Čo znamená báť sa, keď môj Boh je so mnou?

Viacerí z nás si pamätajú na rozprávku z detstva o drevorubačovi Ondrejovi prezývanom „Nebojsa“, ktorý sa vybral do sveta, aby sa naučil báť. Napriek tomu musíme neradi skonštatovať, že nás sa táto hlavná postava zrovna netýka. Možno nie sme úplne strachopudi, no zato strach už vo väčšej alebo menšej miere do nášho života vstúpil.

Strach je emóciou, ktorá nám signalizuje nejaké nebezpečenstvo a varuje nás, aby sme boli v strehu. V takejto základnej podobe to ešte nemusí byť zlé. Emócie predsa patria do nášho života a robia ho pestrým. Lenže problém nastáva vtedy, keď sa strach z jednoduchej emócie, ktorá nás varuje, mení na naše prežívanie, ktoré nás zotročuje a ničí.

Znamená to asi toľko: ak sa zľaknem niečoho, čo ma ohrozí, alebo pocítim v srdci nejakú obavu, toto nie je zlé. Naopak, ak nedokážem byť sám sebou, lebo sa bojím, ako ma druhí budú brať, alebo ak mám dlhodobo v srdci úzkosť z niečoho, čo ma čaká, toto už dobré nie je.

Prečo sa báť, keď je Boh so mnou?

Prečo to takto hovorím? Lebo tieto obavy by mohli byť opodstatnené, keby sme si tu na svete žili sami bez Boha, ponechaní na naše vlastné sily a danosti. Vo vedomí nejakých svojich limitov by sme skutočne mali právo často pociťovať úzkosť. A, bohužiaľ, takto často žijeme. Nedochádza nám, že sme vo vzťahu s Bohom, ktorý je Všemohúci, a tým je celý problém vyriešený.

Strach je typický pre všetkých ľudí všetkých čias. Celá Biblia je doslova popretkávaná týmto vyjadrením. Môžeme to teda považovať za akýsi odkaz Boha človeku: „Neboj sa, ja som s tebou, ja som tvoj Boh, Emanuel.“ Boh nám nevyčíta, keď sa niečoho zľakneme, nevyčíta nám strach, ktorý zachváti naše srdce, ale nemôže sa zmieriť s tým, že strach „prežívame“.

On vie, ako trpíme, keď sa bojíme. On vie o tom, ako na nás mnohé veci doliehajú. Ale jeho reakcia na to je: „A čo ja?

Stojí za zmienku, že Ježiš ako človek tiež prežil strach - konkrétne v Getsemanskej záhrade, kde zažil hrôzu vo vedomí toho, čo ho čaká. Vtedy sa skutočne bál. No „neprežíval“ strach vo svojom živote, len ho pocítil v momente úzkosti. Nebol ustráchaným človekom, ktorý by sa zľakol, keď mu počas jeho verejného pôsobenia chystali úklady a chceli ho zabiť. Nezľakol sa nebezpečných situácií, veril, že Otec ho chráni. No napriek tomu, chcel na seba zobrať všetky naše slabosti, a tak ako človek prežil aj on strach v noci pred svojím umučením.

Apoštol Ján si veľmi dobre uvedomoval, že v strachu je niečo nezlučiteľné s kresťanstvom. Vo svojom Prvom liste napísal: „V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske“ (1Jn 4,18).

Nezdá sa aj nám, že naše prežívanie strachu by sa dalo celkom jednoducho vyliečiť duchovným liekom s názvom „DÔVERA“? Strach znamená pocit nebezpečenia, lenže Boh je naším útočišťom, úkrytom a bezpečím. Ak mu budeme dôverovať, budeme sa cítiť v bezpečí a teda sa nebudeme báť. Veľmi ho musí bolieť naša nedôvera a to, že s ním proste nepočítame. Vidíme len problém a zabúdame mu o ňom povedať.

Náš milovaný Ježiš je tu s lákavou ponukou: „Skúsiš mi viac dôverovať? Ako ti už mám povedať, že mi ide o tvoje dobro, ak si nepochopil moju smrť na kríži, ktorú som podstúpil za teba? Daj mi svoje problémy a ja ich vyriešim. Daj mi len svoje srdce a svoj čas, márni so mnou čas a zaujímaj sa o mňa, a ja sa zas postarám o tvoje srdce a o všetko, čo potrebuješ.

