednu z najstarších. Jestvovala už pred 13. storočím ako slovanská osada, sídlištné centrum občiny a jej počiatky evidentne siahajú do dávnych slovanských čias.
Obec svoje pomenovanie získala od rieky Torysa, ktorá prúdi obcou. Presný význam názvu "Torysa" nepoznáme, pochádza z predslovanských čias. Niektorí bádatelia názov Torysa odvodzujú od skýrtskeho „tor“ alebo od keltského „thor iza“- horská voda. Je nesporné, že naši predkovia ešte pred príchodom Maďarov nazývali rieku a obec Torysu tak ako my dnes.
Listina z roku 1265 hovorí aj o kostole Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse. Listina z r. 1265 hovorí aj o kostole Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse.
Strategicky dobrá poloha uprostred regiónu i križovatka ciest, ktoré sa tu stretli od Prešova, Spišskej Kapitule, Levoče i z údolia Popradu cez Šarišské Dravce, predurčili Torysu už v 13. storočí ako trhové mestečko. Súčasne sa stala centrom cirkevnej správy v tejto oblasti ako sídlo vicearchidiakonátu.
Do dejín obce významne zasahovala rieka Torysa. Prudký tok rieky sa v minulosti častokrát pričinil o to, že aj menšia povodeň veľmi často spôsobovala ohrozenie tunajších obcí, Torysu nevynímajúc. Písomne zachytené sú veľké povodne z roku 1670, kedy boli v oblasti zaznamenané veľké materiálne škody a len v samotnej Toryse bolo zničených vyše 20 domov. Ďalšie ničivé povodne nasledovali v rokoch 1673, 1716,1724,1748,1764,1837,1846 a 1867.
Najnegatívnejšou udalosťou v dejinách obce bola povodeň v auguste roku 1813, ktorá okrem iného zničila aj kostol a kaštieľ s okolím. Pri tejto katastrofálnej povodni v noci z 24. na 25. augusta 1813 rieka dosiahla v oblasti Torysy neuveriteľnú výšku 4m. Obrovský dravý prúd vody z ľavého boku silne tlačený prítokom Dravčanky zmenil svoje koryto a nezadržateľne sa valil do obce.
Vodný živel zmietol z cesty 32 domov aj so stajňami a inými hospodárskymi budovami a začal ohrozovať kostol a kaštieľ. Kostol neodolal náporu a v priebehu niekoľkých hodín sa zvalil. Jeho zrútené múry nestačili odraziť vodný príval od kaštieľa a naopak sa celou silou vrhol ku kaštieľu. Kaštieľ vodnému toku neodolal a o polnoci sa s veľkým rachotom zrútil.
Okrem toho bol v obci zničený mlyn "na močiari", lehovar, stodoly a iné hospodárske budovy. Zahynulo 11 ľudí. Silný prúd vody vyniesol z krypty truhly s mŕtvolami zemepánov a farárov. Mŕtve telá grófa Jozefa Tomáša Szirmayho a jeho manželky Anny sa našli pri Ďačovskom mlyne a boli uložené do krypty kostola v Šarišských Michaľanoch, o čom hovorí latinský nápis na mramorovej tabuli v stene po pravej strane oltára.
Podľa bývalej farskej kroniky s vodou ohrozeného kostola sa podarilo zachrániť cibórium (veľký kalich), pacifikál (kríž), kalich a monštranciu. Na výzvu Košického biskupa dal gróf Tomáš Szirmay v roku 1884 postaviť kostol na "vyššnom konci" na pravej strane, kde vedie cesta do Šarišských Draviec, aby ho už voda viac nevzala. Pozostatky grófa Tomáša Szirmaya ležia v tomto kostole. Kostol je vybudovaný v klasicistickom slohu.
Kostol zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu z roku 1844. Pôvodný kostol s kaštieľom, ako aj značná časť sídla obce, bol zničený pri povodni v roku 1813. Borhas (so vstupnou bránou) - bývalý sklad vína. Zostatok kaštieľa, ktorý zničila povodeň v auguste v roku 1813.
V roku 2015 si naša obec pripomenula 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci Torysa. Pri tejto príložitosti bol v dňoch 12. - 14. júna 2015 pripravený pre všetkých občanov, rodákov a návštevníkov bohatý duchovný a kultúrny program.
Voda bola nielen zničujúca, ale aj pomocníkom. Z historických dokumentov sa dozvedáme o jej využití na výrobu papiera, keď poháňala výrobné zariadenia. Pohon bol na vrchnú vodu a prevodom z kolesa sa poháňali okrúhle kamene, ktoré drvili handry a staré papiere na kašu. Papiereň v Toryse vznikla v roku 1784 a zanikla v roku 1874. V jej tesnej blízkosti bol mlyn. Okrem toho boli ešte v obci tri mlyny.
Prvý z mlynov zanikol v roku 1905 a bol v lokalite "na rybníkoch". Druhý mlyn na hornom konci obce "pri kríži", zanikol okolo roku 1860. Tretí mlyn bol údajne v lokalite "pri močiari" a bol znižený pri povodni v roku 1813. Štvrý mlyn sa zachoval ako budova dodnes. V roku 1905 bol zmodrenizovaný na tzv. valcový mlyn. Nachádza sa v lokalite "Za Markovec", ktorý je možný navštíviť a obhliadnúť si ho.
Vysoká sa v písomných zmienkach spomína už v roku 1278. Odvtedy bola podľa historikov súčasťou panstva Torysa, respektíve Kamenica. Prvý kostol tu pravdepodobne postavili na prelome 13. a 14. storočia. Chrám bol pôvodne ranogotickou stavbou, ktorá prešla niekoľkými prestavbami. Kostol je zasvätený patrónke obce sv. Alžbete Uhorskej (Durínskej) a stretávajú sa tu miestni rímskokatolíci.
Výstavba a posviacka kostola v Studienke
Významné Kostoly v Blízkom Okolí Torysy
Okrem kostola v Toryse sa v okolí nachádza mnoho ďalších významných sakrálnych stavieb:
- Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani: Začal sa stavať v roku 1719, pričom už od začiatku výstavby sa hovorilo o „banskom kostole”.
- Paulínsky kostol v Kežmarku: Bol postavený v roku 1654 na mieste troch meštianskych domov, ktoré v roku 1650 darovalo mesto Kežmarok katolíckej cirkvi.
- Evanjelický kostol v Strážach pod Tatrami pri Poprade: Bol postavený v klasicistickom štýle na základe miestodržiteľského povolenia z 2. marca 1784.
- Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote: Je najstaršou stavbou na námestí a súčasne najvýznamnejšou pamiatkou v tomto mestečku.
- Kostol sv. Egídia v Poprade: Nachádza sa v centre Popradu a je najcennejšou historickou pamiatkou mesta. Jeho vznik sa datuje do 2. polovice 13. storočia.
- Kostol sv. Jakuba v Levoči: Patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok.
Kostol sv. Jakuba v Levoči, jeden z najväčších gotických chrámov na Slovensku.
Tieto sakrálne stavby svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve regiónu. Každý z týchto kostolov má svoju jedinečnú architektúru a príbeh, ktorý prispieva k celkovému obrazu náboženského života na Slovensku.