Je to lákavá ponuka a je až hrozne jednoduchá, no pritom ju nie je vždy ľahké praktizovať. Každý náš problém sa nám zdá byť väčší ako Boh, no - tu sa musíme pousmiať - my sme presvedčení, že ho našimi ľudskými silami zvládneme. Začnime teda bezhranične dôverovať Bohu, ktorý je naším milujúcim Otcom a zaujíma sa o všetko, čo prežívame. Čím viac mu budeme dôverovať, tým väčšie zázraky bude môcť vykonať v našom živote.

Práve preto, že Boh je verný svojim sľubom, že pamätá na zmluvu, ktorú s nami uzavrel v Kristovi, majú naše modlitby význam a zmysel.

Žalm 23: Dôvera v Božiu ochranu

1 Dávidov žalm. Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
2 pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám,
3 dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
4 I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.
5 Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.
6 Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.

Tento žalm je pripisovaný Dávidovi. On ho zložil v čase, keď sa ho zmocnili Filištínci a on sa ukrýval v ich zemi (1Sam21n.). Žalmista vo v. 2 prednáša svoju prosbu vo viere, že Boh je mocnejší ako ľudské bytosti. Použitie výrazu „utláča“ zvyšuje apel na Boží zásah v prospech žalmistu. Boh je totiž zásadne proti každej forme útlaku a neodoprie svoju pomoc utláčanému, ktorý k nemu volá.

Vo verši 4 vidíme, že človek sa môže báť a zároveň spoliehať. Toto spoliehanie sa neskoncuje so strachom, ale umožňuje s ním žiť. Dôležitejšie je však, že podstata spoliehania sa nespočíva v subjektívnom pocite alebo prístupe, ale v jeho predmete. Keď je jeho predmetom človek, ľudská vlastnosť, vec alebo cudzí bohovia či modly, asociatívny význam hebr. slova „spoliehať sa“ v SZ je takmer vždy negatívny. Naproti tomu, toto sloveso má vždy pozitívnu konotáciu v súvise s Bohom.

Dobrou správou pre človeka je, že Boh človeka neopustí ani v nebezpečných situáciách. Boh je s nami, preto sa nemusíme báť. Boh pozná človeka s jeho životným kontextom.

Božie prisľúbenia a pozitívne myslenie

V súčasnosti je už všeobecne akceptované, že negatívne myšlienky nám škodia. Mám na mysli naše vnútorné dialógy, ktoré útočia, či už na naše schopnosti, alebo vlastnosti, alebo vykresľujú naše životné situácie ešte viac pochmúrne, ako v skutočnosti sú. Keď sa týmto myšlienkam nepostavíme, môžu postupne začať ovládať náš život. Práve aj preto sa v posledných rokoch o niečo viac dostalo do popredia pozitívne myslenie ako samostatný myšlienkový či filozofický prúd, kedy sa aktívne snažíme našu myseľ naplniť myšlienkami, ktoré nás povzbudzujú, dodávajú odvahu, sebavedomie a pod.

Rozdiel medzi pozitívnym myslením a Božími prisľúbeniami v Biblii (Svätom Písme, Božom Slove, alebo len Písmo, či Slovo) je práve v tom, že autorom prisľúbenia a autoritou, ktorá k nám hovorí nie sme my sami, resp. iný človek, ale Boh. Boh, ktorý nás absolútne presahuje, keďže je všemohúci, vševediaci a všadeprítomný. Keď niečo prisľúbime my, nevieme zagarantovať, že sa tak stane. Náš prísľub vie prekaziť množstvo vecí. Keď však niečo prisľúbi Boh, on svoj sľub aj garantuje, teda s istotou sa môžeme oň oprieť. Toto prináša do našich životov pokoj a dôveru v takej miere, ktorú nám pozitívne myslenie nikdy neprinesie. Božie Slovo je plné Božích prisľúbení, ktoré sú zdrojom požehnania (rôznorodého dobra) do našich životov.

Veľmi mocne sú vyjadrené Božie prisľúbenia požehnania v 5. Mojžišovej knihe 28:3-6: „Budeš požehnaný v meste, budeš požehnaný na poli. Požehnaný bude plod tvojho života… Požehnaný budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať.“

Naopak, chcem Vám, presahujúc myšlienkový prúd pozitívneho myslenia, ponúknuť nielen Božie prisľúbenia, ale i milosť Ježiša Krista, ako dielo jeho spásy, na adresu ktorého apoštol Pavol ďalej hovorí: „Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú ‚áno“, a preto je skrze neho aj naše ‚amen‘ Bohu na slávu.“ (2Kor 1,20 SSV).

Tento verš celkom výstižne podáva aj živý preklad Biblie Nádej pre každého: „Jeho osoba je hmatateľným ÁNO na všetky sľuby, ktoré Pán Boh dal človeku.“ Skrz nášho Pána Ježiša Krista, ktorého Duch Svätý (vychádzajúci z Otca i Syna) je v nás: „A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?“ (1Kor 7,19 SSV), znie toto „áno“ na všetky Božie prisľúbenia aj pre naše životy (v Kristovi). Nie skrz našu vlastnú spravodlivosť, ale skrz nám darovanú Ježišovu spravodlivosť: „Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.“ (Rim 5,18 SSV).

Som požehnaný v meste (vnútri), som požehnaný na poli (vonku). Požehnané sú moje deti, plody mojej práce a mojich snažení. Požehnané sú veci, ktoré vlastním a užívam. Som požehnaný, keď odchádzam z domu i keď sa domov vraciam. Moji nepriatelia (napr. frflanie, hnev, lenivosť, strachy a pod.) budú porazení predo mnou. Božie požehnanie je na všetkom mojom majetku a na všetkom, na čo siahne moja ruka. Boh ma požehnáva v mojej krajine. Som Boží svätý. Všetci uvidia, že nosím na sebe Božie meno a budú mať preto bázeň. Boh mi dáva hojnosť blaha. Boh mi otvoril štedrú pokladnicu nebesia. Boh požehnáva každé dielo mojich rúk. Budem požičiavať a ja si nebudem požičiavať od nikoho. Boh ma dáva za hlavu, nie za chvost. Som povyšovaný hore a nie ponižovaný dolu. Boh sa o mňa stará, vôbec nič mi nechýba. Boh mi dáva odpočinutie ducha, duše i tela. Obnovuje mi život. Nebudem sa báť zlého. Boh je so mnou a jeho blízkosť mi je útechou. Boh ma dvíha nad mojich nepriateľov, žijem v bezpečí. On ma posväcuje. Mám až nadbytok dobra pre svoj život. Dobrota a milosť ma sprevádzajú každý deň. Žijem priateľstvo s Bohom. Boh mi dáva udatnosť a novú silu, ktorá sa neminie ani v námahách. Boh mi dáva rozmôcť sa v každej oblasti (napravo i naľavo sa rozšíriš). Zmilúva sa nado mnou večnou milosťou. Prisahal mi, že sa nebude na mňa viac hnevať, ani ma nebude viac karhať. Jeho milosť sa už nikdy nepohne odo mňa. Jeho priateľstvo so mnou je večné. On ma mení po každej stránke v dokonalejšieho človeka. Moji potomkovia budú priateľmi Boha. Som upevnený v spravodlivosti, vzdialený od utláčania a strach sa ma nikdy nezmocní. Ak ma niekto napadne, nemá to nič spoločné s Bohom, nie je to od neho, taký predo mnou padne. Nič čo by mi chcelo akokoľvek uškodiť sa nevydarí. Každý jazyk, ktorý povstane pri mne usvedčím na súde. To je môj údel Božieho služobníka.

Každý z nás čelí v našich životoch rôznym výzvam a aj ťažkým obdobiam. Realitu nemáme popierať, ale prijať. Božie prisľúbenia nám môžu pomôcť túto realitu zvládnuť.

Ako môžeme prekonať strach?

• Dôvera v Boha: Uvedomte si, že Boh je s vami a je všemohúci.
• Modlitba: Odovzdajte svoje obavy Bohu a proste Ho o silu a vedenie.
• Čítanie Biblie: Hľadajte povzbudenie a uistenie v Božom Slove.
• Spoločenstvo s veriacimi: Podpora a povzbudenie od iných kresťanov.
• Pozitívne myslenie: Zamerajte sa na Božie prisľúbenia a dobro v živote.

Veď On nám nikdy neprikáže urobiť niečo, k čomu by nás aj sám nevystrojil. Ale ak sa za poslušnosť platí vysoká cena, za neposlušnosť sa platí ešte vyššia.

Tabuľka: Porovnanie pozitívneho myslenia a Božích prisľúbení

Lebo Boha spozná nielen jeho ľud, ale aj jeho nepriatelia. Jeho ľud Ho spozná ako Boha spásy. Jeho nepriatelia Ho spoznajú ako Boha súdu.

Na vzťahu s večným Bohom nemôže nič zmeniť, dokonca ani smrť. Je to zostupujúci Boh, zhora nadol, z neba na zem. Lebo keď je Boh so mnou, potom je otázka, kto som ja, bezpredmetná. Vo mne, ktorý Som, ti nič chýbať nebude.

Keď poslúchame Božie nariadenia, plnia sa pri nás Božie zasľúbenia.

Žalm 27: Dôvera v nebezpečenstve

1 Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?
2 Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú.
3 Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.
4 O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám.
5 A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.
6 A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.
7 Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
8 V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár.
9 Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.
10 Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme.

Tento žalm je modlitbou dôvery v nebezpečenstve. Žalmista vyjadruje svoju dôveru v Boha a prosí Ho o ochranu. Je to istý druh zamyslenia sa alebo pozvania, ktoré si žalmista s Božou pomocou vzbudzuje vo vlastnom vnútri.

Z bohatstva modlitbových formulácií žalmu 27 si môžeme vybrať jednu, do ktorej sa pokúsime vhĺbiť ešte viac. Je ňou formulácia: „Pane, ja hľadám Tvoju tvár.“ (porov. v. Keď Svätý Otec pápež svätý Ján Pavol II. uvažoval nad týmto vyjadrením napísal aj tieto slová:„Cieľom duchovného hľadania modliaceho sa človeka je teda Božia tvár.

V našom žalme sa pojmom „krajina žijúcich“ myslí pozemský život. Modliaci sa žalmista chce každý deň svojho pozemského života, vo svojej práci, vo svojej rodine, vo vzťahoch s inými nájsť Boha, túži, aby mohol prežívať Božiu blízkosť v malých veciach každodenného života, v Božom dennom požehnaní, v jedle i v nápojoch, v oblečení a v priateľstve, tak ako nebeské vtáky a poľné ľalie, ktoré tiež zakusujú Božiu prozreteľnosť (porov. v. Záverečný verš sa dá chápať ako vnútorné volanie, ktoré si hovorí modliaci sa vo svojom svedomí.

Boh miluje človeka nekonečne a preto sa človeku naprosto celý a dokonale daruje. Boh sám sa nám daroval. Urobil zo seba samého dar, ktorý sa darovaním stal našim vlastníctvom! Nedaroval nám „iba“ svoju milosť, či priazeň, či život, či akési miesto nazvané Raj, nejakú „rezerváciu“, kde by sme si ako ľudia šťastne žili. On nám skutočne daroval samého seba, všetko čo má a všetko čim je a nič si nenechal iba pre seba! A ak ešte stále nedokážeme tejto skutočnosti úplne uveriť, spomeňme si ešte raz na Pavlove slová: „…skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný.“(Rimanom 5,5). Pavol nehovorí o daroch Ducha Svätého, ktoré nám boli dané.

Chvála Kristu a Márii! Je to krásny pocit vedieť, že pre niekoho vaša púť na tomto svete znamená veľa, dokonca najviac. Nenachádzajúc slová a prirovnať niečo k neprirovnateľnému. Dá sa porovnávať s Bohom? Nemyslím si. Ľudia sa snažia ovládať prírodu, dokonca aj ostatných ľudí. Ale stále to nie je ono. Príroda ničí a ľudia sa búria, a pritom ničia (samozrejme pokiaľ nejde o Nežnú revolúciu😊). Kráčal lesom, neohrozený, nebojácny. Jeho krok prezrádzal, že nemieni zastaviť, ani keby stretol medveďa. Jeho kroky sprevádzal život.

Sú len dve možnosti. S Pánom, alebo bez Neho. Iná možnosť nie je. Kto nerozhodne - už sa tiež rozhodol. Niet výhovorky.

tags: #coho #sa #mam #bat #ked #moj